Reportáž o austrálskej študentke, ktorá provokovala burkinami na pláži vo Francúzsku, bola klamlivá

Canberra 28. septembra 2016 (HSP/Foto:TASR/AP)

Čitatelia si možno pamätajú nedávno uverejnený článok o austrálskej študentke, ktorú miestni ľudia vyhrážkami donútili opustiť pláž v južnom Francúzsku. Dôvodom mali byť moslimské plavky, tzv. burkiny. Študentka sa po návrate posťažovala na rasistický prístup Francúzov v emotívnej reportáži v austrálskej televízii, na Channel Seven

Teraz sa zdá, že celý príbeh sa v skutočnosti udial úplne ináč a celá reportáž bola dopredu starostlivo pripravená. Francúzsky magazín Marianne uverejnil minulú nedeľu obsiahly článok s názvom “Keď austrálska televízia finguje vyhnanie žien v burkinách na Azúrovom pobreží.“ Autor článku v úvode píše, že austrálska televízia nastražila skutočnú pascu na pláži vo Villeneuve-Loubet, aby natočila dve ženy, ako ich vyhodili z pláže. Napriek tomu, že svedkovia deklarovali rozpor so skutočným priebehom udalosti, neodradilo to austrálske médiá od výroby “hnusnej reportáže o nepriateľských Francúzoch voči moslimom”.

Austrálsky Channel Seven vo svojej reportáži predstavuje príbeh milej moslimskej študentky, ktorá sa čuduje, prečo sú Francúzi takí rasisti. Rozhodne sa teda vidieť situáciu na vlastné oči a nasadne na lietadlo smer Hexagone. Magazín Marianne uvádza, že podľa početných zhromaždených svedectiev vylúčenie žien v burkinách bol jeden obrovský podvod. Podľa svedkov televízny štáb nainštaloval kamery na pláži ešte pred príchodom študentky Zeynab Alshelh , ktorú sprevádzali otec a matka. V žiadnom momente reportáže nie sú na rovnakom zábere ženy ani miestni ľudia gestikulujúci a žiadajúci ich odchod z pláže. Miestne noviny Nice-Matin zhromaždili svedectvá, z ktorých vyplýva, že výzvy k opusteniu pláže v skutočnosti smerovali k televíznemu štábu, nakoľko miestnym ľuďom sa nepáčilo, že natáčajú ich deti.

Marianne uvádza správu novín The Australian, ktoré označili televíznu reportáž za „odporujúcu novinárskej etike“.  Článok vyšiel pod názvom „Seven a jej burkiny rodina dlhujú Francúzsku ospravedlenie.“ Komentáre bežných Austrálčanov na adresu televízneho kanálu a protagonistov sú plné rozhorčenia. Televízny kanál Seven označuje túto moslimskú rodinu ako obyčajnú a priemernú, pričom realita je trošku odlišná. Otec študentky Ghayath Alshelh je riaditeľom islamskej charity v Sydney, združenia, ktoré obhajuje myšlienky radikálneho islamu.

Televízna reportáž je podľa Marianne spracovaná emotívnym spôsobom: nevinné milé dievča versus nepriateľskí Francúzi. Študentka tichým hlasom v štúdiu hovorí, že chcela len na vlastné oči vidieť, čo sa deje, prečo sa to stalo. Chcela som hovoriť  s dievčatami, ktoré si prešli týmto utrpením. Dúfala som, že môžeme niečo urobiť, aby sme týmto dievčatám pomohli žiť normálny život.“ To všetko za sprievodu dramatickej hudby. Nasleduje scéna, kde miestna žena ukazuje palec dole a šesdesiatnik, ktorý do kamery hovorí “Otočte sa a odídte.“ a komentár študentky “Vyhrážali sa nám, že zavolajú políciu. Neboli šťastní, že nás tam vidia“. Nasleduje záber na otca, ktorý so sklopenou hlavou a za sprievodu „temnej” hudby odchádza z pláže. V štúdiu Zeynab hovorí o tom, že by chcela otvoriť mysle všetkých Francúzov.

Nasleduje záber na miestnu aktivistku spolu so študentkou sediacou v burkinách v miestnych uliciach a pýtajúc sa okoloidúcich, čo si myslia o ich burkinách. “Bolo nám povedané, že ak kritizujeme zákaz burkín a nie sme spokojné, máme sa vrátiť do svojej krajiny.“ Ako vysvetľuje miestna aktivistka, jej vlasťou je Francúzsko a chce tu zostať, ale nevie či oni sú ochotní to akceptovať.

Nasleduje vyjadrenie fracúzskej politologičky Dominique Moïsiovej, ktorá lamentuje nad zákazom celotelového závoja: “Je to absurdné, je to nebezpečné, je to boj proti rozmanitosti.“

Reportáž končí konštatovaním Zeynab .“Nemali by sme spájať terorizmus a burkiny. Nemali by sme spájať terorizmus a islam.“

Katarína Hanzlíková