Môj profil 
Predplatné
“Vtedy sa tomu ešte tak nehovorilo … Je pravda, že po návrate z vesmíru som absolvoval doslova martýrium. Bral som to ale ako určitú daň, ktorú musím zaplatiť. Do vesmíru som predsa letel za peniaze daňových poplatníkov, aj keď vtedy sa o tom takto nehovorilo. Musel som sa s čo najväčším počtom ľudí podeliť o to, čo som za dobu vesmírneho letu zažil.”
“Vtedy kozmonautika a vesmír naozaj zaujímali mnoho ľudí. Bola iná doba, neboli počítače, digitálne prostriedky, internet, bolo oveľa ťažšie sa niečo dozvedieť. Preto ľudia chodili na besedy, čítali knihy, časopisy…”
“Osobný kontakt s človekom, ktorý bol tam hore, bol nenahraditeľný. Ľudia ma chceli stretnúť, položiť mi otázky, hovoriť so mnou, ale nemohol som ich záujmu nikdy úplne vyhovieť. Bolo dlhé obdobie, kedy som nemohol vyjsť von bez toho, aby ma ľudia nezastavovali, nedávali otázky a neprosili o autogram…”
“Lenže sa nedalo vyžiť len z toho, že som kozmonaut. Preto som sa ešte v prvom polroku po návrate z vesmíru v Košiciach preučil na pilota cvičného lietadla L39 Albatros,” vysvetlil Remek pre portál cas.sk o tom, aký bol život po návrate z vesmíru.
Vladimír Remek je hrdý na to, že tú situáciu zvládol. Podľa neho sa dnes ľuďom ľahko hodnotí doba, ktorá bola pred 40-50 rokmi, radi vraj toto obdobie nálepkují.
“Ale môj let bol naozaj prelomový. Predo mnou do vesmíru leteli iba občania dvoch superveľmocí – Spojených štátov a Sovietskeho zväzu. Toto bolo prvýkrát, keď do vesmíru letel človek z iného štátu – z nášho Československa,” spomína kozmonaut.
Podľa neho to vnímali ľudia po celom svete, aj Remek si uvedomoval, že je to niečo výnimočné. “Predstavte si, že letíte vo vesmírnej lodi nad Južnou Amerikou a chytáte vysielanie rozhlasu zo Zeme a počujete, ako v španielčine alebo portugalčine hovoria o Remkovi a Československu,” pridáva spomienky.
Podľa bývalého veľvyslanca to bol krásny pocit, bola to svetová udalosť. Remek pridal aj spomienku na stretnutie s francúzskym kozmonautom, ktorý mu povedal: “Vieš, čím bol tvoj let zaujímavý? Keď som sa dozvedel, že letíš, povedal som si, že to začalo! Dvere do vesmíru sa otvorili pre všetkých!”
Vladimír Remek sa vyjadril aj k histórii vesmírneho boja medzi ZSSR a USA, okomentoval pristátie na Mesiaci v rámci americkej misie Apollo 17 a prečo odvtedy človek na Mesiaci nepristál.
“Rozhodovanie o prvých vesmírnych letoch bolo čisto politické. To sa týkalo prvej družice Sputnik aj letu Jurija Gagarina, prvého človeka, ktorý letel do vesmíru. Američania boli veľmi rozladení, že im Sovieti takto vypálili rybník, pretože sa sami považovali za vesmírnu veľmoc číslo jedna. Prezident Kennedy preto vyhlásil, že do roku 1970 Američania pristanú na Mesiaci. To splnili dobre a hneď niekoľkokrát, ale potom už nebol žiadny ďalší dôvod okrem toho politického, aby v tom pokračovali,” vysvetlil.
“Politika už dnes nevyváži náklady na taký let. Až teraz sa téma letu na Mesiac znovu vracia. Uvažuje sa, že by mohol byť základňou pre lety ďalej do vesmíru. Predpokladá sa, že štarty z Mesiaca budú jednoduchšie a lacnejšie než zo Zeme,” dodal Remek.
Kozmonaut Remek uviedol, že dnes už je rok na dôchodku. Vlani oslávil 70. narodeniny, a preto si myslí, že už má nárok na odpočinok. Podľa neho život nikoho nešetrí, ani kozmonauta. Ale stále má rôzne povinnosti, no nikde už nemusí sedieť osem hodín. Tiež uviedol, že sa mu už dlhé roky o vesmíre nesnívalo, ale v poslednej dobe sa mu vraj takéto sny vracajú.
