„V mojej lekárskej správe, v rôznych dokumentoch uvádzajú, že môj stav je stabilný, ale môj organizmus tvrdí niečo úplne opačné. Nie som lekár, preto neviem, prečo je to tak. Ale môj stav sa zhoršuje, cítim to. A to úplne protirečí tvrdeniu lekárov, že môj stav je stabilný a nemenný,“ zdôraznil.
Obrátil sa s požiadavkou na členov haagskeho súdu a pripomenul, že už viackrát žiadal, aby mu umožnili navštíviť hroby príbuzných.
„V tomto roku bude 25 rokov odo dňa, kedy zomrela moja jediná dcéra Ana. Zabili ju, keď mala iba 23 rokov. Moja milovaná matka zomrela v r. 2003 a dodnes som sa s ňou ešte nerozlúčil v mieste jej večného odpočinku – vo Východnom Sarajeve, na hore Trebević,“ pripomenul.
„Predtým zomrel môj mladší brat Milivoje. Jeho hrob sa nachádza vedľa hrobu našej matky. Na tomto cintoríne som nebol suž dlhé roky. Chcel by som veriť, že členovia súdu posúdia moju prosbu ľudsky, s citom,“ povedal na záver v Haagu väznený Ratko Mladić.
Eugen Rusnák

























