Rakúsko nepodlieha enormnému tlaku

Krajina sa považuje za most medzi Západom a Východom, konštatuje Ralph Schoellhammer pre Unherd

24. 02. 2023 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke rakúsky politik a prvý podpredseda Európskeho parlamentu Othmar Karas

Viedeň 24. februára 2023 (HSP/Foto:Facebook/Othmar Karas, TASR/AP-Lisa Leutner)

▶ ❚❚ ↻

Zatiaľ čo krajiny ako Švajčiarsko a Švédsko sa v reakcii na ruskú inváziu vzdali svojej politiky neutrality, jedna krajina odmietla ustúpiť. V posledných týždňoch sa Rakúsko stalo stredobodom vášnivej diskusie o svojej neutralite, pričom kritici tvrdia, že by malo poskytnúť vojenskú podporu Ukrajine. Začiatkom tohto mesiaca sa v liste, medzi ktorého signatármi bol aj rakúsky politik a prvý podpredseda Európskeho parlamentu Othmar Karas, objavila výzva na novú líniu bezpečnostnej politiky krajiny.

Tvárou v tvár ukrajinskému konfliktu je snaha o militarizáciu pochopiteľná, ale nezohľadňuje jedinečnú históriu Rakúska. Rakúsko sa pod vedením kádrov prezieravých politikov v 50. rokoch minulého storočia vyhlo odtrhnutiu alebo trvalej okupácii tým, že sa zmenilo na neutrálnu krajinu. Táto pozícia bola vyvážená tým, že ideologicky bolo súčasťou Západu, ale tradične bolo späté s Východom vďaka dlhej spoločnej histórii s národmi strednej a východnej Európy, ktoré boli kedysi súčasťou Rakúsko-Uhorska.

Malému, ale krásnemu Rakúsku sa podarilo prilákať OSN do svojho hlavného mesta a zároveň byť centrom všetkých druhov špionážnych aktivít, čo sa často považovalo za súčasť identity Rakúska ako samozvaného “staviteľa mostov”. Toto vnímanie seba samého sa začalo v 70. rokoch 20. storočia za kancelára Bruna Kreiskyho, sociálneho demokrata, ktorý sa aj roky po svojej smrti teší kultovému statusu pre svoje proarabské postoje (napriek tomu, že sám bol Žid) a pre to, že svoju krajinu vytvoril ako miesto rokovaní svetových mocností.

Historické pozadie je dôležité na pochopenie toho, prečo je napríklad podpora Ukrajiny v Rakúsku nižšia ako v iných európskych krajinách. Obyvateľstvo považuje neutralitu za súčasť svojej identity a chcelo by zostať čo najmenej zapojené do svetovej politiky. Vo svetle vojny na Ukrajine je však táto úloha čoraz ťažšia. Súčasný kancelár Karl Nehammer bol prvým a jediným Európanom, ktorý po začatí invázie navštívil Moskvu, a rakúsky prezident Alexander van der Bellen navštívil Kyjev. Udržiavanie komunikačných kanálov s oboma stranami zodpovedá všeobecnému prístupu Viedne k zahraničnej politike.

Nehammer vylúčil tajné dohody v budúcich koalíciách — Na snímke rakúsky kancelár Karl Nehammer

Vzhľadom na pokračujúcu vojnu rastie na medzinárodnej i domácej úrovni dopyt po tom, aby sa Ukrajine prejavila silnejšia podpora a aby sa zaujal tvrdší postoj voči Rusku. Vláda vo Viedni však vydala 18 víz pre ruskú delegáciu, ktorá sa zúčastní na parlamentnom zasadnutí OBSE, a to napriek tomu, že na celú delegáciu vedenú podpredsedom ruskej Dumy Pjotrom Tolstým sa vzťahujú sankcie EÚ. Tento krok nasledoval po ďalšom škandále, v ktorom rakúske orgány deportovali dve deti do Ruska. Nie je preto prekvapením, že sa množia obvinenia, že Rusko má v Rakúsku príliš veľký vplyv, ktorý však zohráva menšiu úlohu ako tradície vlastnej zahraničnej politiky.

Na rozdiel od mnohých verejných hlasov, ktoré žiadajú tvrdší prístup voči Rusku, sa obyvateľstvo tvrdohlavo drží dogmy neutrality. Tá krajine v minulosti skutočne dobre poslúžila, takže sa dá pochopiť motivácia, ale zároveň je ťažké predstierať, že hodiny prestali tikať 23. februára 2022.

To všetko predznamenáva väčšie nevyriešené otázky v EÚ, ktorá musí čeliť skutočnosti, že niektoré členské štáty, ako napríklad Rakúsko, nevnímajú Úniu ako jednotného geopolitického aktéra, ale ako klub na presadzovanie svojich cieľov. Kým bol vo svete relatívny pokoj, mohli sa rôzne názory zahmlievať – ale čas sa vyčerpal, myslí si Ralph Schoellhammer pre Unherd.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru (PZ) v Bratislave bude vo štvrtok (15. 5.) z technických príčin zatvorené. Cudzinci, ktorí majú na tento deň rezerváciu, sa môžu dostaviť na cudzineckú políciu v Bratislave v utorok (20. 5.) alebo vo štvrtok (22. 5.) a budú vybavení. TASR o tom informovala Zuzana Hrabovská z odboru komunikácie a prevencie Prezídia PZ