“Vážený pán minister obrany,
Vážený pán náčelník Generálneho štábu,
Vážené profesionálne vojačky, vážení profesionálni vojaci,
Vážení hostia, dámy a páni,

na dnešnom veliteľskom zhromaždení sa stretávame prvýkrát od môjho nástupu do funkcie. Veľmi si želám, aby sa práve takéto stretnutia stali užitočnou platformou, ktorá nám umožní, aby sme spolu vecne diskutovali o výzvach a príležitostiach v rezorte obrany a v našich ozbrojených silách.

Po niekoľkých mesiacoch vo funkcii môžem s plnou vážnosťou povedať, že ozbrojené sily majú medzi našimi obyvateľmi veľmi dobré meno. Viem to aj vďaka mojim cestám po Slovensku. Rada preto konštatujem, že to, čo pre Slovenskú republiku robíte, má pre jej občanov veľký význam a verejnosť vaše pôsobenie pozitívne oceňuje.

Rovnaké hodnotenia počúvam aj v zahraničí. Na mojich rokovaniach v orgánoch Severoatlantickej aliancie, ale aj pri stretnutiach s kolegami z iných krajín počúvam, že naši vojaci sú skutoční profesionáli. Že v operáciách a misiách si plnia svoje úlohy riadne, zodpovedne a vo vysokej kvalite. Nielen ja, ale všetci občania Slovenska majú preto dôvod byť na vás a vašich kolegov hrdí. Za to všetko, čo pre Slovensko a jeho občanov doma i v zahraničí robíte, vám úprimne ďakujem. Ďakujem vám za službu, ktorú odvádzate, aj za to, že pri nej zotrvávate aj v podmienkach, ktoré by iných už možno dávno odradili.

Vážení prítomní,
o niekoľko týždňov budú na Slovensku parlamentné voľby. Dnes už nie je ničím neobvyklým, že obrana, bezpečnosť, ale aj stav a pomery v ozbrojených silách sa často stávajú predmetom politického boja a kampaní. Naše záväzky i naše členstvo v Severoatlantickej aliancii a v Európskej únii sa stávajú terčom kritiky, účelového spochybňovania a snahy získavať lacné politické body. Chcem vás preto požiadať, aby ste sa tým nenechali vyrušiť a ani zneistiť. Ozbrojené sily Slovenskej republiky sú nielen jedným z najdôležitejších symbolov našej štátnej suverenity, ale sú aj zhmotnením nášho členstva v Aliancii. Medzi vami nemôžu byť – a ja pevne verím, že ani nie sú – žiadne pochybnosti, že kolektívna obrana, tak ako aj naše členstvo v únii, sú tým najlepším možným riešením, aké sme ako štát mohli zabezpečiť pre slobodu, demokraciu, ale aj prosperitu a bezpečnosť našich občanov.

Tak ako vždy aj v tomto období od vedenia ministerstva obrany očakávam, že bude hlasom rozvahy, rozumu a odbornosti. Že sa tak ako doteraz nenecháte na žiadnej úrovni zlákať vidinou politickej priazne na úkor vojenskej profesionality a principiálnosti. Že nebudete v odborných debatách ustupovať politickým záujmom, ktoré nie vždy zodpovedajú najlepším záujmom ozbrojených síl, či medzinárodnému postaveniu a dobrému menu Slovenskej republiky.

V tejto súvislosti musím, žiaľ, spomenúť jeden konkrétny prípad, ktorý má zásadný spoločenský a politický rozmer. Nedávne trestné oznámenie podané vojenským spravodajstvom, ktoré bolo o 10 dní odmietnuté orgánmi činnými v trestnom konaní, vyvolalo nielen početné otázky, ale aj vrhlo negatívny tieň na prácu profesionálov spravodajstva. Takýto prípad môže verejnosť vnímať ako sebapoškodenie odbornosti, nestrannosti, profesionality a najmä poškodenie dobrého mena jednej z dôležitých súčastí bezpečnosti štátu. Nemôžeme sa čudovať tomu, že sa po takomto zlyhaní objavili pochybnosti spojené s vedením tejto služby.

Vážené príslušníčky, vážení príslušníci ozbrojených síl,
vašu službu, o ktorej som povedala, že si ju verejnosť váži, nepovažujem za samozrejmosť. Často ju vykonávate v ťažkých podmienkach. V podmienkach, ktoré niekedy neboli vytvorené zhoršenou bezpečnostnou situáciou, či prírodnou katastrofou, ale prístupom k ozbrojeným silám za posledné roky. Nedostatky, ktoré vznikli vo vašom zabezpečení, vo vojenskej infraštruktúre, v personálnom vybavení, ale najmä v bojovej pripravenosti, sa nedajú napraviť či zaplátať v priebehu niekoľkých rokov. Nemôžeme podliehať ani ilúzii, že ak na obranu vynaložíme v blízkej budúcnosti zdroje vo výške dvoch percent hrubého domáceho produktu, tak sa tým zázračne vyriešia všetky alebo väčšina našich problémov. Sami najlepšie viete, že to tak nie je.

Nemám v úmysle a ani si nemyslím, že je to mojou úlohou, aby som teraz prechádzala oblasť po oblasti a pripomínala, čo sa za posledný rok podarilo viac a čo menej. Vy to viete lepšie ako ktokoľvek iný. Moje nasledujúce poznámky budú smerovať k oblastiam, ktoré možno nie vždy sú úplne vo vašich rukách, ale ktoré priamo ovplyvňujú to, v akom stave sa ozbrojené sily nachádzajú. A prečo sa tiež často stávajú terčom mediálnej i politickej kritiky.

Nedávno som mala možnosť prečítať si správu o operačnej pripravenosti našich ozbrojených síl. Pýtala som sa na dôvody a príčiny jej záverov. Odpovede, ktoré som dostala, sa zásade zhodovali: nedostatky sú spôsobené dlhodobým podfinancovaním, zanedbaním niektorých oblastí a v súčasnosti aj nerovnomerným rozdeľovaním prostriedkov.

Najväčšiu mieru skepticizmu a nevieru v perspektívu skorého zlepšenia možno v oblasti ďalšieho rozvoja ozbrojených síl cítiť vo vojenskej infraštruktúre. Smutným faktom je, že dnes máte zväčša zdroje na úhradu len takých výdavkov, ktoré zaplatiť musíte, aby vás, ako sa hovorí, nevypli. A disponujete v prevažnej miere ešte aj zdrojmi, ktoré idú na aktuálne, viditeľné aktivity – také, z ktorých sa hradí naša prítomnosť v zahraničí, účasť v medzinárodných aktivitách, či na cvičeniach.

Podľa informácií, ktoré mám k dispozícii, okrem modernizačných projektov najmenej zdrojov smeruje do infraštruktúry, do ľudí a do techniky. Do toho, čo tvorí srdce ozbrojených síl a vašej bojovej pripravenosti.

Ak sa bude nárast rozpočtu, tak ako doteraz, sústreďovať len na modernizáciu a aktuálne aktivity, operačná pripravenosť sa nezlepší. A potom budú na mieste otázky o efektívnosti zvyšovania výdavkov na obranu. Našim cieľom nemôžu byť čiastkové pozitívne výsledky a fotografie pri novej technike, ale dosiahnutie úrovne operačnej pripravenosti v súlade so štandardmi NATO. A vy viete, že v tejto oblasti máme ešte ďaleko k spokojnosti. Lenže práve v tejto oblasti je potrebné dosiahnuť zásadnú zmenu a dospieť ku konkrétnym výsledkom. Verím a očakávam, že ako predstavitelia ozbrojených síl budete na tom spoločne pracovať s dnešným i budúcim vedením ministerstva obrany, ktoré vzíde z parlamentných volieb.

Modernizácia sa, žiaľ, stala asi verejne najkritizovanejšou oblasťou života ozbrojených síl. Nemyslím, že k tomu došlo preto, lebo niekto chce ozbrojeným silám úmyselne škodiť. Kritika, vyplynula z toho, že nákupy novej techniky sprevádzali otázniky, na ktoré verejnosť, nielen široká, ale ani odborná, nedostávali vždy vyčerpávajúce a dôkladné odpovede. Pritom ide o legitímne otázky. Jednoducho, chýbala transparentnosť, chýbala odborná verejná debata. Preto dnes nevieme, akú techniku ozbrojené sily v konečnom dôsledku dostanú. Či to budú vozidlá 8×8, 4×4 alebo radary. Pretože niektoré obstarávania boli zablokované politicky pre netransparentnosť alebo pre podozrenia z neefektívnosti a iné pozastavili príslušné kontrolné úrady. Žiaľ, obeťou týchto nezvládnutých postupov sú ozbrojené sily.

V tejto súvislosti je potrebné vyzdvihnúť miesto a dôležitosť komunikácie s verejnosťou, ktorá sa nedá ničím nahradiť. Priznám sa, že nie celkom rozumiem tomu, prečo nemôžu generáli vystúpiť na verejnosti so svojimi názormi na obranu štátu a na potreby ozbrojených síl. Prečo nemôžu vystúpiť s vysvetlením a prípadne aj obhajobou rozvojových projektov armády.

Moje návštevy na posádkach aj rozhovory s viacerými z vás mali jedno spoločné. Zhodovali ste sa v tom, že chýbajú ľudia. Pozitívna správa je, že tento rok sa zastavil pokles príslušníkov ozbrojených síl. Ale tiež je známe, že dosiahnuť požadovanú 90 percentnú personálnu naplnenosť, zostáva skôr zbožným želaním. Verím, že nedávno prijatý zákon pomôže vytvoriť lepšie podmienky pre profesionálnu službu. Ale nie je to zrejme liek na všetky problémy. Chápem, že ťažko prilákate do ozbrojených síl kvalitných ľudí, ak budú slúžiť v schátraných objektoch, trápiť sa s nefunkčnou či morálne zastaranou technikou.

Už na začiatku svojho mandátu som povedala, že budem klásť vysoké odborné, morálne aj ľudské nároky na kandidátov na funkcie, vymenovanie ktorých patrí do mojej právomoci. Tak, ako vyžadujem splnenie týchto nárokov od sudcov, či veľvyslancov, rovnako budem postupovať aj pri menovaní a povyšovaní generálov. Som rada, že prví traja, ktorých som nedávno menovala a povýšila, tieto nároky spĺňali. Pretože tak ako pri sudcoch aj v prípade generálov je ich zodpovednosť veľmi veľká. Sú zodpovední nielen za to, že ozbrojené sily budú plniť svoje úlohy tak, aby boli v prípade potreby schopné brániť našich občanov. Ale ich zodpovednosťou je aj to, aby boli vzormi a rešpektovanými veliteľmi v ozbrojených silách a morálnou a odbornou autoritou pre verejnosť.

Vážené veliteľky, vážení velitelia,
to, ako sa budú ozbrojené sily v najbližších rokoch rozvíjať, závisí vo vo veľkej miere od politických rozhodnutí. Ale to, či politické rozhodnutia budú prijímané na základe kvalifikovaných informácií, na základe faktov a vysoko odborne, je aj vo vašich rukách. Kvalitu rozhodnutí zásadne ovplyvní, či dokážete a ako dobre dokážete identifikovať vaše potreby, nástroje a potrebné zdroje. A ako zrozumiteľne ich dokážete s politickým vedením konzultovať. Lepšia pripravenosť, lepšie plnenie záväzkov a úloh, adekvátny rozvoj ozbrojených síl sú spoločnou úlohou nás všetkých.

Chcem vás na záver požiadať, aby ste všetkým profesionálnym vojačkám, profesionálnym vojakom, ale aj civilným zamestnancom tlmočili moje poďakovanie za ich obetavú službu . Odovzdajte im, prosím, moje pozdravy a želania zdravia, šťastia a úspechov v práci, ale aj v osobnom živote.

Ďakujem za Vašu pozornosť.”