Tisíce ľudí vyšli do ulíc Buenos Aires na prvý veľký protest proti šokovej hospodárskej politike novej argentínskej vlády. Prezident Javier Milei oznámil opatrenia, ktoré zahŕňajú škrty vo výdavkoch a drastickú devalváciu meny. Podpísal tiež dekrét o hospodárskej reforme, ktorý zruší obmedzenia vývozu.

Pochod viedli skupiny zastupujúce nezamestnaných. Polícia bola nasadená vo veľkom počte, aby zabránila protestujúcim blokovať cesty.

Prezident Milei, ktorý sa ujal funkcie pred necelými dvoma týždňami, prisľúbil tvrdý postup proti všetkým skupinám, ktoré sa pokúsia zmariť jeho plány rušivými protestmi.

„Je to pokojná mobilizácia,“ povedal v rozhovore pre miestny rozhlas Eduardo Belliboni, ktorý vedie ľavicovú protestnú skupinu Polo Obrero, ktorá demonštráciu zvolala ako prvá. „ Nechceme žiadnu konfrontáciu. Nechceme žiadny typ konfliktu,“ dodal.

Približne na začiatku protestu, na ktorom sa zúčastnili tisíce účastníkov, sa polícia krátko potýkala s niektorými demonštrantmi a zatkla dvoch mužov. Podujatie sa však skončilo bez rozsiahlych blokád ulíc, ktoré boli časté v minulých rokoch.

V prejave, ktorý vysielal rozhlas a televízia, prezident Milei podrobne opísal niektoré z 300 opatrení, ktoré označil len za prvý krok k obnove. Prezident oznámil rozsiahle iniciatívy na transformáciu argentínskej ekonomiky, ktorá zápasí s problémami, vrátane zmiernenia vládnej regulácie, deregulácia baníctva a povolenia privatizácie štátnych priemyselných odvetví ako spôsobu na podporu vývozu a investícií. Prezident povedal, že zruší aj zákon regulujúci prenájom nehnuteľností.

Pravicový libertarián oznámil tieto kroky pre druhú najväčšiu ekonomiku Južnej Ameriky len niekoľko hodín po tom, ako tisíce Argentínčanov vyšli do ulíc hlavného mesta, aby protestovali proti úsporným a deregulačným opatreniam, ktoré Milei prijal minulý týždeň.

Tieto opatrenia zahŕňajú 50 % devalváciu argentínskeho pesa, zníženie dotácií na energie a dopravu a zatvorenie niektorých ministerstiev. Opatrenia prichádzajú uprostred prudko rastúcej inflácie a rastúcej chudoby.

Vysvetlil, v čo dúfa, že sa týmito opatreniami dosiahne : „Cieľom je nastúpiť na cestu obnovy našej krajiny, obnoviť slobodu a autonómiu jednotlivcov a začať odstraňovať obrovské množstvo regulácií, ktoré brzdili a zastavili hospodársky rast v našej krajine.“

Približne 300 zmien by vyčlenilo mnohé štátne podniky na privatizáciu a uvoľnilo by ochranu nájomníkov, zamestnancov a kupujúcich.

Po oznámení ľudia v niektorých štvrtiach Buenos Aires búchali do hrncov, aby dali najavo svoj nesúhlas. “Cacerolazos” – hlučné protivládne protesty, pri ktorých ľudia búchajú hrncami – sú v posledných rokoch v Argentíne symbolické, keď chcú ľudia vyjadriť svoj hnev.

Mileiova vláda vyhlásila, že protesty povolí, ale pohrozila, že každému, kto zablokuje dopravné tepny, zastaví vyplácanie štátnej pomoci. Účastníci pochodu mali tiež zakázané nosiť palice, zakrývať si tvár alebo brať na protest deti.

Účastníci pochodu sa vydali smerom k ikonickému námestiu Plaza de Mayo v Buenos Aires, ktoré bolo dejiskom protestov ešte z čias diktatúry v krajine v 70. rokoch. Polícia sa snažila zabrániť demonštrantom, aby obsadili celý bulvár, a nakoniec sa mnohí držali na chodníkoch a zaplnili približne polovicu námestia.

Eduardo Belliboni, jeden z organizátorov pochodu, povedal, že demonštranti čelili “obrovskému represívnemu aparátu”. Belliboniho ľavicová skupina Polo Obrero má za sebou dlhú históriu blokád ulíc.

Ku koncu demonštrácie organizátori vyzvali odbory v krajine, aby vyhlásili generálny štrajk.

Stredajšia demonštrácia bola prvou skúškou Mileiho, ako bude jeho vláda reagovať na demonštrácie proti šokovým hospodárskym opatreniam, ktoré sú podľa neho potrebné na riešenie vážnej krízy v Argentíne.

„Protestujúci môžu demonštrovať toľkokrát, koľkokrát chcú. Môžu ísť na námestia… ulice nebudú uzavreté,“ povedala miestnym médiám ministerka bezpečnosti Milei Patricia Bullrichová.

Bullrichová oznámila nový “protokol” na udržiavanie verejného poriadku, ktorý umožňuje federálnym silám odstraňovať ľudí blokujúcich ulice bez súdneho príkazu a oprávňuje políciu identifikovať – prostredníctvom videozáznamu alebo digitálnych prostriedkov – ľudí, ktorí protestujú a bránia verejným komunikáciám. Môže im tiež vyúčtovať náklady na mobilizáciu bezpečnostných síl.

Niektoré skupiny tvrdia, že protokol zachádza príliš ďaleko a kriminalizuje právo na protest.

Argentínske pracovné, sociálne a ľudskoprávne skupiny v utorok podpísali petíciu, v ktorej žiadajú OSN a Medziamerickú komisiu pre ľudské práva, aby zasiahli proti novým postupom v oblasti verejného poriadku. V dokumente sa uvádza, že : „Bezpečnostný protokol je nezlučiteľný s právom na slobodu zhromažďovania a združovania, slobodou prejavu a sociálnym protestom, ktoré uznáva argentínska ústava.“

V pondelok vláda oznámila, že ľudia, ktorí blokujú ulice, môžu byť vyradení zo zoznamov dávok verejnej pomoci, ak sa na nich nachádzajú.

V Argentíne niektorí ľudia dostávajú sociálnu podporu priamo od vlády, ale iní ju dostávajú prostredníctvom sociálnych organizácií s priamymi väzbami na federálne úrady. Mileiova administratíva tvrdí, že mnohé z týchto skupín to využívajú na to, aby výmenou za podporu prinútili ľudí chodiť na protesty

Nedávny prieskum Observatória aplikovanej sociálnej psychológie Univerzity v Buenos Aires uviedol, že 65 % opýtaných súhlasí so zákazom pouličných blokád.

Minulý týždeň vláda oslabila hodnotu svojej meny o viac ako 50 % voči americkému doláru. Výmenný kurz sa znížil z približne 391 pesos na 800 pesos za americký dolár.

Od roku 2019 Argentína udržiava svoju menu umelo silnú tým, že prísne kontroluje jej pohyb.
To pomohlo zvýšiť dopyt po americkom dolári na neoficiálnom devízovom trhu, na ktorom sa peso obchodovalo za oveľa nižší kurz, než je oficiálna úroveň.ň

Argentína bojuje s prudko rastúcou infláciou, pričom ceny za posledný rok vzrástli približne o 150 %. Bojuje tiež s nízkymi peňažnými rezervami a vysokým štátnym dlhom, pričom 40 % obyvateľstva žije pod hranicou chudoby. Medzinárodný menový fond, ktorému Argentína dlhuje 44 miliárd USD (35 miliárd GBP), označil tieto opatrenia za “odvážne” a uviedol, že pomôžu vytvoriť prostredie pre rast súkromného sektora.

Milei, 53-ročný ekonóm, ktorý sa preslávil v televízii vulgárnymi tirádami proti tomu, čo nazval politickou kastou, sa stal pred dvoma týždňami prezidentom s podporou Argentínčanov rozčarovaných z hospodárskej krízy.