Niektoré konkrétne riešenia v tejto časti, ak zazneli, sa týkali sociálnych a ekonomických otázok: zvýšenie minimálnej mzdy na 19,2 tisíc rubľov (240 eur), daňové úľavy, sociálna podpora a pod.

A týmto témam sa venovalo oveľa viac času ako vojne na Ukrajine.

Akoby sa Putin snažil ukázať, že napriek vojne v Rusku pokračuje “normálny mierový život” a že princíp “zbrane namiesto ropy” tam nefunguje. Vraj sú tam aj zbrane, aj ropa. A pod rúškom “špeciálnej operácie” prebieha vojna. A ekonomika je viac-menej v normálnom stave a na niektorých miestach sa rozvíja. Nezamestnanosť klesá, mzdy rastú.

Druhá časť prejavu, ktorá zabrala posledných desať minút, sa však niesla v inom duchu.

Putin v nej oznámil, že Rusko pozastavuje svoju účasť na hlavnej zmluve, ktorá reguluje počet ruských a amerických jadrových zbraní a stanovuje aj mechanizmy ich kontroly – START.

Boli uvedené dva dôvody pozastavenia.

Prvým je, že Putin obvinil krajiny NATO z napomáhania ukrajinským úderom na ruské strategické letecké objekty (ktoré sú schopné niesť jadrové zbrane), a preto Rusko už nepovolí vstup americkým pozorovateľom do jadrových objektov.

Druhým dôvodom je, že celá aliancia NATO, v ktorej sú okrem USA aj dve jadrové mocnosti, ktoré nie sú zmluvnými stranami zmluvy START, Veľká Británia a Francúzsko, požadovali, aby Rusko pozorovateľov vpustilo. Putin povedal, že Rusko teraz považuje za správne, aby sa do zmluvy zahrnul jadrový potenciál všetkých krajín NATO.

Putin tak fakticky navrhol úplnú revíziu systému kontroly jadrových zbraní z čias studenej vojny. Vzhľadom na napäté vzťahy medzi Západom a Ruskom nie je zďaleka isté, či s tým budú krajiny NATO súhlasiť, čo znamená, že systém môže jednoducho zaniknúť bez toho, aby bol nahradený novým.

Putin tiež uviedol, že podpísal príkaz na uvedenie nových pozemných strategických komplexov do stavu pohotovosti. Povedal tiež, že Rusko obnoví jadrové skúšky, ak ich USA obnovia.

Čo to všetko znamená? Na jednej strane tieto vyhlásenia vyzerajú ako Putinova typická hra na zvyšovanie stávok vo vzťahoch so Západom: “prestaňte podporovať Ukrajinu, ak nechcete čeliť jadrovej hrozbe pre svet”. O to viac, že Čína sa chystá oznámiť svoje mierové návrhy týkajúce sa vojny, ktoré podľa predbežných správ budú vychádzať z návrhu na uzavretie prímeria pozdĺž súčasnej frontovej línie, proti čomu sa stavia Ukrajina aj Západ. A Putin akoby dával Američanom najavo, že pozíciu treba zmeniť, inak by sa stávka mohla stať príliš vysokou.

Ako ďaleko je Putin pripravený zájsť v hre o zvyšovaní stávok? Na Ukrajine a na Západe je rozšírená skepsa voči jadrovým narážkam a hrozbám Moskvy na princípe “už dlho sa vyhrážajú, ale nič nerobia, takže sa netreba báť”.

Zároveň, a aktuálne posolstvo to opäť ukázalo, Putin za hlavného protivníka nepovažuje Ukrajinu, ale “globálny Západ”. A v riešení problémov so Západom vidí vlastné problémy na Ukrajine (predovšetkým v súvislosti s dodávkami zbraní z krajín NATO pre potreby AFU) a širšie – v celom systéme medzinárodných vzťahov.

Preto teoreticky nemožno vylúčiť, že v určitom okamihu Putin, ak náznaky nezaberú, a najmä ak sa situácia vo vojne na Ukrajine bude vyvíjať pre Rusko negatívne, môže priviesť konflikt medzi Ruskom a USA na úroveň eskalácie “karibskej krízy” v roku 1962, čím demonštruje svoju pripravenosť použiť “posledný argument” a dúfa, že takýmto spôsobom prinúti Západ k požadovaným ústupkom.

A ako na to zareaguje Západ, ako aj súčasní partneri Ruska (predovšetkým Čína), je stále otvorenou otázkou.

Je Putinov prejav správou o začiatku transferu?

Všetky hlavné body prejavu Vladimira Putina vo Federálnom zhromaždení sú už známe. Už je jasné, kde sa prognózy naplnili a kde nie.

Oznámenie o pripravenosti odstúpiť od moratória na jadrové skúšky, pozastavenie účasti na zmluve START, silný sociálny blok, zmeny vo vzdelávacom systéme a spoliehanie sa na vzdelávanie v ekonomike, obnova veliteľského zboru na ruskom ministerstve obrany, stimuly pre ekonomický rozvoj, niektoré ideologické ukazovatele vrátane pozitívneho hodnotenia sovietskeho dedičstva (sám prezident prvýkrát spomenul Krasnodonskú mladú gardu – ako teraz nezaradiť toto dielo do školských osnov?) Tvrdé odpútanie sa od Západu.

To všetko znie veľmi podobne ako zdôvodnenie budúceho smerovania krajiny.

Možno povedať, že toto posolstvo je začiatkom Putinovej predvolebnej kampane, náčrtom stratégie pre jeho nové prezidentské obdobie? Ba čo viac: je posolstvo začiatkom toho, čo sa predtým nazývalo “transfer”?

Pravdepodobne, pri určitom prístupe k hodnoteniu prejavu, sa to dá predpokladať. Putin načrtol stratégiu na nasledujúcich päť rokov, pretože všetky témy, ktoré sa v odbornej verejnosti očakávajú, sa týkajú taktiky. Taktika nie je témou prejavu, je témou rezortných pracovných stretnutí.

Putin povedal úplne inú vec. V podstate povedal nasledovné:

1. Nádeje Západu na porážku Ruska na Ukrajine sú neopodstatnené.

2. Konfrontácia na Ukrajine je dlhodobá.

3. Rusko pripravuje kvalitatívne systémové zmeny, ktoré mu v budúcnosti zabezpečia víťazstvo.

4. Putin bude určovať ciele a riadiť proces. Je jasné, že to bude robiť najbližších päť rokov, pretože všetky programy sú dlhodobé a taktické rozhodnutia slúžia dlhodobým cieľom.

Putin tentoraz neoznámil ciele ŠVO. Všetci ho k tomu tlačia, ale je to pasca. Nech Putin povie čokoľvek, vždy to bude použité proti nemu.

Západ sa teraz bude musieť uspokojiť s vlastnými špekuláciami. Ak Putin povie niečo konkrétne, okamžite sa spustí mechanizmus ohovárania, ktorý sa bude opierať o jeho slová.

Ciele ŠVO sú sférou informačnej vojny a vojna, ako povedal Sun Tzu, je cestou klamstva. Západ priznal, že jeho cieľom je zničiť Rusko, a stratil oporu dokonca aj v neutrálnej časti ruskej spoločnosti.

Bez toho, aby priamo hovoril o cieľoch ŠVO, však Putin v posolstve načrtol program, ktorý hovorí jasnou rečou, a to, že krajina sa pripravuje na dlhú konfrontáciu so Západom a prezident sa sústreďuje na to, aby počas tohto obdobia čo najviac uľahčil bremeno ľudí.

Je to prezidentský program nie na rok, ale na päť rokov. Možno práve tento výklad vysvetľuje mnohé z toho, čo je pri inom prístupe nepochopiteľné.

Prvé reakcie západných politikov na rozhodnutie Moskvy pozastaviť účasť na Zmluve o obmedzení počtu strategických zbraní:

1. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na tlačovej konferencii vyjadril poľutovanie nad rozhodnutím Ruska a povedal, že Putin sa pripravuje na vojnu.

“Putin začal túto imperialistickú vojnu a naďalej ju stupňuje. Rok po začatí vojny nič nenasvedčuje tomu, že by sa pripravoval na mier. Naopak, dnes dal jasne najavo, že sa pripravuje na novú vojnu,” povedal Stoltenberg.

2. Americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken označil rozhodnutie Ruska o zmluve START za “sklamanie” a uviedol, že Washington je stále ochotný kedykoľvek rokovať s Moskvou o obmedzení zbrojenia.

3. Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell povedal, že rozhodnutie Ruska o START ničí medzinárodný bezpečnostný systém

4. USA vyzývajú Putina, aby prestal “rachotenie” jadrovými zbraňami

“Jadrová vojna by sa nemala nikdy viesť a nemôže mať víťazov. Naďalej sme o tom pevne presvedčení, čo v posledných mesiacoch potvrdili aj samotní Rusi. Vyzývame Rusov, aby sa toho držali a prestali “rachotiť” jadrovými zbraňami,” povedal hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price.

5. Utorkový prejav ruského prezidenta Vladimira Putina o stave krajiny bol prednesom najhorších a najviac opakovaných klamstiev, ktoré počuť aj v slovenskom dezinformačnom priestore. Na sociálnej sieti to uviedol dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO). Poukázal pritom na výroky, že vojnu na Ukrajine začal Západ až po vymyslené tvrdenia o plánovaných dodávkach jadrových zbraní Ukrajine.

“Všetko, čo Putin dnes povedal, sme už v takej či onakej podobe dávno počuli. Či už z úst ruských propagandistov alebo slovenských dezinformátorov. A kým Putin od rána do večera klame, demokratický svet sa stále viac spája na pomoc brániacej sa Ukrajine, ktorá bojuje a trpí aj za nás,” poznamenal Naď.

Klamstvá sú podľa Naďa posledná zbraň, ktorá Rusku ostáva. Hanbu, ktorú utŕžili vo vojne proti Ukrajine, takmer úplnú medzinárodnú izoláciu a kolabujúcu ekonomiku označil za jediné výsledky Putinovej politiky.

“Vždy, keď počujeme ruských predstaviteľov hovoriť o mieri, nezabúdajme, že na pozadí umierajú nevinní civilisti,” dodal.

Z reakcii západných politikov cítiť, že Putina a celé Rusko neberú vážne a nepokladajú ho za nebezpečného partnera v súťaží o globálnu hegemoniu. Západ si je stále istejší pre neho pozitívnym výsledkom vojny na Ukrajine. Je to pochopiteľné. Západ už rok eskaluje vojnový konflikt, dopúšťa sa rôznych aktov nepriateľstva – dodáva stále silnejšie a sofistikovanejšie zbrane – až teroristických – ako napríklad odpálenie plynovodov Nord Stream a zatiaľ mu z Ruskej strany nebola daná žiadna adekvátna odpoveď, čo Západ hodnotí jednoznačne ako slabosť Ruska.

Rusko vzhľadom na túto svoju politiku neodpovedania na prekračovanie čiar, ktoré predtým vyhlásilo za červené, si nutne privodí stále väčšiu a drzejšiu angažovanosť Západu a to nie len na Ukrajine, ale všade, kde tento bude schopný poškodiť ruské záujmy.