Reakcie na dohodu EÚ s Tureckom o migrantoch

Brusel 18. marca 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Zoltan Gergely Kelemen/MTI via AP)

Za dôležitý aspekt považuje Davutoglu Tureckom požadovanú liberalizáciu vízového režimu, ktorá by mala byť realitou do konca júna. Turecko musí splniť 72 podmienok, zatiaľ tak urobilo v 37 bodoch

Cieľom dohody medzi EÚ a Tureckom o utečencoch je odradiť prevádzačov a podporiť legálnu migráciu, aby sa zabránilo umieraniu detí a žien v Egejskom mori. Na spoločnej tlačovej konferencii s predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom a šéfom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom to dnes po skončení summitu EÚ povedal turecký premiér Ahmet Davutoglu. Dohoda, ktorá bude stáť Európu mnoho peňazí však vôbec nerieši jej základný problém, ako zabrániť migrantom dostať sa do EÚ.

Podľa neho ide o “veľmi spravodlivé riešenie” pre utečencov, ktorí si zvolia cestu legálnej migrácie. Jeho súčasťou je aj zdieľanie nákladov. Davutoglu zdôraznil, že celkovo šesť miliárd eur, ktoré EÚ uvoľní na pomoc pre sýrskych utečencov, si neponechá Turecko, ale dostanú ich migranti. Časť finančných prostriedkov však bude určená aj pre vytvorenie chránených zón v Sýrii pre takýchto utečencov.

Za dôležitý aspekt považuje Davutoglu Tureckom požadovanú liberalizáciu vízového režimu, ktorá by mala byť realitou do konca júna. Turecko musí splniť 72 podmienok, zatiaľ tak urobilo v 37 bodoch. Davutoglu vyjadril nádej, že Ankara splní všetky požiadavky do začiatku mája.

Podľa Junckera stoja EÚ a najmä Grécko napriek dohode pred herkulovskou úlohou. Na jej zvládnutie bude treba 4000 zamestnancov pohraničnej agentúry Frontex a Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO). V nasledujúcich šiestich mesiacoch si to vyžiada náklady 280-300 miliónov eur. Táto herkulovská úloha, čo si Juncker pravdepodobne neuvedomil, stojí iba zlomok toho, čo stoja nezmyselné platby Turecku za zadržiavanie migrantov, ktoré Turecko s veľkou pravdepodobnosťou nebude dôsledne robiť.

Juncker oznámil, že vymenoval koordinátora EÚ pre implementáciu dohody s Tureckom. Stal sa ním Holanďan Maarten Verwey, ktorého krajina v súčasnosti predsedá Rade EÚ.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová po dvojdňových tvrdých rokovaniach konštatovala, že Európa zvládne aj túto zaťažkávaciu skúšku. “Po 20. marci (…) Turecko vezme späť všetkých nelegálnych migrantov,” vyhlásila. Každý, kto sa vydá na túto nebezpečnú cestu, riskuje nielen svoj život, ale ani nemá vyhliadky na úspech, dodala Merkelová.

Rakúsky kancelár Werner Faymann sa domnieva, že dohoda o utečencoch bude účinná. Model prijatia 72.000 sýrskych utečencov treba podľa neho po jednom až dvoch mesiacoch znova preskúmať. Faymann tiež očakáva ďalšie diskusie v krajinách EÚ o rozdelení utečencov. Myslí si, že keby každá krajina EÚ tak ako Rakúsko prijala množstvo utečencov zodpovedajúce počtu obyvateľov, EÚ by mohla pojať približne dva milióny migrantov. Nikto však nevysvetľuje, prečo by to vôbec Európa mala robiť. Európski lídri majú iba jeden cieľ, pod rôznymi menej či viac nezmyselnými zámienkami dostať do Európy čo najviac migrantov.

Maďarský premiér Viktor Orbán je s výsledkami summitu EÚ spokojný, pretože jeho krajina nie je povinná prijať utečencov. “Najväčšiu hrozbu sme odvrátili,” citovala ho agentúra MTI. Orbán narážal na to, že neboli stanovené povinné utečenecké kvóty. Maďarsko si môže “vydýchnuť”, pretože tentoraz nemuselo zaujať postoj k prerozdeľovaniu utečencov, čo bolo cieľom jeho diplomacie.

Podľa českého premiéra Bohuslava Sobotku má dohodu EÚ s Tureckom potenciál zmeniť doterajší vývoj migračnej krízy. “V nedeľu skončí súčasný model, keď pašerácke gangy privážali na grécke ostrovy stovky ilegálnych migrantov denne. Tí budú teraz vracaní späť do Turecka. ČR jednoznačne podporila uzavretú dohodu,” citovala Sobotku stránka vlada.cz.

ČR sa do záverečnej dohody s Tureckom a záverov Európskej rady podarilo presadiť niekoľko prioritných bodov. Predovšetkým ide o potvrdenie, že dohoda s Tureckom nezakladá žiadne nové záväzky pre členské štáty v oblasti relokácie a presídľovania. Záväzok vízovej liberalizácie platí len pri splnení podmienok platných pre všetkých kandidátov na bezvízový styk s EÚ, ktorými sú napríklad Ukrajina alebo Gruzínsko. Ďalším bodom, ktorý ČR presadila do záverov Európskej rady, bola otázka dodržiavania ľudských práv a slobody prejavu v Turecku. Do textu sa tak s podporou krajín Vyšehradskej štvorky (V4) dostala podpora krajín západného Balkánu pri regulácii nelegálnej migrácie.

Lídri V4 sa tešia, že neboli prijaté povinné kvóty na prerozdeľovanie migrantov, ale tí budú nakoniec  i tak prerozdelení, ako to tvrdia viacerí politici, medzi nimi napríklad Klaus. Viac si  o tom  môžte prečítať napríklad TU. Momentálne sa snažia západné elity, za pomoci lídrov niektorých štátov, ako je napríklad Merkelová dotiahnuť do Európy čo najviac migrantov. Aby ich projekt nestroskotal na neochote východoeurópskych štátov prijať ich, upustili od ich okamžitého povinného prerozdeľovania. Keď však títo už budú v EÚ bude ľahké nájsť mechanizmus, ktorý ich prerozdelí do všetkých členských krajín. Takýmto mechanizmom môže byť napríklad garantovaný príjem. Viac sme o tom písali TU, alebo podpora pre migrantov v rovnakej výške v celej EÚ, ktorú bude vyplácať priamo EÚ.