– Zmena amerického protimonopolného zákona by mala zrušiť imunitu, ktorá chránila členov OPEC pred žalobami.

– Myšlienka EÚ vytvoriť kartel kupujúcich na boj proti vysokým cenám ropy získava čoraz väčšiu podporu.

Najnovšie novembrové zníženie ťažby OPEC+ znamená, že Biely dom sa vracia k rysovacej doske a znovu sa začínajú diskusie o životaschopnosti „NOPEC“, západného kartelu nákupcov ropy a plynu, ktorý môže, ale nemusí byť odpoveďou na ovplyvňovanie trhu podľa vlastnej vôle, píše špecializovaná stránka Oil Price. Stredajšie rozhodnutie OPEC+ znížiť ťažbu o 2 milióny barelov denne v čase, keď sa svetové hospodárstvo borí s pretrvávajúcim negatívnym vplyvom vojny na Ukrajinu a západných sankcií, naznačuje, že kartel sa cielene stavia na stranu Ruska a že ropa a politika sa na úrovni kartelu rozhodne preplietli.

Keďže prezident Joe Biden teraz prisľúbil, že bude „konzultovať s Kongresom“ spôsoby, ako „znížiť kontrolu OPEC nad cenami energií“, do popredia sa opäť dostáva návrh zákona o NOPEC.

Súčasná situácia pripomína začiatky vojny na Ukrajine, keď USA a Európa prišli s myšlienkou vytvoriť kartel nákupcov ropy a plynu.

USA však urobili viac, než len hovorili. Ešte v máji americký Senát schválil návrh zákona o karteli výrobcov a vývozcov ropy (No Oil Producing and Exporting Cartels – NOPEC), ktorého cieľom je chrániť amerických spotrebiteľov a podniky pred vynúteným nárastom cien benzínu a vykurovacieho oleja, a to napriek tomu, že niektorí analytici varovali, že by mohol mať aj nebezpečné a nezamýšľané dôsledky.

Návrh zákona by zmenil protimonopolné právo USA a zrušil by suverénnu imunitu, ktorá dlho chránila OPEC a jeho národné ropné spoločnosti pred žalobami, čím by generálny prokurátor USA získal možnosť žalovať ropný kartel alebo jeho členov na federálnom súde. Zostáva však nejasné, ako presne by americký federálny súd mohol presadzovať súdne protimonopolné rozhodnutia voči cudzím štátom, nehovoriac o tom, že iné krajiny by mohli podniknúť odvetné kroky voči Spojeným štátom, napríklad za zadržiavanie poľnohospodárskej produkcie na podporu domáceho poľnohospodárstva.

Kartel pri nákupe ropy

Začiatkom roka taliansky premiér Mario Draghi vypracoval radikálny plán na obmedzenie nárastu cien ropy. Bývalý prezident Európskej centrálnej banky na stretnutí s Joeom Bidenom vyslovil myšlienku vytvoriť „kartel“ spotrebiteľov ropy s cieľom zvýšiť ich vyjednávaciu silu podobne, ako sa najväčšie producentské krajiny ropy spojili prostredníctvom OPEC, aby sa dohodli na ročných kvótach ťažby ropy.

Obaja sa v utorok stretli v Bielom dome, aby koordinovali svoje postoje k ruskej invázii na Ukrajinu a k hospodárskym dôsledkom konfliktu.

„Obaja sme nespokojní s tým, ako veci fungujú, pokiaľ ide o ropu pre USA a plyn pre Európu. Ceny nemajú žiadny vzťah k ponuke a dopytu,“ povedal Draghi.

Podľa bruselského thinktanku Bruegel od septembra 2021 Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Španielsko – štyri najväčšie ekonomiky EÚ – vynaložili každá 20 až 30 miliárd eur na umelé zníženie cien energií. Tieto dotácie sa však nepovažujú za ideálne, pretože pomáhajú financovať Moskvu, vyčerpávajú verejné financie a poškodzujú životné prostredie.

Draghi a Biden diskutovali aj o zavedení stropu na veľkoobchodné ceny plynu, čo je myšlienka, ktorú v rámci EÚ presadzuje Taliansko. Mnohí európski lídri však boli spočiatku proti zavedeniu cenových stropov na ruskú ropu a plyn. Podľa Európskej komisie by mal byť strop na ceny ropy len poslednou možnosťou v prípade núdze, napríklad v prípade, že Rusko preruší dodávku všetkého plynu do EÚ. Zdá sa, že rozhodnutie EK bolo ovplyvnené skupinou analytikov, ktorí tvrdili, že stropy by mohli ohroziť ciele EÚ v oblasti klímy tým, že by podporovali väčšiu spotrebu fosílnych palív.

Roberto Cingolani, taliansky minister pre ekologickú transformáciu, nebral odpor na ľahkú váhu: „Tento voľný trh umožnil päť- alebo šesťnásobné zvýšenie cien plynu bez toho, aby na to existoval skutočný fyzický dôvod, napríklad nedostatok, čo ovplyvnilo cenu elektriny. Občania nie sú schopní znášať náklady a podniky trpia vysokými energetickými nákladmi na výrobu,“ povedal pre Guardian.

Až nedávno sa všetci postavili na odpor, pričom veľvyslanci Európskej únie sa v stredu dohodli na uvalení nového balíka sankcií na Rusko vrátane zákazu námornej prepravy ruskej ropy do tretích krajín, pokiaľ sa ropa nepredáva pod alebo za určitý cenový strop.

Európski lídri však boli prístupnejší myšlienke vytvorenia kartelu odberateľov zemného plynu po tom, ako sa EÚ v marci dohodla, že využije značnú silu únie na dosiahnutie lepších cien plynu.

„Máme dôležité páky. Takže namiesto toho, aby sme sa navzájom predbiehali a zvyšovali ceny, mali by sme ťahať za jeden povraz,“ vyhlásila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

To má pravdepodobne väčší zmysel vzhľadom na to, že pred vojnou na Ukrajine 40 % plynu a 25 % ropy v EÚ pochádzalo z Ruska.

Medzitým Michael Bloss, nemecký poslanec Európskeho parlamentu za stranu Zelených, navrhol, aby EÚ vytvorila kartel spotrebiteľov ropy s ďalšími rozvinutými krajinami vrátane USA, Spojeného kráľovstva, Japonska a Južnej Kórey, ktoré predstavujú „obrovský podiel spotreby ropy“ na svetovom trhu.

„Ak spoločne povedia, že toto je cena, ktorú budeme platiť, ale nie viac, predajcovia, budú ju musieť dodržiavať… Tento zvláštny čas si vyžaduje zvláštne opatrenia.“

Verdikt

Predchádzajúce verzie návrhu zákona o NOPEC zlyhali vďaka silnej opozícii skupín ropného priemyslu vrátane Amerického ropného inštitútu (API).

Viacerí analytici tiež varovali, že návrh zákona by mohol viesť k neúmyselnému úderu a krajiny OPEC by mohli vrátiť úder inými spôsobmi. Napríklad v roku 2019 Saudská Arábia pohrozila, že ak Washington prijme verziu návrhu zákona NOPEC, bude predávať svoju ropu v iných menách ako v americkom dolári. Takýto krok by znížil vplyv Washingtonu v globálnom obchode tým, že by podkopal postavenie dolára ako hlavnej svetovej rezervnej meny, a zároveň by oslabil schopnosť USA presadzovať sankcie voči národným štátom. Saudi by tiež mohli vrátiť úder tým, že by nakupovali svoje zbrane inde, čím by odopreli americkým dodávateľom obrany lukratívny obchod.

Bidenova administratíva sa tiež môže pokúsiť presvedčiť producentov mimo OPEC, aby zvýšili svoju produkciu. V minulom roku sa krajiny, ktoré nie sú členmi OPEC, v rámci vzácnej solidarity dohodli, že sa pridajú k OPEC a uzavrú dohodu o obmedzení produkcie. Aj ony sa však snažia zvýšiť produkciu na nezvyčajne napätom trhu. Výrobcovia ropy mimo OPEC sú krajiny produkujúce ropu mimo skupiny OPEC vrátane Spojených štátov amerických, Kanady a Číny.

Ďalšia veľká výzva: krajiny, ktoré nie sú členmi OPEC, majú vysokú úroveň spotreby, a tým aj obmedzenú schopnosť vyvážať. Mnohé z nich sú čistými dovozcami ropy napriek tomu, že sú jej vysokými producentmi, čo znamená, že majú minimálny vplyv na ceny ropy. Avšak po objavení bridlicovej ropy a bridlicového plynu sa producenti ropy mimo OPEC, najmä Spojené štáty, v poslednom čase tešia zvýšenej produkcii a väčšiemu podielu na trhu. Hoci to svojím spôsobom zmenilo pravidlá hry, technológia ťažby bridlicovej ropy si vyžaduje značné počiatočné investície, čo pôsobí na producentov bridlicovej ropy odstrašujúco.

Zatiaľ nie je isté, či výrobcovia mimo OPEC môžu mať podstatný vplyv na cenu ropy. Vysoké úrovne ťažby členov krajín, ktoré nie sú členmi OPEC, v rokoch 2002 až 2004 a opäť v roku 2010 nedokázali vyvolať pokles cien a namiesto toho priniesli vyššie ceny ropy, najmä preto, že nemali dostatočný podiel na trhu, aby mohli ovplyvniť ceny ropy. Vysoká produkcia v rokoch 2014 až 2015 však spôsobila pokles cien, pričom odborníci sa domnievali, že pokles cien bol dôsledkom zvýšenia ponuky zo strany producentov OPEC, ktorých podiel na trhu ohrozovali producenti mimo OPEC.

To znamená, že kartel pod vedením EÚ by mohol skutočne fungovať.

V apríli EÚ spustila platformu pre spoločný nákup plynu, LNG a vodíka. Platforma má pomôcť zabezpečiť bezpečnosť dodávok, najmä na doplnenie zásobníkov plynu pred budúcou zimou. Platforma je zatiaľ úspešná: V porovnaní s minulým rokom sa zásoby plynu v európskych zásobníkoch predbehli o deväť týždňov, čo je impozantný výkon aj po tom, ako boli výrazne obmedzené toky z Ruska. Podľa údajov spoločnosti Gas Infrastructure Europe (GIE) sa úroveň európskych zásobníkov plynu blíži k 90 % a dokonca prekonala päťročný priemer. Pokiaľ ide o skutočnú kontrolu cien plynu, organizácia zrejme nemala veľký úspech: náklady na doplnenie zásob zemného plynu v Európe sa odhadujú na viac ako 50 miliárd eur, čo je desaťkrát viac, ako je historický priemer na doplnenie zásobníkov pred zimou.