Reinkarnovaný McCarthyism

Bratislava 13. januára 2023 (HSP/Globaltimes/Foto:TASR/AP-Jose Luis Magana)

Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu v utorok odhlasovala rezolúciu o zriadení osobitného výboru pre strategickú súťaž medzi Spojenými štátmi a Komunistickou stranou Číny v snahe riešiť tzv. “mnohostranné hrozby” zo strany Číny voči USA

Ide o oheň, ktorý Kevin McCarthy, líder Snemovne reprezentantov GOP, vypálil na Čínu tri dni po tom, ako sa stal predsedom Snemovne reprezentantov. Práve zažil poníženie a neúspech “raz za storočie” v niekoľkých kolách volieb do Snemovne reprezentantov a nakoniec sotva prešiel skúškou, keď urobil komplexné kompromisy s radikálnymi konzervatívcami.  McCarthy má preto silnejšiu a naliehavejšiu politickú motiváciu demonštrovať a dokázať svoj tvrdý postoj a schopnosti voči Číne. Zlý oheň, ktorý zapálil, bude pravdepodobne prekvitať, ale zámer predviesť senzáciu je zrejmý.

Pred minuloročnými voľbami v polovici volebného obdobia McCarthy vyhlásil, že republikáni v Snemovni reprezentantov vytvoria osobitný výbor pre Čínu, ak by prevzali kontrolu nad snemovňou. Teraz svoj sľub okamžite “plní”. Táto veľká karta, ktorú McCarthy rozohral, aby získal podporu a pozornosť, však nemá žiadnu kreativitu a je dosť lacná. Za posledné dva roky sa rôzne výbory, úrady alebo skupiny zamerané na Čínu stali vo Washingtone takmer banálnymi.

Sú v podstate vytvorené na uspokojenie obáv a dokonca strachu v USA voči rýchlemu rozvoju Číny, čo na druhej strane posilnilo a podnietilo takéto iracionálne nálady a narušilo vzťahy medzi Čínou a USA.

Výbor, ktorý sa má tentoraz zriadiť, nemá legislatívnu právomoc ani oprávnenie prijímať legislatívne opatrenia týkajúce sa akýchkoľvek návrhov zákonov alebo uznesení. Je zodpovedný len za “vyšetrovanie” a predkladanie politických odporúčaní týkajúcich sa hospodárskeho, technologického a bezpečnostného rozvoja Číny a jej konkurencie s USA.

Je však možné predpokladať, že v snahe vyniknúť medzi rôznymi výbormi a úradmi vo Washingtone, ktoré sa zaoberajú Čínou, a zdôrazniť svoju prítomnosť a “jedinečnú hodnotu” sa výbor určite bude snažiť všetkými prostriedkami robiť problémy z ničoho, zveličovať malé záležitosti a hľadať každú príležitosť na vyvolanie hluku v čínsko-amerických vzťahoch. To bude ďalej formovať negatívne vnímanie Číny medzi americkou verejnosťou a elitami a otravovať prostredie spolupráce medzi Čínou a USA.

Predsedajúci výboru, republikánsky kongresman Mike Gallagher, je tiež známy svojím protičínskym postojom a pripravuje sa na veľký boj. Politika USA voči Číne bude čeliť novým narušeniam a poruchám, prinajmenšom na úrovni Kongresu.

Stačí sa pozrieť na McCarthyho poznámky v snemovni: “Jednou z mojich najväčších obáv o budúcnosť je, že zaostávame za komunistickou Čínou.””Nebezpečenstvo, ktoré predstavuje naša závislosť od Číny, je hrozivé.””Čína vyvážala útlak, agresiu a antiamerikanizmus.” Je v tom pocit časopriestorového zmätku?

Ak by sme zmenili len niekoľko slov, tento ľúbostný prejav by mohol slúžiť ako politický prejav skoršieho “McCarthyho”, neslávne známejšieho Josepha McCarthyho. Približne pred 70 rokmi, začiatkom roka 1953, sa stal predsedom Stáleho vyšetrovacieho podvýboru senátneho Výboru pre vládne operácie. Vystúpil na vrchol moci a zároveň dotiahol červený strach z “mccarthyizmu” do krajnosti. Po niekoľkých rokoch však zomrel uprostred nadávok verejnosti, čím stratil všetky pozície a reputáciu.

Meno “McCarthy” predstavuje úsek škaredej histórie Washingtonu, zlovestný vietor studenej vojny a produkt občasných výbuchov choroby amerického systému. V priebehu 70 rokov prešli USA od jedného “McCarthyho” k druhému.

Nielenže majú rovnaké priezvisko, ale sú si veľmi podobní aj štýlom diskurzu, politickým postojom, antikomunistickou logikou a ideologickým zafarbením. Reinkarnácia, ktorá spútala USA, je ešte znepokojujúcejšia.

Hoci už desaťročia mnohé americké elity naďalej hlboko reflektujú mccarthizmus a ozývajú sa aj hlasy ostražitosti voči jeho znovuzrodeniu. Keď však vlci naozaj prišli, USA ako celok prejavili akúsi otupenosť, a niektorí ľudia k tomu dokonca prispeli, čo je naozaj mätúce. Verejná mienka v USA len zriedkavo spája dvoch “McCarthyovcov”. Je to zámerné vyhýbanie sa, alebo ľahostajnosť a amnézia histórie? Treba povedať, že problematické sú oba postoje.

Práve USA a ich obyvatelia vtedy najviac trpeli mccarthizmom. Dnes McCarthyho tieň vstáva z popola studenej vojny a prejavuje sa prostredníctvom ďalšieho “McCarthyho”. Dejiny sú plné náhod. Je aj toto zvláštny spôsob, ako vyslať Američanom varovanie a výstrahu? Má to však Washington na svedomí?