Takmer od prvých dní rusko-ukrajinskej vojny sa medzi západnými analytikmi objavovala téza, že ruská armáda podáva veľmi slabé výkony a ukrajinské ozbrojené sily neustále prekonávajú očakávania.

Zdá sa však, že len málokto si všimol, že kyvadlo na bojisku sa zmenilo, uvádza so zármutkom americký web.

Posun v prospech Ruska na Ukrajine

Najnovšie dôkazy naznačujú, že ruská strana uskutočnila taktické a operačné zlepšenia, ktoré majú vplyv na situáciu na Ukrajine.

Tvorcovia politiky vo Washingtone musia aktualizovať svoje poznatky o súčasnej trajektórii vojny, aby zabezpečili, že USA nebudú zaskočené udalosťami na bojisku – a že v dôsledku toho neutrpia naše americké záujmy, obáva sa 19FortyFive.

Nechýbajú legitímne dôkazy na podporu tvrdenia, že počas celého roka 2022 si ruská strana počínala oveľa horšie, než väčšina očakávala, a že Ukrajina si počínala lepšie, než sa predpokladalo. Pôvodný bojový plán Ruska bol chybný na strategickej, operačnej a taktickej úrovni.

Moskva vyčlenila invázne sily, ktoré boli na túto úlohu príliš malé, rozptýlené na štyri osi postupu (čím sa zabezpečilo, že žiadna z nich nebude dostatočne silná na to, aby sama uspela) a neboli vybavené zásobami na udržanie dlhej vojny.

Ukrajina bola na inváziu pripravená lepšie, ako sa mnohí pôvodne domnievali, a rýchlo podnikla pôsobivé kroky, aby zastavila ruský postup, otupila každú os a spôsobila útočníkom vážne straty.

Na rozdiel od ruských omylov si Zelenského vojská spočiatku počínali dobre na strategickej, operačnej a taktickej úrovni, takže Rusko bolo sotva po mesiaci vojny nútené stiahnuť väčšinu svojich obrnených síl z Kyjeva a Charkova.

Ruské nasadenie

Pre Rusko bolo logické a racionálne strategické rozhodnutie presunúť svoje sily na posilnenie frontu v Donbase v apríli 2022. Ale už vtedy sa začalo hromadiť množstvo dôkazov o tom, že z taktického hľadiska majú ruské sily stále vážne nedostatky, ako napríklad neslávne známy prechod cez rieku Severský Doneck v máji 2022, pri ktorom bol zlikvidovaný celý prápor. Všetky správy však neboli pre Rusko zlé, pretože v priebehu júla Putinove sily dobyli niekoľko kľúčových miestm opisujú situáciu americké noviny 19FortyFive.

Po preskupení svojich síl Rusko dobylo Mariupol, Lyman, Popasnu, Severodoneck a Lysyčansk. Ukrajinské sily však odhalili pretrvávajúce operačné slabiny Ruska a začali dve ofenzívy, z ktorých jedna Rusko úplne zaskočila a viedla k opätovnému dobytiu Lymanu. Prvá sa odohrala v Chersonskej oblasti a pre Ukrajinu sa začala zle. Ale zatiaľ čo sa všetka pozornosť Moskvy sústredila na Cherson, Ukrajina spustila veľký útok na sever pri Charkove.

Pokračovanie cesty tam a späť

Ruskí predstavitelia zaspali pri kormidle, sústredili všetku svoju pozornosť na Cherson a doslova ignorovali Charkov, pričom sa snažili zabezpečiť svoje severné krídlo mizivým počtom minimálne vycvičených príslušníkov národnej gardy. Ukrajina túto chybu využila a zahnala ruské jednotky späť o viac ako 100 km na líniu Svatavo-Kremenna. Zatiaľ čo sa Rusko stále spamätávalo z tohto úderu, stálo v meste Cherson pred dilemou: vybojovať krvavú obrannú bitku v meste alebo sa ho vzdať bez boja.

Rusko si vybralo druhú možnosť. Do októbra sa ruskí predstavitelia na Západe vysmievali, že dvojnásobná ofenzíva Ukrajiny ich vážne zranila, a reči o ukrajinskom víťazstve nabrali na obrátkach, pričom bývalý generál americkej armády Ben Hodges tvrdil, že Ukrajina by mohla vyhrať vojnu “do konca roka” 2022.

Od novembra 2022 sa dalo povedať, že ruský generálny štáb bol ukrajinským generálnym štábom prekonaný. Mnohí odborníci na Západe dospeli k záveru, že ruské jednotky a velitelia sú hlboko chybní a neschopní sa zlepšiť, a verili, že Rusko zostane takticky neschopné počas celého trvania vojny.

Mnohí z týchto analytikov si však neuvedomili, že Rusko má oveľa väčšie kapacity na vedenie vojny, a to tak materiálne, ako aj personálne, a preto je schopné absorbovať obrovské straty a stále zostať životaschopné. Okrem toho je ruská história plná príkladov, keď Rusko začalo vojnu zle, utrpelo veľké straty a potom sa zotavilo a zvrátilo vývoj. Na druhej strane, Ukrajina má podstatne menej zdrojov alebo jednotiek, a preto má menší priestor na chyby.

Časový rámec

Počas pätnástich mesiacov vojny Ukrajina bojovala a prehrala štyri veľké mestské bitky proti Rusku, pričom v každej z nich utrpela stále väčšie straty: Severodoneck, Lysyčansk, Soledar a naposledy Bachmut.

Keď Rusko čelilo bitkám o mestá – Kyjev, Charkov a Cherson – rozhodlo sa opustiť každé z nich a zároveň vytvoriť obranyschopnejšie obranné pozície na iných miestach. Ukrajina sa naopak rozhodla bojovať o svoje hlavné mestá. Výsledky sú výrečné, konštatuje 19FortyFive.

Tým, že sa Rusko stiahlo z Kyjeva a Charkova v prvom mesiaci vojny a z mesta Cherson na jeseň minulého roka, bolo schopné premiestniť svoje sily do obranyschopnejších pozícií a uchrániť svoj personál pred krutým vyčerpávajúcim obranným bojom v mestskom teréne. Na druhej strane, Ukrajina sa rozhodla napadnúť veľké mestá a teraz stratila ohromujúci počet vojakov – ale nakoniec stratila aj samotné mesto. Rozhodnutie ukrajinského generálneho štábu brániť Bachmut až do konca môže mať vážne dôsledky pre zvyšok vojny, obávajú sa americké noviny 19FortyFive.

Už v decembri bolo jasné, že Ukrajina nebude schopná udržať Bachmut. Keď ruské jednotky postúpili po bokoch mesta a dostali pod palebnú kontrolu všetky cesty podporujúce posádku, šance na udržanie mesta klesli takmer na nulu. To, čo Ukrajina mohla a mala urobiť, bolo nasledovať ruský príklad pri Chersone a stiahnuť sa na ďalšie pripravené obranné pozície v okolí Kramatorska alebo Slavjanska.

Z týchto miest by mali Ukrajinci opäť všetky výhody: mali by dôkladne vykopané bojové pozície, neobmedzené palebné pole na útok na prichádzajúce ruské jednotky a neobmedzené zásobovacie cesty do tyla. Pre Rusko by bolo oveľa drahšie pokúsiť sa obsadiť tieto pozície ako bojovať z bezprostrednej blízkosti proti Ukrajincom v Bachmute, najmä keď Rusi mohli a aj denne zasadili ťažké údery na zásobovanie obrancov.

V dôsledku toho Ukrajina v bojoch o tieto štyri mestá stratila doslova desaťtisíce zabitých a zranených spolu s obrovským množstvom techniky a munície. Na základe pravdepodobnej palebnej prevahy 10:1 na ruskej strane Ukrajina v týchto bojoch nepochybne utrpela podstatne viac obetí ako Rusi. Ale aj keby boli obete rovnaké, Rusko má milióny mužov, z ktorých môže čerpať viac bojovníkov, a veľké domáce priemyselné kapacity na výrobu všetkej munície, ktorú môže potrebovať, uvádza 19FortyFive do reality americké publikum.

Jednoducho povedané, Ukrajina nemá dostatok personálu ani priemyselných kapacít na to, aby nahradila svojich stratených mužov a techniku v porovnaní s Rusmi. Rusko sa navyše poučilo z mnohých taktických chýb a dôkazy naznačujú, že sa takticky zlepšuje a zároveň rozširuje svoje priemyselné kapacity. Ešte väčší ako nedostatok munície a vybavenia je však pre Ukrajinu počet vycvičeného a skúseného personálu, ktorý stratila. Mnohých z týchto kvalifikovaných vojakov a veliteľov jednoducho nemožno nahradiť v priebehu niekoľkých mesiacov.

Ukrajina teraz stojí pred dilemou svetovej triedy: má využiť svoje posledné ofenzívne kapacity v poslednej nádeji, že zasadí ťažkú ranu Rusom brániacim sa na okupovaných územiach, alebo ich zachovať pre prípad, že Rusko spustí vlastnú letnú ofenzívu? Obidva spôsoby postupu predstavujú vážne riziká. Hodnotím, že v súčasnosti neexistuje pravdepodobná cesta, ktorou by Ukrajina mohla dosiahnuť vojenské víťazstvo. Pokračovanie v boji v tejto nádeji môže zvrátene viesť k tomu, že stratia ešte viac územia.

Podpora Ukrajiny

Spojené štáty musia v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch zohľadniť tieto skutočnosti. Washington už poskytol Ukrajine leví podiel všetkej vojenskej a finančnej pomoci vrátane mnohých našich najmodernejších obrnených vozidiel, delostrelectva, rakiet a striel. Biden dokonca schválil uvoľnenie stíhačiek F-16. Spojené štáty sa nemôžu – a ani by sa nemali – zaviazať, že pošlú rovnakú podporu na ďalší rok vojny, ak bude trvať tak dlho. Európa musí byť ochotná prispieť väčšou sumou k akýmkoľvek budúcim dodávkam na Ukrajinu.

Iba Kyjev sa môže rozhodnúť, či bude pokračovať v boji, alebo sa bude snažiť o čo najlepšiu dohodu. Spojené štáty sú však povinné zaistiť bezpečnosť našej krajiny a ľudí, ktorá je dôležitejšia ako želania Kyjeva.

Okrem presunu bremena fyzickej podpory predovšetkým na európske štáty to znamená, že USA sa musia vyhnúť pasci súhlasu s akýmkoľvek typom bezpečnostnej záruky pre Ukrajinu. História je príliš plná príkladov unáhlených dohôd o ukončení bojov, ktoré nechtiac položili základy budúcich konfliktov. Amerika nesmie riskovať svoju budúcu bezpečnosť tým, že pristúpi na akúkoľvek formu bezpečnostnej záruky.

Trend vojny sa presúva na stranu Moskvy, bez ohľadu na to, ako to môže mnohých na Západe rozrušiť, zarmucujú svoje Západné publikum 19FortyFive. Je to pozorovateľná realita. Washington sa musí vyhnúť pokušeniu “zdvojnásobiť” podporu prehrávajúceho návrhu a urobiť všetko, čo je potrebné na rýchle ukončenie tohto konfliktu, čím sa v maximálnej miere zachová naša budúca bezpečnosť. Ignorovanie týchto skutočností by mohlo Ukrajinu vystaviť ešte väčším stratám – a našu vlastnú (americkú) bezpečnosť by mohlo v budúcnosti vystaviť neprijateľnému riziku.

PREČÍTAJTE SI TIEŽ

Ukrajinské tvrdenie o útoku na ruskú loď Ivan Churs bolo vyvrátené