Rafaj na svojej facebookovej stránke podotkol, že národno-emancipačné hnutie na Slovensku ani v 21. storočí neskončilo. Preto si je podľa neho potrební pripomenúť, že 16. septembra 1848 bola vo Viedni ustanovená na zhromaždení približne 200 organizátorov povstania a príslušníkov zboru 1. Slovenská národná rada ako dočasná najvyššia slovenská politická a vojenská reprezentácia.
“Preto práve do rúk tohto prvého suverénneho štátotvorného orgánu zložili dobrovoľníci-povstalci-vlastenci prísahu. Politickými predstaviteľmi SNR boli Ľudovít Štúr, Michal Miloslav Hodža a jej prvý predseda Jozef Miloslav Hurban,” pripomína expolitik.
Tvrdí, že vzhľadom na integráciu a globalizáciu by sme aj dnes potrebovali podobné vyhlásenie, že národ je jediný nositeľ a parlament jediný reprezentant moci na Slovensku. “Inak v tom čase (monarchie s panovníkom) nebolo ani chýru-slychu o nejakom prezidentovi alebo prezidentke… Boj za demokraciu, slobodu národa, slobodu slova, slobodu prejavu, slobodu rozhodovania (suverenitu), boj za zvrchovanosť Slovákov vo vlastnom štáte podľa svojich, a nie cudzích, národno-štátnych záujmov nikdy nekončí.”
“Dnes sa pridali aj ďalšie ohrozené práva a slobody, ba hodnoty – naša spisovná reč, pôda, viera, rodina, čistá príroda… No asi najviac ohrozená je naša vlastná identita. Hurban by sa asi v hrobe obrátil, keby videl, že ani v ére vlastného štátu sa Slováci stále neučili spoznávať seba samého na prvom mieste, že nemáme ani osobnosti, ani vlastnú osobnosť, ba že sa osobitosť i práva národa potláčajú a zosmiešňujú.
Rafael Rafaj ďalej uviedol, že nevie, ako by vynikli naši liberálni pisálkovia a „politici zmeny“, keby dnes museli písať a hovoriť v maďarčine ako kedysi Ľudovít Štúr. “Mnohí by sa, samozrejme, aj progresívne, aj „kresťansky“ aj liberálne zaradili do hlavného prúdu moci. S tým rozdielom, že by dnes robili hlboké úklony až po kolená nie Bruselu, Berlínu a Washingtonu, ale Budapešti.”
“A poučenie? Časy sa našťastie menia, ale ľudia, žiaľ, nie. Ani tí, čo sú akože v každom režime „za ľudí“… Sláva slovenskému národu a česť národným dejateľom!” Dodal Rafaj.
Prvá Slovenská národná rada, o ktorej hovorí Rafael Rafaj, zasadla na území Slovenska po prvý raz na Myjave 19. septembra 1848 v rámci tzv. prvej dobrovoľníckej výpravy (z Viedne cez Moravu na Slovensko). Išlo o prvé národné zhromaždenie Slovákov, na ktorom bola ústami Ľudovíta Štúra vyhlásená nezávislosť národa slovenského od Uhorska. Toto nezávisle spravované územie však bolo obmedzené len na okolie Myjavy a po niekoľkých dňoch boli dobrovoľníci (dočasne) porazení. Po potlačení revolúcie orgán na jeseň 1849 zanikol.



















