Bratislava 17. októbra (TASR/HSP/Foto:TASR)
Ani politici, ktorí prijímajú na summitoch rozhodnutia, nemajú tušenie, o čo vlastne ide
Dlhová kríza spôsobila, že témou číslo jedna je záchrana bánk, ktoré sa vďaka svojej honbe za ziskom, dostali zlými investíciami do finančných problémov. Tieto problémy sa pomenúvajú rôznymi eufemizmami ako na príklad “toxické aktíva” a nevysvetľuje sa, že sú to iba zle investované peniaze, ktoré banka investovala do podnikov na ktorých prerobila, alebo ktoré jej aj naďalej generujú stratu.
Keby takto zle investoval napríklad autoservis vo vašom mesta a hrozil by mu krach, iste by nikto z vás ani vašich susedov nebežal za ním s peniazmi, aby ste mu pomohli sa z toho dostať a ani magistrát by nevzal prostriedky, ktoré nadobudol z vašich podielových daní a nešiel by ho sanovať. Autoservis by skrachoval a to by bolo celé.
Iné je to v prípade bánk. V bankách sú uložené jednak úspory obyvateľstva, jednak vklady firiem. Rozsah zlých investícií bánk je v súčastnosti tak obrovský, že hrozí, že sa banky zosypú ako kocky domina jedna za druhou a s nimi sa do nenávratna prepadnú všetky tieto vklady. Vlády by také niečo videli iba neradi, lebo sa dá predpokladať reakcia obyvateľstva, ktorá by mohla byť veľmi tvrdá, nehovoriac o ekonomike, ktorá by sa prepadla do priepasti.
Otázkou však ostáva, či zdaniť všetkých ľudí v európskej únii a tak zachrániť tieto banky je dobré riešenie a či sa tieto banky naozaj zachránia, alebo sa iba oddiali ich krach, lebo takáto podpora ich asi neprinúti lepšie hospodáriť.
Slovensko ide vstúpiť do záväzkov, o ktorých nemajú samotní aktéri európskych summitov tušenie. Myslí si to predseda opozičnej strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík v súvislosti s bankovou úniou, o ktorej budú európski lídri rokovať počas nasledujúcich dní. “V tomto momente nie je presne jasné, čo všetko sa má 18. a 19. októbra na summite schváliť,” povedal na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave Sulík.
Všetci budeme zachraňovať všetko. Z našich daní banky cudzích štátov
Podľa neho sa dosiaľ verejnosť aj politici o bankovej únii mohli dozvedieť len čiastkové informácie. Namiesto toho by mala Európska komisia (EK) dať “na stôl” ucelený návrh s podrobnosťami. “Banková únia smeruje k tomu, že všetci budeme zachraňovať všetko. Takisto, že banky iných štátov nebudú zachraňované len z fondov bánk, ale z peňazí daňových poplatníkov,” upozornil Sulík.
Nikto dnes nezaručí, že prostriedky vynaložené na záchranu bánk sa vrátia
SaS nie je zásadne proti bankovej únii a podľa Sulíka v nej vidí strana aj pozitíva. Tými sú spoločné a jasné pravidlá pre fungovanie bánk v eurozóne. Vláda SR by však mala zabezpečiť, aby prostriedky, ktoré budú do systému vložené, boli aj návratné. Takisto by mali byť úročené a zabezpečené finančnými hmotnými aktívami štátu, v ktorom zachraňovaná banka bude sídliť.
Sulík vyzýva vládu, aby chránila svojich občanov pred dôsledkami bankovej únie
“Vyzývame vládu, aby s bankovou úniou súhlasila len vtedy, ak na ňu nebudú doplácať slovenskí daňoví poplatníci,” uviedol Sulík. Ako možné riešenie vidí presun rozhodovania o bankovej únii do slovenského parlamentu prípadne zriadenie špeciálneho výboru na tento účel.
Kollár sa obáva sťahovania peňazí zo zdravých dcér (naše banky) do matiek s finančnými problémami
Podľa poslanca NR SR Jozefa Kollára (SaS) spočíva najväčšie riziko bankovej únie v tom, že pokiaľ sa prijme spoločný bankový dohľad pre všetky krajiny eurozóny, môže dochádzať k medzinárodnému prenosu likvidity. Financie by tak putovali zo “zdravých” dcérskych bánk do materských spoločností s finančnými problémami.
Problémom pre SaS je aj spoločná schéma poistenia vkladov. Banky tak budú platiť poistné za vklady svojich vkladateľov, na ktoré sa zložia ich klienti prostredníctvom nižšieho úročenia vkladov. Na vklady v zahraničnej krachujúcej banke by tak prispievali napríklad slovenskí klienti bánk. “Toto riziko je momentálne latentné, ale veľmi rýchlo sa môže zmeniť na reálne,” konštatoval Kollár.
Európska únia chce získať kontrolu za peniaze
K vytvoreniu bankovej únie je potrebné zavedenie spoločného dohľadu. “Krajiny eurozóny nebudú podpisovať bianko šeky pre banky, kým nebudú mať možnosť dohliadať a regulovať ich aktivity,” vysvetlil pre TASR analytik X-Trade Brokers Kamil Boros.
Šéf bruselského think tanku Bruegel Jean Pisani-Ferry vo svojej štúdii o bankovej únii tiež upozorňuje na potrebu spoločného systému kontroly a rozhodovania. “Vytvorenie zmysluplnej bankovej únie má ďalekosiahle dôsledky na mechanizmy likvidácie neživotaschopných bánk a na fiškálnu politiku,” zdôvodnil.
“Predovšetkým je potrebné prideliť jasné rozhodovacie kompetencie, aby sa rozhodnutia o likvidácii bánk a distribúcii nákladov prijímali rýchlo a efektívne,” podotkol Pisani-Ferry. Dodal, že zároveň je nevyhnutné posilniť demokratickú legitimitu týchto rozhodnutí.
Prvým krokom na vytvorenie bankového dohľadu má byť vytvorenie bankovej únie
Vytváranie bankovej únie má prejsť troma krokmi. Príprava jednotného bankového dohľadu ako prvého kroku k vytvoreniu bankovej únie sa už začala. V kompetencii ho bude mať Európska centrálna banka (ECB). Vzťahovať sa má prioritne na eurozónu, s možnosťou dobrovoľnej účasti ostatných členov EÚ.
Zatiaľ čo návrh Európskej komisie (EK) počíta so vznikom spoločného dohľadu nad bankami už od 1. januára 2013, viacerí najvyšší predstavitelia vrátane šéfa ECB Maria Draghiho upozorňujú, že tento termín je nereálny. Predpokladá sa postupné spustenie systému, od dohľadu nad problémovými a systémovými bankami až po jeho rozšírenie na všetkých viac ako 6000 finančných ústavov v eurozóne.
Ďalším krokom je harmonizácia vytvárania rezolučných fondov, teda fondov podobných eurovalu, kde by sa všetci skladali a následne poskytovali peniaze problémovým bankám
Ďalšou fázou v procese tvorby bankovej únie je harmonizácia vytvárania rezolučných fondov, ktoré majú prenášať náklady spojené s možnými budúcimi krízami priamo na bankový sektor. V súčasnosti už vznikajú takéto fondy na národnej úrovni, v jednotlivých členských štátoch EÚ. V Európe sa však diskutuje aj o možnom vytvorení jednotnej rezolučnej autority na celoeurópskej úrovni.
Tretím krokom má byť spoločný systém ochrany vkladov
Tretím krokom k bankovej únii má byť uvažovaný spoločný systém ochrany vkladov. Ten však pravdepodobne vznikne skôr vo forme harmonizácie základných princípov národných fondov ochrany vkladov ako vytvorením jedného celoeurópskeho fondu.