Referendám sa za Hegero-Matovičovej vlády nedarí. Zmení sa situácia po odchode súčasného kabinetu?

Bratislava 19. januára 2022 (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)

Včerajší deň (18. 1.) nebol na Slovensku práve slávnostným dňom pre referendá ako také. Uskutočnil sa okrúhly stôl opozície a strany Sme rodina, ktorý však nedospel k žiadnemu výsledku, a v Národnej rade neprešla mimoriadna schôdza k vypísaniu referenda k zmluve s USA

„Zakliate“ referendá na Slovensku

Referendá sú v našej krajine dlhodobo už akousi „zakliatou“ vecou. Jediné úspešné celoštátne referendum sa u nás konalo v roku 2003 a týkalo sa vstupu Slovenska do Európskej únie. Ostatné ľudové hlasovania boli neúspešné, vrátane toho posledného, ktoré obsahovalo otázky spojené s rodinou a ktoré sa uskutočnilo v roku 2015.

Za vládnutia súčasnej mimoriadne nepopulárnej vlády a koalície sa slovo „referendum“ začalo opäť vo veľkom skloňovať. Vyzeralo totiž ako najspoľahlivejšia možnosť, ako sa zbaviť súčasného kabinetu, ktorý Slovensku ubližuje a posmieva sa mu vlastne na dennom poriadku. Referendum by iste tentokrát malo šancu na úspech – veď si ho prialo takmer 600-tisíc ľudí – lenže to by ho nesmela „zarezať“ prezidentka Zuzana Čaputová v spolupráci s Ústavným súdom.

Odvtedy opozičný Smer-SD opätovne prichádza s témou referenda, tentokrát na zmenu ústavy tak, aby sa referendum k predčasným voľbám mohlo konať. Navyše sa odvtedy stal aktuálnym návrh nevýhodnej zmluvy s Američanmi, týkajúci sa našich dvoch vojenských letísk.

Okrúhly stôl vyznel ako fraška

Aj súčasná situácia okolo (ne)možnosti konania referend nasvedčuje, aké zlé to vlastne aktuálne je s našou demokraciou. Kým pred časom boli referendá len neplatné, aspoň sa mohli uskutočniť – vrátane takých, ktoré sa týkali predčasných volieb. Aktuálne však koaliční predstavitelia svojou rétorikou naznačujú, že o žiadne referendum dnes a asi ani do budúcnosti nemajú záujem. Na základe vyhlášok hlavného hygienika a cez skrátené legislatívne konanie sa im akosi vládne lepšie, než keby mali zohľadňovať aj hlas ľudu, či hlas odborníkov.

Pokiaľ ide o spomínané stretnutie pri okrúhlom stole, to nakoniec vyznelo ako fraška. A to nielen preto, že návrh predkladaný poslancom Sme rodina Milošom Svrčekom rátal len s možnosťou skrátiť až nasledujúce volebné obdobie, ale aj z hľadiska ignorovania stretnutia, či už zo strany predstaviteľov koalície (okrem zástupcov Sme rodina), ale aj zo strany prezidentky a predsedu Ústavného súdu.

Pokiaľ ide o prípadné referendum o zmluve s USA, toto dokonca koaličný poslanec Juraj Krúpa prirovnal k referendu o lieku na prostatu! A tak, či už ide o otázku referend ako takých, otázku zmluvy s USA či aj pokiaľ hovoríme o vládnutí tejto koalície ako takom, možno na to všetko použiť jedno z týchto dvoch slov – arogancia a ignorancia.

Premena sveta na technokraticky riadený

Môžeme si síce nahovárať, že pokiaľ sa vláda po ďalších voľbách zmení, nadýchneme sa v našej krajine konečne slobodnejšie. Zároveň si však musíme pripomenúť, že pandémia spustila na celom svete, alebo minimálne v celom západnom svete také procesy, ktoré demokraciu všade ešte viac obmedzujú a pripravujú premenu sveta na technokraticky riadený.

Zápas o akúkoľvek slobodu a demokraciu – vrátane referend –  tak bude už v nasledujúcich rokoch náročnejší, než ako sme na to boli zvyknutí, či už bude pokračovať súčasná vláda v pozmenenom zložení alebo nie. Treba sa na to pripraviť. Istotne to však nie je dôvod na vedenie tohto zápasu rezignovať.

Ladislav Kováčik