Tento mesiac Rusko a Čína vyvolávajú vo Washingtone novú nervozitu. Dôvodom sú predovšetkým ich inscenované prejavy diplomatickej jednoty okolo Ukrajiny a mnohých ďalších záležitostí.

Ale je to aj kvôli peniazom: počas návštevy Si Ťin-pchinga v Moskve minulý týždeň sa Vladimir Putin zaviazal prijať renminbi na “platby medzi Ruskom a krajinami Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky” v snahe vytlačiť dolár.

A to v čase, keď Moskva už čoraz viac využíva renminbi na svoj rastúci obchod s Čínou a prijíma ho do rezerv svojej centrálnej banky, aby znížila svoju expozíciu voči “toxickým” – americkým – aktívam.

Má to význam? Donedávna by väčšina západných ekonómov povedala “sakra, nie”. Koniec koncov, dlho sa predpokladalo, že uzavretý charakter čínskeho kapitálového účtu je prekážkou širšieho používania jej meny.

Putinovo oznámenie však práve teraz pôsobí mimoriadne emotívne. Jedným z dôvodov sú obavy, že bankové turbulencie, inflácia a hroziaci boj o dlhový strop v USA tento mesiac znižujú atraktívnosť dolárových aktív. “Dolár sa znehodnocuje, aby sa financovala záchrana bánk,” vyhlásil tento týždeň libertariánsky ekonóm Peter Schiff, čím vyjadril názor rozšírený na americkej pravici.

Medzitým Jim O’Neill, bývalý ekonóm Goldman Sachs, ktorý zaviedol označenie “Brics” (skratka pre brazílsky, ruský, indický a čínsky blok), uverejnil tento týždeň dokument, v ktorom tvrdí, že “dolár zohráva príliš dominantnú úlohu v globálnych financiách”, a vyzýva rozvíjajúce sa trhy, aby znížili svoje riziká.

Ďalším faktorom vyvolávajúcim znepokojenie je však skutočnosť, že ešte pred Siovou návštevou Moskvy saudskoarabská vláda oznámila, že začne fakturovať časť vývozu ropy do Číny v jüanoch. Samostatne Francúzsko práve uskutočnilo svoj prvý predaj kvapalného zemného plynu v RMB a Brazília prijala túto menu pre časť svojho obchodu s Čínou.

Absolútne nič nenasvedčuje tomu, že by tieto symbolické gestá v súčasnosti škodili zelenej bankovke. Áno, podiel dolára na svetových rezervách klesol zo 72 % v roku 1999 na 59 %, keďže centrálne banky čoraz viac diverzifikujú svoje investičné fondy a zbavujú sa viazania mien. A pravdou je aj to, že nástup digitálnych mien centrálnych bánk na veľkoobchodnej úrovni (medzi bankami) by teoreticky mohol túto diverzifikáciu urýchliť tým, že neamerickým centrálnym bankám uľahčí priame vzájomné obchodovanie v ich vlastných menách.

Dolár však stále dominuje na dlhových trhoch a objem dolárov držaných v zahraničí v tomto storočí prudko vzrástol. A jedným z pozoruhodných a prehliadaných detailov tohto mesačného zmätku je, že si táto mena udržala “takmer rekordnú silu oproti menám krajín G10 a rozvíjajúcich sa trhov”, ako nedávno na Twitteri napísal Robin Brooks, hlavný ekonóm Inštitútu pre medzinárodné financie.

Počas nedávnej krízy sa totiž zelenej bankovky chcelo zmocniť toľko globálnych investorov, že Federálny rezervný systém spustil program denných swapov s ostatnými centrálnymi bankami. “Toto rozšírené využívanie dolárových swapových liniek paradoxne ešte viac posilní globálny dolárový systém a jeho silné sieťové efekty,” predpovedá David Beckworth, výskumný pracovník Mercatus Center na George Mason University.

Alebo inak povedané, dolár si vzhľadom na fiškálne problémy, ktoré sužujú Ameriku, možno práve teraz nezaslúži vyhrať žiadnu súťaž krásy, ale mnohí investori ho stále považujú za najmenej škaredú možnosť vo veľmi škaredom svete, a to vďaka tomuto sieťovému efektu a skutočnosti, že kapitálové trhy s eurom a RMB sú plytké, resp. uzavreté.

Skôr než však niekto dospeje k záveru, že to znamená, že môže Putinovu hrozbu úplne ignorovať, mal by si pozrieť podnetný výskum o fakturácii obchodu, ktorý vlani zverejnilo Centrum pre výskum hospodárskej politiky.

Pred desiatimi rokmi sa všeobecne predpokladalo, že ďalším faktorom podporujúcim dolár je “lepivosť” štruktúry obchodnej fakturácie, ako poznamenala Gita Gopinath, zástupkyňa šéfa MMF. V dokumente CEPR sa však naznačuje, že sa to teraz možno pomaly mení – s tým, ako sa v posledných rokoch rozšíril čínsky obchod, vzrástlo aj používanie RMB.

A to až do takej miery, že v súčasnosti pri fakturácii obchodu prevyšuje používanie eura, čo je “vzhľadom na nízky stupeň otvorenosti kapitálového účtu Číny zarážajúce”, uvádza CEPR. A tvrdí, že “v rozpore s bežnou múdrosťou nedostatočná otvorenosť kapitálového účtu nemusí úplne zabrániť tomu, aby RMB zohrával silnejšiu úlohu ako medzinárodná a rezervná mena”.

Koniec koncov, konštatuje, už vznikol offshore trh s RMB v hodnote 200 miliárd USD – a táto mena sa “používa pri fakturácii a zúčtovaní čínskeho zahraničného obchodu a platieb” a “v globálnej sieti zúčtovania a platieb”.

CEPR predpokladá, že v najbližších rokoch by sa mohol vytvoriť “multipolárny” menový svet, po ktorom teraz volá O’Neill. Nebol by to taký dramatický prechod, aký by si želali Putin alebo Si, alebo akého sa obávajú alarmisti z Washingtonu.

Podľa názoru Financial Times sa to však javí ako rozumná strednodobá stávka. A dokonca aj “len” multipolárny model by mohol byť pre amerických politikov šokom vzhľadom na to, koľko vonkajšieho financovania USA potrebujú. Takže investori aj tvorcovia politík musia v najbližších mesiacoch sledovať maniakálne detaily obchodnej fakturácie. Putinovo chvastúnstvo sa môže ukázať ako bezzubé; môže však byť aj slamkou do vetra, uzatvára Financial Times.