Preklad textu uverejnila i česká verzia Gatestone Institute a Pravý prostor. Prinášame vám zároveň jeho preklad do slovenčiny.
„Sú fotografie, na ktoré nie je možné zabudnúť – napríklad snímka ruských vojakov vztyčujúcich v roku 1945 svoju vlajku nad horiacim Berlínom. Bol to koniec nacizmu, a zároveň nástup komunizmu. Ďalšou takouto snímkou je vztýčenie americkej vlajky americkou námornou pechotou na zničenom japonskom ostrove Iwodžima.
Dnes Západ čelí ďalšej totalitnej ideológii: radikálnemu islamu. Jedným z miest, ktoré sa stali svedkami tohto nového hororu, je hora Sindžár v provincii Ninive v Iraku, jeden z domovov náboženských menšín, najmä kresťanov a jezídov. Keď džihádisti ISIS napadli v auguste 2014 Sindžár, tak zmenili tisíce rokov histórie. Zabili mužov a zotročili dievčatá a ženy. Kresťanské kostoly boli zrovnané so zemou a chrámy boli vyplienené.
Podľa správy Centra pre štúdium globálneho kresťanstva bolo iba v roku 2016 na svete pre svoju vieru zavraždených 90 000 kresťanov. V rokoch 2005 až 2015 zomrelo mučeníckou smrťou 900 000 kresťanov. Podľa Open Doors, organizácie pomáhajúcej prenasledovaným kresťanom, dnes pre svoju vieru zažíva extrémne prenasledovanie jeden z 12 kresťanov. Na celom svete je teda prenasledovaných celkom 215 miliónov kresťanov.
Profesor Dan Philpott z Univerzity Notre Dame povedal: „Prenasledovanie kresťanov je skutočné, globálne vo svojom rozsahu, brutálne vo svojej podstate, prebieha každodenne a je horšie než kedykoľvek predtým.“ Nedávna správa Svetovej rady cirkví odhadla počet kresťanov, ktorí zostali v Iraku, na menej než 250 000. Vikár anglikánskej cirkvi v Bagdáde, kanovník Andrew White povedal: „Kresťanstvo v Iraku skončilo.“
Kresťania utekajú takisto zo Sinaja: egyptská pobočka ISIS ich vraždí v rámci „náboženských a územných čistiek“. ISIS vydal videá, v ktorých vyzýva svojich prívržencov, aby sa zamerali na kresťanov po celom Egypte a označil ich za svoju „obľúbenú korisť“. Islamisti potom zaútočili na dva egyptské kostoly plné veriacich a zavraždili 47 kresťanov. Od Káhiry po Saint-Étienne-du-Rouvray v severnom Francúzsku sú teraz preferovaným cieľom islamistov kostoly.
Medzi týmito všetkými zlými správami však vysvitol paprsok nádeje. Statoční kurdskí Pešmergovia oslobodili Sindžár a zachránili desiatky tisíc jezídov a kresťanov. Na Veľkonočnú nedeľu vztýčil neznámý vojak na hore Sindžár kríž na ruinách kostola zničeného Islamským štátom. Bola to deklarácia vzkriesenia života po útoku Islamského štátu. Tento kríž má rovnaký význam ako vlajka vztýčená na ostrove Iwodžima.
Napriek tomu žiadne noviny na Západe, ktoré by mohli pomôcť vyburcovať verejnú podporu pre svojich kresťanských bratov, tuto mimoriadnu fotografiu nezverejnili. Prečo? Pretože naša všeobecná neochota riešiť akúkoľvek hrozbu naznačuje impotenciu Západu tvárou v tvár barbarstvu. Redaktor Daily Mail Piers Morgan upozornil na to, že zatiaľ čo teroristickým útokom v hlavných mestách Západného sveta bola venovaná „obrovská pozornosť“, tak útokom proti kresťanom pozornosť venovaná nebola.
„Chcú, aby bolo kresťanstvo vymetené, a chcú priviesť všetkých moslimov na ich krížovú výpravu. Chcú, aby to bola svätá vojna. Chcú sa kresťanov zbaviť a ja si nemyslím, že sa tomuto príbehu dostáva v amerických médiách i v médiách po celom svete takej pozornosti, akú si zaslúži.“
Kanadský filozof Mathieu Bock-Côté v denníku Le Figaro poznamenal: „Západný svet si už na prenasledovanie kresťanov na Blízkom východe dávno zvykol, ako by ich zlý osud bol nevyhnutný a musel byť jednoducho prijatý. Kresťanstvo je v zemi, ktorá bola jeho kolískou, predurčené k zániku alebo maximálne k reziduálnej existencii.“
Zmiznutie celých kresťanských komunít a ich starodávnych civilizácií nikoho neznepokojuje. Možno je to znamenie poprenia zo strany Západu. Možno je to dôsledok odmietnutia židovsko-kresťanskej histórie a humanistických hodnôt – tých , ktoré spôsobujú predovšetkým démonizáciu obetí džihádu, Izraela, namiesto džihádistov, ktorí sa ho snažia zničiť. V roku 2014 sme v uliciach európskych hlavných miest videli desiatky tisíc ľudí pochodujúcich na podporu Palestíncov, zatiaľ čo Palestínci v tom istom čase zasypávali Izrael raketami a kričali „smrť Izraelu a Židom“. Videli sme, že kvôli nepopísateľnej agónii kresťanstva v islamských krajinách vyšlo do ulíc Londýna a Paríža iba niekoľko stoviek manifestujúcích ľudí.
Naše médiá a inteligencia sú vždy pripravené brániť všetko, čo prináša islam, od ženských závojov až po „právo nebyť urážaný“ karikatúrami. Keď však ide o útok na kresťanské symboly, tak tieto elity mlčia. Wilfred McClay v eseji „Podivné pretrvávánie viny“ konštatuje, že zatiaľ čo je náboženstvo na Západe na ústupe, tak sa zdá, že vina je tu prítomná viac než kedykoľvek predtým a kult obete sa ďalej lavínovite šíri. Ľudia sa predháňajú v staraní sa o dokonalú obeť: ošumtelú, bez identity, ktorá utiekla pred „vojnou“. Kresťania pod islamom nie sú súčasťou tejto skupiny. Moslimovia sú.
Západ dnes stále skrýva svoje najhlbšie tajomstvo: skutočnosť, že islam proti našej vlastnej židovsko-kresťanskej civilizácie vedie vojnu. Iba málo ľudí na Západe uvidí vo svojich médiách domy kresťanov v Mosule označené písmenom „N“. Islamský štát ho používal ako označenie pre „Nasrani“(„Nazaretských“) – označenie v arabčine pre „kresťana“. Genocída symbolizovaná jedným písmenom. Nikto to však nevidí a ani sa o to nezaujíma.
Podľa štúdie Media Research Center venovali americké televízne stanice šesťkrát viac vysielacieho času smrti gorily Harambe, než poprave 21 koptských kresťanov Islamským štátom na pláži v Líbyi. Ako je možné, že zabitie gorily zasiahne západnú verejnosť viac než upálenie 19 jezídských dievčat v klietke za živa? Iba málo ľudí videlo fotografiu statočného archeológa Khaleda al-Asada, ktorý ISIS odmietol prezradiť, kde sú ukryté starožitnosti z Palmýry. Kat ISIS mu sťal hlavu a povesil ho hore nohami. S hrôzou sme sa odvrátili.
Slávny snímok 11. septembra od Thomasa Hoepkera, urobený pri reštaurácii v Brooklyne, ukazuje skupinu opaľujúcich sa, odpočívajúcich a pokojných mladých Newyorčanov, pozorujúcich dym stúpajúci z Twin Towers na druhej strane rieky East. Jediným nepriateľom, na ktorého od tej doby ukazujeme, sme my sami. Cenzurujeme existenčnú hrozbu, ktorej naša Západná civilizácia čelí – či už je to na irackej hore alebo na Champs-Élysées v Paríži. Pokiaľ môže byť východné kresťanstvo zničené tak jednoducho, bude západná Európa ďalšia na rade.
Katarína Hanzlíková