Kosiť unikátne lúky sa spoločne vyberú ochranári zo slovenských, českých a poľských národných parkov či chránených krajinných oblastí, nadšenci ručného kosenia zo Slovenského koseckého spolku i miestni obyvatelia z Vernára a Telgártu. Podľa Dražila je takýchto nenarušených a pôvodných karpatských lúk na Slovensku v súčasnosti už len zlomok z ich pôvodnej výmery. Uvítal preto účasť aj obyvateľov neďalekých obcí. „Ešte viacerí z nich si pamätajú pred vznikom poľnohospodárskeho družstva v roku 1975, keď sa tieto lúky ručne kosili. Zvlášť u nich podporujeme a chceme utvrdzovať ich hrdosť na dedovizeň a unikátne lúky,“ poznamenal.

Kosci začínajú s kosením pri východe slnka, celá akcia má svoju jedinečnú atmosféru, ktorú dopĺňa aj horehronský viachlasný spev. „Z roka na rok je tu menej zamestnancov ochrany prírody a stále viac a viac Vernarčanov a ľudí, ktorí sa nám jednoducho ozvú, že sa im páči to, čo robíme a ako robíme, a chcú sa k nám pridať. Ide im skôr zážitok,“ poznamenal riaditeľ správy národného parku. Podľa jeho slov je tak v tíme koscov vždy 10 až 15 percent nových ľudí.

Odľahlé lúky si prešli pohnutou históriou a takmer zanikli pod náletom lesa, podarilo sa ich však úspešne obnoviť. Ručné kosenie týchto lúk má svoj dôvod. „Je to preto, lebo sú strmé a odľahlé a ťažko prístupné pre mechanizáciu. No ide tu hlavne o tradíciu, pripomenutie si starých časov, vrátane autentického folklóru horehronskeho viachlasého spevu, ktorý je zapísaný do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V neposlednom rade aj o istotu, že sa ťažkou mechanizáciou lúka nepoškodí a nedegraduje,“ dodal Dražil.