Iba dve tretiny členských štátov EÚ požiadali o program SAFE pred uplynutím termínu v utorok 29. júla a rozhodli sa pripojiť k najnovšiemu nástroju EÚ na posilnenie vojenskej pripravenosti prostredníctvom spoločných projektov na obstarávanie zbraní financovaných z pôžičiek podporovaných EÚ. Slovensko sa na poslednú chvíľu stihlo formálne prihlásiť do tohto programu.

O pôžičku požiadalo oveľa menej krajín, ako Brusel očakával

Hoci Komisia tlačila na šetrné krajiny, aby kvôli Ukrajine zmenili svoj postoj k spoločnému zadlženiu, desať členských štátov túto ponuku odmietlo.

Napriek tomu, že pôvodne bolo k programu otvorených viac ako 20 krajín, včas prišlo len 18 žiadostí, čo je oveľa menej, ako Brusel dúfal, aby vyslal „jasný signál jednoty a odhodlania“. Ešte minulý týždeň sa pritom do programu prihlásilo len 10 krajín a Slovensko medzi nimi nebolo.

Nástroj SAFE (Security Action for Europe, Bezpečnostné opatrenia pre Európu) je základom programu EÚ „ReArm Europe“ (doslova plán na prezbrojenie Európy), ktorého cieľom je súčasne podporiť prezbrojenie členských štátov EÚ a Ukrajiny prostredníctvom lacných dlhodobých pôžičiek vo výške až 150 miliárd eur, ktoré bude garantovať Brusel namiesto jednotlivých krajín s horším úverovým ratingom.

Medzi krajiny, ktoré sa rozhodli túto príležitosť využiť, patria :  Belgicko, Bulharsko, Česko, Estónsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Chorvátsko, Taliansko, Cyprus, Lotyšsko, Litvu, Maďarsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Fínsko. Ku krajinám sa napokon pripojilo aj Slovensko.

18 krajín EÚ tak spoločne požiadalo o viac ako 120 miliárd eur z tohto budúceho fondu.

V súlade s cieľom NATO

Poľsko požiadalo o 45 miliárd eur, čo je viac ako tretina celkovej sumy. Portál The European Conservative uvádza, že táto suma zodpovedá ambicióznemu plánu Poľska dosiahnuť nový cieľ NATO v oblasti výdavkov na obranu vo výške 5 % do konca roka 2026 – deväť rokov pred oficiálnym termínom pre spojencov, ktorý je stanovený na rok 2035.

V prípade Slovenska zatiaľ nie je známa presná suma, špekuluje sa však, by peniaze by mohlo využiť na financovanie spôsobilostí mechanizovanej brigády, protivzdušnej a protiraketovej obrany, podporných systémov, výstroje vojakov či pechotných zbraní.

Napriek silnému tlaku zo strany Bruselu sa však šetrné členské štáty, ktoré sa obávajú spoločného zadlženia, ako napríklad Nemecko, Švédsko a Holandsko, rozhodli nezúčastniť sa tohto programu.

Začiatkom tohto mesiaca sa komisár EÚ pre obranu Andrius Kubilius pokúsil osloviť váhavé krajiny tým, že im pripomenul, že SAFE je „najlepším spôsobom, ako podporiť Ukrajinu“ a to viacerými možnosťami – napríklad spoločným nákupom zbraní pre Kyjev alebo ich nákupom priamo od ukrajinského obranného priemyslu.

„Dôrazne vás vyzývame, aby ste zvážili, ako zapojiť Ukrajinu do svojich plánov. Nákupy pre Ukrajinu, s Ukrajinou a na Ukrajine môžu mať významný vplyv na našu spoločnú bezpečnosť,“ uviedol Kubilius.

Komisia teraz do konca novembra posúdi a schváli žiadosti o finančné prostriedky, vrátane okamžitého predfinancovania, ktoré by mohlo dosiahnuť až 15 % celkového objemu jednotlivých pôžičiek.

Spoločné obstarávanie

Portál The European Conservative dodáva, že hoci členské štáty predkladajú svoje žiadosti individuálne, budú povinné ich realizovať prostredníctvom spoločného obstarávania zbraní, do ktorého sa „spravidla“ zapoja aspoň dva členské štáty, aby pri hromadnom nákupe zbraní dosiahli lepšie ceny. Môže ísť o systémy protivzdušnej obrany a delostrelectva, rakety a muníciu, bezpilotné lietadlá a vojenské vozidlá, ako aj strategické a kybernetické vybavenie.

Okrem toho SAFE obsahuje prísnu klauzulu „Buy European“ (doslova „kupujte európske“), ktorá stanovuje, že účastníci môžu tento nástroj používať len na nákup produktov od spoločností „so sídlom a hlavným miestom podnikania“ v EÚ, krajinách EHP/EFTA (Nórsko, Švajčiarsko a Island) a na Ukrajine.

Členské štáty budú musieť tiež zabezpečiť, aby aspoň 65 % komponentov konečného produktu (či už rakiet, munície,dronov…) pochádzalo z Európy.

S cieľom umožniť rýchlejšie dodávky, ako by dokázal zabezpečiť samotný obranný priemysel EÚ, Komisia povolila aj nákupy od tretích krajín, ktoré podpísali s EÚ bilaterálne „partnerstvo v oblasti obrany a bezpečnosti“(Defense and Security Partnership) a zaviazali sa postupne prehlbovať spoluprácu v oblasti obrany v otázkach regionálneho alebo globálneho významu.

Medzi krajiny s existujúcim partnerstvom patria Nórsko, Moldavsko, Južná Kórea, Japonsko, Albánsko a Severné Macedónsko, ako aj najnovší člen klubu, Spojené kráľovstvo.

Britské spoločnosti budú teraz môcť ťažiť z oživenia zbrojenia v EÚ, zatiaľ čo americký zbrojársky priemysel bude vylúčený, pokiaľ Washington nesúhlasí s aspoň čiastočným zosúladením svojho prístupu k Ukrajine s Bruselom, čo je však nepravdepodobné, dodáva portál.

Prečítajte si tiež:

• V Európe rastie hnev nad navrhovanou “obchodnou dohodou” USA-EÚ
• Energetická dohoda medzi EÚ a USA. Kto sa smeje teraz?