Čaputovej sa rysuje silný vyzývateľ

Ultraliberálne médiá a liberálna vláda Hegeromatoviča sú so súčasnou prezidentkou Zuzanou Čaputovou spokojní. Čaputová je ultraliberálka, presadzuje LGBT ideológiu, kryje vládu – zarezala referendum o predčasných voľbách a ako sa ukázalo v minulých dňoch, spoločne s vládou obhajuje záujmy Spojených štátov amerických.

Nemožno sa preto čudovať, že vládni aj mediálni liberáli sú v poslednom čase veľmi nervózni z toho, že sa Čaputovej možno rysuje veľmi silný vyzývateľ a tým je generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Maroš Žilinka je presný opak súčasnej prezidentky. Kým Čaputovú dlhé roky formovali proamerické a liberálne mimovládky typu Via Iuris, ktorú financovala aj nadácia Georga Sorosa, či priamo americká ambasáda, Maroš Žilinka sa vždy pohyboval v konzervatívnych a proslovenských kruhoch.

Žilinka odmietol asistovať vláde pri deštrukcii právneho štátu

Poďme ale po poriadku. Nenávisť voči Žilinkovi bola dávkovaná postupne. Prvú z ich pohľadu “chybu” spravil Žilinka tým, že hegeromatovičovej vládnej garnitúre odmietol asistovať pri ich hlavnom vládnom programe – deštrukcii právneho štátu.

Žilinka sa naopak postavil za právny štát a dodržiavanie zákonných metód pri vyšetrovaní – a to sa samozrejme súčasnej vládnej garnitúre – ktorá kriminalizuje opozíciu za každú cenu – nepáči.

Keď zistili, že generálneho prokurátora nedokážu zlomiť na svoju stranu, ihneď začali vymýšľať metódy ako ho zbaviť kompetencií. Začali hovoriť o tom, že je mu potrebné zakázať používať známy paragraf 363, ktorý však Žilinka zatiaľ použil iba pri koaličných stíhaniach. Nie je preto ani čudné, že vládne hnutie Sme rodina to zatiaľ nedovolilo.

Postavil sa za záujmy Slovenskej republiky

Čo však súčasnú neslovenskú vládu a ich verné liberálne médiá rozzúrilo do nepríčetná bolo to, že sa Žilinka postavil za záujmy Slovenskej republiky a nie za záujmy cudzej mocnosti ako oni.

Vládny proamerický režim sa hanebnú protislovenskú zmluvu DCA, výhodnú pre USA, snažil schváliť čo najrýchlejšie a potichu. Ich plány im však skrížil práve generálny prokurátor, ktorý do pripomienkového konania zaslal 35 zásadných pripomienok, ktoré jednoznačným spôsobom deklasovali túto okupačnú, vazalskú zmluvu s Američanmi.

To bol zlom, odkedy ho vládni režimisti začali nenávidieť ešte viac. Uvedomili si tiež, že Žilinka si svojim proslovenským postojom získal sympatie väčšiny Slovákov – čo logicky nahráva teórii, že by mohol kandidovať za prezidenta Slovenskej republiky.

Podlé útoky voči Žilinkovi

Od tohto momentu sa voči Žilinkovi rozmohli systematické a podlé útoky založené na klamstve, zavádzaní a šírení nepodložených konšpiračných teórii, či priam dezinformácii.

Do karát im zahrala súhra náhodných okolností. Generálny prokurátor totiž pár dni po odovzdaní pripomienok ohľadom dohody s USA, odcestoval do Moskvy na oslavu 300. výročia ruskej generálnej prokuratúry.

Okamžite zo strany proamerických jastrabov typu minister obrany Jaroslav Naď, či šéf branno-bezpečnostného výboru, Juraj Krúpa (obaja OĽaNO) sa rozmohli konšpiračné bludy o tom, že Žilinkovo odmietanie zmluvy DCA s USA, má nejaký súvis s jeho cestou do Ruska.

Bolo naznačované, že to je pre Žilinku nejaká odmena, respektíve, že ho priamo riadi Putin. V skutočnosti cesta do Ruska bola plánovaná už pol roka dopredu a Žilinku snáď ani vo sne nenapadlo, že v rovnakom období proamerický minister Naď predloží návrh na vazalskú zmluvu s Američanmi. Spájať Žilinkovu cestu do Moskvy s odmietaním zmluvy DCA je preto zavádzajúce a podlé.

Generálnemu prokurátorovi je ďalej vyčítané, že ako si vôbec dovolil cestovať do “nedemokratického a autoritárskeho ” Ruska , kde sú porušované ľudské práva.

Nuž, v prvom rade by sme si mali pozametať pred vlastným prahom. Za posledné dva roky, od nástupu Hegeromatovičovej vlády sú na Slovensku ľudské práva porušované neustále. Potvrdil to nielen generálny prokurátor svojimi 363-kami, ale aj ústavný súd, ktorý našiel 13 porušení ľudských práv ohľadom väznenia ľudí zo známych káuz.

Na Slovensku sú systematicky prenasledovaní nominanti bývalej vlády a preto Ruskej federácii nemáme právo nič vyčítať.

Je tiež zaujímavé, že vládni moralisti a tiež prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá taktiež Žilinku kritizovala za cestu do Moskvy, už prehliadajú, že práve Čaputová sa stretla len pár dni na to s korunným princom Abú Dhabí a úradujúcim prezidentom Spojených arabských emirátov Mohamedom bin Zájdom Ál Nahjánom v Dubaji.

V rozhovore s týmito arabskými panovníkmi pritom nenastolila otázku ľudských práv, aj keď o Spojených arabských emirátoch je známe, že ľudské práva vo veľkom porušuje.

V SAE napríklad pôsobia státisíce robotníkov zo zahraničia, ktorí pracujú v tak ponižujúcich a drsných podmienkach, že mnohé západné organizácie hovoria o novodobom otroctve.

Ďalším zásadným porušovaním ľudských práv v SAE je kriminalizácia homosexuality, cudzoložstva, či nemanželského sexu. Hrozí za to nielen väzenie, ale aj bičovanie.

Na tomto príklade vidíme dvojaký pokrytecký meter Čaputovej aj hegeromatovičovej vlády.

Poďme však ďalej. Vládni mocipáni a ich verné režimistické médiá vyvolali rozruch aj po tom , čo odmietli umožniť generálnemu prokurátorovi vystúpiť v pléne parlamentu ohľadom spomínanej vazalskej zmluvy s USA.

Svoj prejav však napriek tomu zverejnil, čím opäť do nepríčetná rozzúril vládnych proamerických liberálov. Žilinka si totiž dovolí porovnať súčasnú zmluvu DCA so zmluvou, ktorú v roku 1968 uzavrelo bývalé Československo so Sovietskym zväzom.

Vládni aj mediálni proamerickí liberáli začali opäť zavádzať a šíriť dezinformácie, že Žilinka týmto zneuctil pamiatku obetí invázie vojsk Varšavskej zmluvy z roku 1968.

Vládni dezoláti si zrejme myslia, že ich voliči žerú seno. Žilinka totiž neporovnával vpád vojsk Varšavskej zmluvy so zmluvou DCA – veď to ani nedáva logiku.

Žilinka len porovnal presné pasáže z oboch zmlúv, z čoho vyplynulo, že zmluva medzi ČSSR a ZSSR bola pre nás výhodnejšia než súčasná zmluva medzi Slovenskom a USA.

Ďalšou výčitkou bolo to, že ako si tieto dve zmluvy mohol dovoliť porovnávať – veď predsa zmluva so ZSSR nám bola nanútená a teraz sme zmluvu s Američanmi prijali dobrovoľne.

Tí čo tento argument používajú si zrejme neuvedomujú, že sa sami usvedčujú. Veď práve v tom je problém. V roku 1968 nám bola zmluva nanútená a napriek tomu bola výhodnejšia než súčasná zmluva s USA, ktorú naši politici prijali dobrovoľne. Práve to svedčí o tom, že sú ešte väčší zapredanci. Nikto ich do toho (vraj) nenútil a oni napriek tomu odovzdali Slovensko cudzej mocnosti. No nie je to dokonalá vlastizrada?

A nakoniec čerešnička na torte. Novinár denníka N Vladimír Šnídl prišiel s “argumentom”, že predsa Sovieti túto zmluvu nedodržiavali a niektorých vojakov nesúdilo Československo ale ZSSR.

Opäť sa jedná o zavádzanie. Žilinka vo svojom prejave totiž neposudzoval dodržiavanie či nedodržiavanie zmlúv, ale len ich obsah. Dodržiavanie zmluvy je už iná téma.

Konieckoncov, kde má Šnídl záruku, že Američania budú dodržiavať zmluvu DCA do bodky? Pre ilustráciu môžeme spomenúť plot na Hviezdoslavovom námestí – pred americkou ambasádou, ktorý tam stojí v rozpore so zákonom už vyše 20 rokov a slovenské orgány si s tým nevedia dať rady. Nedodržiavanie zákonov a zmlúv v krajinách ich pobytu je pre USA typické.

Žilinka na hrad?

Proamerickí liberáli z vlády a z režimistických médií sa zo všetkého najviac obávajú toho, že by sa niekto taký, kto háji záujmy Slovenskej republiky a nie cudzej mocnosti, dostal na post hlavy štátu.

A takým niekým je súčasný generálny prokurátor Maroš Žilinka. Zatiaľ nie je isté či skutočne bude kandidovať za prezidenta (Podľa našich informácii sa ešte nerozhodol – je to tak pol na pol.), no liberáli nenechávajú nič na náhodou a už teraz voči Žilinkovi spustili štvavú antikampaň.

Pronárodne a konzervatívne orientovaných občanov – ktorých je na Slovensku väčšina, ostáva len dúfať, že Žilinka bude skutočne kandidovať na prezidenta. Slovensko si po dlhej dobe konečne zaslúži prezidenta, ktorý bude hájiť záujmy väčšiny Slovákov, a nie záujmy úzkej skupiny fanatických proamerických liberálov, ako tomu je doteraz.

K tomuto kroku je však ešte ďaleko. V najbližších mesiacoch, s blížiacimi sa prezidentskými voľbami budú na Žilinku útočiť ešte intenzívnejšie a budú si vytvárať hocijaké zámienky. Ľudí však už neoblbnú svojimi liberálnymi drístami. Lebo Slováci sa už poučili z katastrofy, ktorá momentálne sídli v prezidentskom paláci.

Samuel Gdovin