Slovan ohlásil návrat do najvyššej slovenskej súťaže koncom mája, odkedy sa začala aj skladba jeho kádra. Jedným z prvých hráčov v ňom bol Puliš, ktorý predtým obliekal dres Detvy. „Po uplynulej sezóne som sa intenzívne zaujímal, čo bude ďalej so Slovanom. Keď som zistil, že sa vracia do slovenskej súťaže, skontaktoval som sa s trénerom Romanom Stantienom, ktorý prejavil o moje služby záujem. Slovo dalo slovo a čoskoro sme to spečatili aj na papieri.

Mal som síce ponuku aj zo Zvolena, no bol som dohodnutý s mojim agentom, že počkáme, čo sa udeje do konca mája. Zvolenčania čakať nechceli, a tak sme sa na spolupráci nedohodli. Keď potom prišla ponuku od belasých, neváhal som ani sekundu,“ rozhovoril sa Radovan Puliš, ktorý sa dovtedy nepoznal s takmer žiadnym z nových spoluhráčov. „Registrovali sme sa len ako súperi, ktorí sa na ľade nemali radi. Teraz sme spolu v kabíne, vytvorili sme skvelú partiu a atmosféra je zatiaľ vynikajúca. A či sa v šatni spomína slovo titul? Každý hráč, ktorý hrá hokej, chce vyhrať posledný zápas sezóny a myslím si, že práve po tom všetci v kabíne aj túžime.“

Šikovný útočník s reprezentačnými skúsenosťami neprišiel pred sezónou do úplne neznámeho prostredia. V ročníku 2015/16 mal medzi Zvolenom a Slovanom povolený striedavý štart, a tak v belasých farbách odohral aj päť zápasov v KHL, pričom v súboji s Ufou (3:4 po predĺžení) sa presadil i strelecky. „Mrzí ma, že som nedostal viac príležitostí, no na druhej strane som si splnil jeden z mojich hokejových snov, ktorým bolo zahrať si v KHL a streliť v nej gól. To sa mi teda podarilo, no nie je všetkým dňom koniec, hlavu neskláňam, stále môžem o túto súťaž zabojovať. Je to pre mňa motivácia,“ prezradil Puliš.

V sezóne 2014/15 sa tešil z honoru najlepšie strelca našej najvyššej súťaže. Kontá súperov Zvolena zaťažil v základnej časti 30-timi gólmi, k čomu pridal aj štyri presné zásahy v play off. Tieto čísla by rád dosiahol aj v Slovane. „Najdôležitejšie je, aby sme vyhrávali ako tím. Ak tomu dopomôžu moje góly a v tabuľke strelcov budem figurovať opäť vysoko, bude to pre mňa veľké plus,“ zamyslel sa 28-ročný kanonier, ktorý je od vydarenej sezóny v drese HKM viac-menej pravidelnou súčasťou reprezentačných zrazov. V drese s dvojkrížom odohral na prsiach 16 duelov, v ktorých strelil štyri góly. Miestenka na niektoré z vrcholných podujatí mu však doteraz vždy z nejakých príčin ušla.

„Zahrať si na šampionáte je taktiež jeden z mojich snov. Zatiaľ mi to nevyšlo, a tak som rozhodnutý urobiť všetko pre to, aby sa mi to v budúcnosti splnilo,“ pokračoval Puliš, ktorý mal k tomu veľmi blízko aj tento rok. Lenže týždeň pred začiatkom MS v Košiciach a Bratislave si od trénerov vypočul nepopulárnu vetu „na šampionát nejdeš“. „V tej chvíli to bolo veľké sklamanie, pretože som bol k tomu v mojej doterajšej kariére najbližšie. Postupom času to však zo mňa opadlo a vnímal som to skôr tak, že aspoň viem, v čom sa musím zlepšiť a čo musím robiť, aby sa to o rok už nestalo,“ vrátil sa myšlienkami necelý polrok dozadu Puliš.

Útočníka Slovana pred pár dňami potešila informácia, že reprezentačný kormidelník Craig Ramsay predĺžil so SZĽH zmluvu o ďalší rok. „Pod jeho vedením sa mi hralo vždy dobre, darilo sa mi a v neposlednom rade na hre Slovenska na poslednom šampionáte bolo badať obrovské zlepšenie. Nerád by som sa však púšťal do nejakého porovnávania s iným trénermi, každý kouč má svoje plusy i mínusy. Pravda je však taká, že Ramsay je veľký profesionál, čo sa týka taktiky, vie všetko vysvetliť dopodrobna a keď to následne aj plníte na ľade, prináša to svoje ovocie,“ myslí si viacnásobný slovenský reprezentant.

Meno rodáka z Hliníka nad Hronom sa intenzívne skloňovalo v súvislosti s nádejami pred draft NHL 2010, pričom ho viacerí hokejoví odborníci videli v prvej desiatke. Pulišovu sľubne rozbehnutú kariéru však výrazným spôsobom ovplyvnila autonehoda. „Stalo sa to v lete 2008, keď sme boli s bratom na ceste do Banskej Bystrice. Predbiehali sme kolónu áut, zrazili sme sa s kamiónom a skončili sme v poli.

V prvých dňoch som bolesť nepociťoval, tá sa vypuklejšie objavila až neskôr v oblasti panvy. Nasledovali vyšetrenia, po ktorých som mal byť v poriadku. Lenže magnetická rezonancia v Kanade, kam som odišiel po podpise zmluvy s tímom nižšej zámorskej súťaže QMJHL Acadie-Bathurst Titan, odhalila zlomeninu panvy, a tak nasledoval nútený trojmesačný oddych. Potom som hral ďalej, ale po niekoľkých nárazoch sa zranenie opäť obnovilo.

Operácie som sa však dočkal až viac než dva roky po nehode. Dovtedy sa na ňu nechcel nikto podujať, doktori sa toho báli,“ ozrejmil Puliš, ktorý chcel v tom období neraz zavesiť korčule na klinec. „Najväčšou oporou boli pre mňa rodičia. Najmä im ďakujem za to, že si stále plním hokejové sny a robím to, čo ma baví. Áno, prežil som ťažké chvíle, ktoré ma zmenili ako človeka, no som za ne aj vďačný,“ uzavrel.