Vagovič, hviezdny hosť na improvizovanej tribúne, za ktorou viala európska vlajka, sa v príhovore zastal Kovačiča, Dírera, či Dibákovej. Samozrejme, oni sú tí, ktorí majú „svedomie a chrbtovú kosť“. A vlastníci médií likvidujú „nezávislosť“ novinárov, hľadiac na vlastný prospech.

Samozrejme. Hlavne, že pán Vagovič a spol. majú správny morálny kompas.

„Spravodlivý boj o skutočné hodnoty!“ volá Vagovič, nech sa dav raduje. A na záver pridá aj obligátne: „Pravda zvíťazí.“

Ešte väčšou komédiou však bolo vystúpenie mne neznámej dámy pred ním. Spomenula odvážnych ľudí z epochy stalinského hladomoru a potom aj holokaustu, ktorí informovali o hrôzach oboch totalitných režimov širokú verejnosť.

Podržte sa: Na roveň im kladie Michala Kovačiča.

Toho Kovačiča, ktorý sedel X rokov v teplúčku pohodlného štúdia, bral slušný plat, a užíval si status akejsi „hviezdy“ slovenskej publicistiky. Ja mu to všetko doprajem, len prosím vás, prestaňte z neho robiť bojovníka proti útlaku, pretože tu žiaden útlak nie je – Slovensko je demokratická krajina. S chybami? Áno, ale stále demokratická. Sme aj v EÚ a v NATO, máme parlament aj vládu aj nezávislé súdnictvo.

A ľudia majú dovolené zhromažďovať sa za účelom protestov.

Avšak defektná analógia rečníčky tým pár stovkám účastníkov protestu nevadí (podľa médií ich bolo toľko, ale na zázname to vyzerá skôr na desiatky – môj subjektívny pohľad, možno sa mýlim). Pískajú, ujúkajú, tlieskajú. Stačí povedať čarovné spojenie „slobodné médiá“. Dav funguje ako na stlačenie gombíka.

Ale dobre.

Ďalšia rečníčka po Vagovičovi – dievčina mne opäť neznáma – prináša do éteru ďalšiu otrepanú frázu: „neinformovaná spoločnosť robí neinformované rozhodnutia“.

Tak vážení! Sotva premiér Fico vypustil na youtube svoj prvý príhovor od atentátu, denník SME vydal na jeho adresu hneď tri tvrdé komentáre (Balogová, Fiľo, Tkačenko). V ten istý večer! To nestačí spoločnosť informovať raz? Nie, pretože keď chcete na niekoho vplývať, musíte to robiť sústavne, opakovane.

A to ide našim liberálnym médiám veľmi dobre…

Informujú spoločnosť, ale akým spôsobom! Tak, aby vytvárali jednoduchý naratív rozprávkového sveta, kde existuje dobro a zlo nezávisle od seba, oddelene, v zastúpení jasne vymedzených, protichodných síl.

Tento druh príbehu prinášajú naše liberálne médiá svojim čitateľom, ktorí potom konzumujú predložené, emocionálne zafarbené články, a na ich základe si vytvárajú nielen „informovaný“, ale zároveň citovo nasiaknutý názor.

Takto sa z informovaného človeka stáva človek nasr…dený. Ako napríklad istý Juraj C.

Kovačič v relácii Na telo vedel s emóciami zaobchádzať majstrovsky – to by mu hádam nemohol nikto uprieť.

Taká „diskusná“ relácia, akou sa stalo Na telo, spĺňala skôr kritériá na infotainment, teda mix informovania so zábavou, než kritériá solídnej publicistiky. Isteže, porota novinárskej ceny ho ocenila aj tak.

Veď – kamaráti.

Lenže seriózna publicistika nevyzerá tak, že skáčete do reči prednostne tým hosťom, s ktorými sa nezhoduje váš svetonázor! A že keď u vás rozpráva prezidentka, tak ju necháte dokončiť ľubovoľne dlhú myšlienku bez kritickej námietky (pokiaľ je námietka na mieste).

Ale prečo máme vyučovať pána Kovačiča základy žurnalistiky?

Inak, zaujalo ma, že pri pódiu ležal baner „Rusko je teroristický štát“ aj s tabuľou „Mier Ukrajine“. Nedošlo mi to, a vážne si lámem hlavu – čo tam tie heslá robia? Ako súvisia s údajnými tlakmi v médiách?

To už bol omnoho zaujímavejší transparent „Zastavte normalizaci Markízy“. Chápem, slovo normalizácia má v našich končinách v historickom kontexte negatívnu príchuť. Avšak normalizácia v jadre významu nie je negatívny jav – znamená vrátiť veci, ktoré sa vymkli z kĺbov, naspäť do „normálneho“, zdravého stavu.

Hovoriť o normalizácií v Markíze nie je teda úplne nepresné – ale hovoriť o ozdravovacom, revitalizačnom procese, by bolo správnejšie.

To len pre protestujúcich do budúcna. Žmurk.

Na akcii vystúpila tiež pani Dibáková (ex-Joj), ktorá si stihla v príhovore kopnúť dokonca aj do úradníčok na úrade práce, pod ktorý momentálne spadá. Tú pripomienku som tiež nepochopil – ale možno moja intelektuálna kapacita narazila u tejto dámy na svoje limity…

Pani Dibáková vyzvala vlastníkov súkromných médií, aby pochopili, že byť novinárom, to nie je len tak – že to sa nerobí prioritne za peniaze, že to je poslanie…

No! Som zvedavý, s akým nadšením by pani Dibáková a spol. plnili svoje poslanie za platy novinárov v regionálnych redakciách…

A pravdaže dodáva: novinári sú tu preto, aby Slovensko bolo demokratické.

Mám si utrieť slzičku, ktorá nevykvapla?

Ale nepreháňajme ten ostrovtip. Nie je zábavné, keď v dnešnej dobe niekto príde o robotu. O to viac, keď bol privyknutý na istý životný štýl a výšku odmien. Bodaj by sa všetkým ľuďom, ktorých postihla vlna prepúšťania, čím skôr vrátil život znovu do starých koľají – len nech to nie je na rovnakých pozíciách na televíznej obrazovke, kde ignorujúc obrovskú spoločenskú zodpovednosť, propagujú liberalizmus ako dominantnú, a jedinú možnú ideológiu pre slovenskú demokraciu.

Za rebelov z Markízy sa v písomnej forme postavili aj ich kolegovia herci a ďalšie osobnosti. 23 z nich sa podpísalo pod ich obhajobu, adresovanú vedeniu televízie. Zaujímavý je predovšetkým jeden riadok z toho listu: „Objektívnosť sa odvíja od faktov a argumentov a tie nefigurujú v každom čase na všetkých stranách v rovnakej miere.“

Inými slovami hovoria, že niektoré strany by nemali dostať vlastný priestor na vyjadrenie. A tu nie je reč o nafúknutej banalite typu „je Zem plochá alebo nie“. Tu hovoríme o veciach ako je pohľad na korene konfliktu na Ukrajine.

Odkiaľ vzali signatári takú definíciu? Pravda, koľko ľudí, toľko definícií…

My by sme sa ale mali držať určitých štandardov, ak hovoríme o serióznej žurnalistike. Pretože informovať objektívne, znamená informovať o tom, čo sa deje, bez predpojatosti. Vecne a nestranne, nevnucujúc vlastný názor či pohľad na vec. A v rámci publicistickej relácie typu Na hrane, Na telo či O 5 minút 12, nefavorizovať žiadnu zo zúčastnených strán.

Povedzte: držala sa tohto kréda Kovačičova partička?

Prečítajte si tiež

• Kauza Kovačič pokračuje: Markíza ruší Na telo
• A čo by teda v konečnom dôsledku znamenala „prehra“ vzbúrencov?
• Vedenie TV Markíza ukončilo rokovanie so štrajkovým výborom. Jasný odkaz “rebelujúcim” zamestnancom