Môj profil 
Predplatné
Ako konštatuje agentúra Reuters, nová ústava bude prvým krokom politického plánu, vypracovaného velením armády na prechodné obdobie. Plán zahŕňa aj budúcoročné prezidentské a parlamentné voľby. Nová ústava posilní nezávislosť armády, ale zavádza aj reštrikcie vo vzťahu k vytvárania náboženských politických strán.
Jej návrh dokončilo v novembri 50-členné ústavodarné zhromaždenie vymenované dočasným prezidentom Adlím Mansúrom. Dominantné postavenie v ňom mali liberáli a ľavičiari. Zhromaždeniu predsedal Amr Músá, bývalý generálny tajomník Ligy arabských štátov a jeden z kandidátov na prezidenta. Členmi zhromaždenia boli aj dvaja islamisti, ktorí – ako zdôraznil Reuters – podporujú zásah armády proti Mursímu.
Islamisti boli víťazmi všetkých volieb, ktoré sa v Egypte konali od pádu autokrata Husního Mubaraka v roku 2011. Proti nimi presadzovanej politike a proti Mursího štýlu vládnutia sa však na prelome jari a leta zdvihla mohutná vlna protestov, ktorá zachvátila celú krajinu a viedla k Mursího zosadeniu. Odvtedy sa krajina zmieta v násilnostiach, keďže Mursího sympatizanti považujú opatrenia prijaté armádou za vojenský prevrat a chcú dosiahnuť jeho návrat k moci.
mž
.jpeg)
.jpg)
.JPG)
