Rituálne tance Bruselu okolo bezvízového styku s Ukrajinou začínajú pripomínať mníchovskú zradu

Brusel/Kyjev 16. novembra 2016 (HSP/Foto:PrintScreen)

Aktuálny ukrajinský režim je bez akejkoľvek pochybnosti presvedčený o neodňateľnom práve Ukrajiny na bezvízový styk s Európskou úniou (EÚ). Utvrdzuje ho v tom hlavne jeho vlastná utkvelá myšlienka o zásluhách „hrdinskej“ ukrajinskej armády, ktorá za cenu obrovských obetí už niekoľko rokov bráni európsku civilizáciu pred údajnou ruskou agresiou v Donbase. Ukrajinský čokoládový kráľ Piotr Porošenko pritom ešte vo funkcii ministra zahraničných vecí v januári 2010 ubezpečoval občanov Ukrajiny, že najneskôr v roku 2011 budú cestovať do EÚ bez víz.

Tragikomičnosť celej situácie ilustrujú nekončiace rituálne tance bruselskej eurokracie, ktorá opakovane  formálne chváli Kyjev za to, ako poslušne splnil všetky domáce úlohy z tzv. „road map“, na konci ktorej malo byť zrušenie víz pre Ukrajincov. Európsky parlament sa zaprisaháva, že z jeho strany je všetko v najlepšom poriadku a zavedeniu bezvízového styku už nestoja v ceste žiadne prekážky. Iný názor však na celú záležitosť majú lokálne vlády v Paríži, Bruseli, Berlíne, Ríme aj v Budapešti.

Brusel sa najnovšie zbavuje vlastnej zodpovednosti za prázdne sľuby Kyjevu s poukazom na zložitú situáciu vo Francúzsku, kde prepukla panika po zvolení Donalda Trumpa za amerického prezidenta. Francúzsky establišment je seriózne vystrašený z toho, že Trumpov triumf môže zopakovať šéfka francúzskeho Národného frontu (FN) Marine Le Penová, čo by znamenalo koniec starých poriadkov vo Francúzsku. Po brexite a Trumpovi by to bol tak silný otras, že EÚ by ho nemusela v terajšej podobe prežiť.

Ukrajincom preto nezostáva nič iné, než sa zmieriť s tým, že namiesto veľkej „peremogi“ (víťazstvo) utrpia ďalšiu veľkú „zradu“ (prehra) aj v otázke toľko sľubovaného bezvízového styku. Jeho zavedenie by totiž podľa analytikov znamenalo iba vodu na mlyn v prospech predvolebnej kampane Marine Le Penovej, čo nie je v záujme bruselských eurokratov, tobôž francúzskeho establišmentu. V danej situácii budú musieť Ukrajinci čakať minimálne do leta budúceho roka a dovtedy sa modliť, aby vo francúzskych voľbách nezvíťazila Marine Le Penová. Jej prípadná výhra by totiž nadobro pochovala bezvízový styk EÚ s Ukrajinou na veľmi dlhú dobu, čo by pre ukrajinský režim malo efekt podobný mníchovskej zrade, akú niekdajšie Československo zažilo v roku 1938.

Gabriel Gačko