Obaja lídri počas rokovaní v pekinskej Veľkej sále ľudu predĺžili dohodu o „priateľskej spolupráci“ a zdôrazňovali rastúcu koordináciu Moskvy a Pekingu v období rastúceho napätia so Spojenými štátmi.

Si Ťin-pching vyhlásil, že Čína a Rusko „neustále prehlbujú politickú vzájomnú dôveru a strategickú koordináciu s odolnosťou, ktorá zostáva neochvejná“. Zároveň kritizoval „jednostranné a hegemonistické tendencie“, čím nepriamo zaútočil na Spojené štáty.

Putin označil vzťahy s Čínou za „bezprecedentne vysoké“ napriek „nepriaznivým vonkajším faktorom“. Ruský prezident sa návštevou snaží ukázať, že partnerstvo Moskvy a Pekingu zostáva stabilné aj po Trumpovej návšteve Číny, ktorá nepriniesla zásadný posun v otázkach obchodu ani Blízkeho východu.

Rusko je po viac než štyroch rokoch vojny na Ukrajine ekonomicky čoraz viac závislé od Číny, ktorá sa stala hlavným odberateľom ruskej ropy po západných sankciách.

Jednou z hlavných tém rokovaní je projekt plynovodu Sila Sibíri 2, ktorý by mal cez Mongolsko privádzať ruský plyn do Číny ako alternatívu k dodávkam energií cez nestabilný Blízky východ.

Vojna medzi USA, Izraelom a Iránom výrazne narušila dopravu cez Hormuzský prieliv a spôsobila rast cien ropy. Moskva sa snaží situáciu využiť a ponúka Číne stabilnejšie energetické dodávky.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov už v apríli vyhlásil, že Rusko môže „kompenzovať“ výpadky energií pre Čínu spôsobené konfliktom na Blízkom východe.

Peking však zároveň tlačí na čo najrýchlejšie ukončenie konfliktu. Si Ťin-pching počas rokovaní s Putinom zdôraznil, že ďalšia eskalácia na Blízkom východe je „nevhodná“ a že „komplexné prímerie je maximálne naliehavé“.

Analytici upozorňujú, že hoci vzťahy Moskvy a Pekingu zostávajú veľmi tesné, Čína nechce, aby dlhodobá destabilizácia regiónu ohrozila jej ekonomiku a globálny obchod.