“Demokratické ideály inšpirované Americkou revolúciou” sú ohrozené, varuje vo svojom článku pre portál CNBC spisovateľ, novinár a generálny riaditeľ analytického ústavu, Atlantická rada, Frederick Camp. Autor vysvetľuje, že ak nebudú dnešné trendy zlomené nejakým “nečakaným otrasom”, “napríklad demokratickým povstaním v Číne, zmenou režimu v Rusku alebo, čo je tiež dôležité, pádom venezuelského diktátora”, predbehnú “autoritárske” štáty do konca terajšieho desaťročia demokratické krajiny v ekonomickej sile a vplyvu.

“Ako už ukázali dejiny, po blahobyte často prichádza politická prevaha,” pripomína publicista.

V médiách sa veľa hovorilo o tom, že sú demokratické slobody vo svete už 13 rokov obmedzované kvôli “rastu takých autoritárskych štátov, ako je Rusko a Čína, kvôli oslabeniu slobôd v liberálno demokratických štátoch, a tiež kvôli ľahkovážnemu vzťahu Západu voči týmto dvom faktorom,” píše Camp. Málokto však venuje pozornosť inej okolnosti, ktorá bude nakoniec závažnejšia: ako napísali v nedávnom prieskume politológovia Jasha Munk a Roberto Foa, dnešné ekonomické trendy svedčia o tom, že autoritárske štáty vyrobia počas piatich rokov po prvýkrát za sto rokov viac ako polovicu svetového HDP, uvádza sa v článku.

Keď sa to skutočne stane, bude to “prekvapivý obrat z hľadiska prosperity”: v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch vyrábali USA a ich “demokratickí spojenci” v Európe, a tiež Japonsko viac ako dve tretiny svetového HDP, zatiaľ čo v deväťdesiatych rokoch štáty, ktoré americká organizácia Freedom House označuje za “neslobodné”, zabezpečili iba 12% celosvetových príjmov, zdôrazňuje Camp. Dnes zastupujú tieto štáty tretinu svetovej ekonomiky, čo zodpovedá úrovni tridsiatych rokov 20. storočia, “epochy vzostupu európskeho fašizmu”, pripomína novinár.

“V súvislosti s tým vznikajú isté znepokojujúce otázky,” priznáva autor.

“Do akej miery bol úspech demokratických štátov výsledkom atraktivity západných hodnôt, ako je sloboda prejavu a ľudské práva? A do akej miery to bol výsledok želania nových demokracií pripojiť sa k americkému a západoeurópskemu blahobytu a dostať sa z ekonomického krachu sovietskeho a ďalších analogických systémov podriadených štátu? ”

Svoju úlohu zohrali samozrejme oba faktory, avšak keď si demokratické krajiny nedokážu zabezpečiť rovnakú prosperitu ako autoritárske štáty, bude pre nich stále ťažšie im konkurovať, varuje Camp.

Foa a Munk vo svojom prieskume píšu, že sa pomer ekonomických síl prikláňa na stranu autoritárstvu ani nie tak kvôli oslabeniu demokratických štátov, ako kvôli vzostupu takzvaného “autoritárskeho kapitalizmu”.

Vedci sa domnievajú, že keď autoritárske režimy dokázali predtým dosiahnuť značný vzostup ekonomiky, potom buď zastavili rast, ako Sovietsky zväz alebo sa stali demokratickými, ako to bolo s Južnou Kóreou, Španielskom, Portugalskom a Gréckom. Zároveň pribudli vo svete krajiny, ktoré zlučujú “autoritársku vládu s trhovými inštitúciami”, a ktoré v dôsledku toho pokračujú v ekonomickom rozvoji, prešli k demokracii.

Ak mal predtým niekto pochybnosti o tom, že dnešní autoritárski vládcovia považujú seba za konkurentov liberálno demokratických štátov, potom ich pochybnosti rozptýlil minulý týždeň ruský prezident Vladimir Putin, ktorý vyhlásil, že liberálne idey zastarali, pokračuje Camp. Zároveň, zdôrazňuje publicista, “Putin si výborne uvedomuje, že táto kronika nie je ešte dopísaná”.

Po prvé, budú zásadné nedostatky autoritárskych krajín a ich skostnatenosť budú robiť aj naďalej “krehkými a vystavenými pravidelným pokusom spoločnosti rozšíriť osobné slobody nad hranice, ktoré sú podobné režimy schopné zvládnuť”, ako je tomu dnes v Číne, Rusku a Turecku, myslí si autor.

Po druhé, prevaha môže prejsť na stranu demokracie, je len potrebné, aby sa dôležití hráči ako India, Nigéria a Indonézia “stabilizovali v štatúte ekonomicky vyspelých demokratických krajín a začali sa považovať za členov svetového spoločenstva čeliaceho autoritárstvu,” uvažuje Camp.

Poskytnúť pomoc demokracii môžu tiež USA, keď dokážu “znovu hrať svoju historickú úlohu v inšpirácii, podpore a rozšíreniu demokratického vládneho systému,” uvádza sa v článku. A nehľadiac na to, že terajší prezident USA Donald Trump má blízke vzťahy s autokratmi a sám má, podľa mienky kritikov, sklon k príslušným spôsobom, podporil úsilie o demokratickú zmenu režimu vo Venezuele a vyslovil sa proti nečestnému správaniu čínskeho vedenia v obchode, píše Camp .

Demokracia sa zrodila v Aténach v roku 508 pred naším letopočtom, ale dvetisíc rokov pretrvala v “pomerne pasívnom” stave, do 18. storočia, keď vznikli USA, demokratická republika s “radikálne liberálnymi princípmi”, na ktoré pozeral vtedajší svet s obavami, píše autor.

“Od tej doby sa dejiny demokracie rozvíjali okolo USA. Práve USA inšpirovali šírenie demokratických režimov po prvej svetovej vojne, trvali na svojom, keď tieto režimy zažívali úpadok kvôli európskemu fašizmu pred druhou svetovou vojnou, bojovali za ich prežitie v tejto vojne a dosiahli víťazstvo v studenej vojne, čo sa stalo definitívnym triumfom týchto štátov, “uvádza publicista.

Nová bitka, ktorá dnes čaká Ameriku, nemusí byť “hrou s nulovou čiastkou”, ale musíme si uvedomiť, že ak vytvoria autoritárske štáty najväčší ekonomický a politický pakt, sotva “dovolia ostatným formulovať pravidlá, podľa ktorých sa bude rozvíjať ich budúcnosť,” varuje na záver autor.