Príbeh Grety

20. augusta 2018 sa Gréta Thunbergová, žiačka 9. ročníka, rozhodla nechodiť do školy až do konania švédskych parlamentných volieb. Urobila tak po horúčavách v roku 2018 a po požiaroch vo Švédsku. Jej požiadavkou bolo, aby vláda znížila uhlíkové emisie podľa Parížskej dohody a protestovala každý deň počas školských hodín s nápisom „Skolstrejk för klimatet“. Gréta bola pohoršená horúčavami, ktoré vo Švédsku spôsobili viac ako šesťdesiat požiarov. Leto bolo najteplejšie a najsuchšie za posledných 262 rokov, odvtedy, čo v krajine merajú teploty. Pozrime sa však bližšie na jej príbeh.

„V piatej triede sa začala cítiť zle. Plakala na hodinách aj o prestávkach. Prestala hovoriť a jesť,“ spomínala v rozhovore pre denník Dagens Nyheter jej matka Malena Ernmanová. Najskôr si rodina myslela, že za jej stav môže šikanovanie, čo ale vedenie školy poprelo. Rodičia behali s dcérou medzi psychológmi a odborníkmi na poruchy príjmu potravy. „Boli sme s ňou 24 hodín denne. Zo všetkého najviac chcela s nami sedieť na pohovke.“ Kríza sa rýchlo rozšírila na ďalších členov rodiny. Po krátkom čase sa zrútila aj jej takmer o tri roky mladšia sestra Beáta a potom to nevydržali ani rodičia.

Až pod hrozbou hospitalizácie kvôli podvýžive začala Gréta znovu jesť a čoskoro si rodina vypočula i jej diagnózy. Dcéra bola diagnostikovaná ako dieťa s obsedantno-kompulzívnou poruchou a Aspergerovým syndrómom, rovnako ako jej mladšia sestra Beáta. Jej zdravotný stav bol podľa niektorých informácií spôsobený pocitmi zmaru po zhliadnutí dokumentu o odpade vo svetových moriach. Celý film preplakala. Gréta následne začala prerábať svojimi pocitmi a požiadavkami celú svoju rodinu a rodičia pod tlakom jej zlého zdravotného stavu ustupovali a prispôsobovali sa.

Jej matka, známa operná speváčka Malena Ernmanová, sa vzdala svojej medzinárodnej kariéry, aby sa mohla stať klimatickou aktivistkou. „Gréta nás prinútila zmeniť naše životy. O klíme som nevedel nič. Začali sme sa jej intenzívnejšie venovať, čítať knihy a dcéra ich čítala tiež,“ povedal jej otec Svante. A aj keď sa mu nepáčilo, že Gréta štrajkuje miesto školy, hovorí „Rešpektujeme, že chce zaujať stanovisko. Buď môže byť doma a byť naozaj nešťastná, alebo protestovať a byť šťastná.“

Na zníženie uhlíkovej stopy prinútila celú rodinu, aby prešli na vegánsku stravu a prestali lietať lietadlom. Jej matka tiež obmedzila svoju medzinárodnú kariéru opernej speváčky. Gréta odmieta pozvanie na akékoľvek stretnutie, kam by musela letieť lietadlom. Podľa Maleny má jej dcéra až nadprirodzený dar. „Gréta je schopná vidieť, čo iní ľudia nevidia,“ píše v knihe Malena Ernmanová. „Oxid uhličitý vidí voľným okom. Vidí, ako vyteká z komínov a mení atmosféru na skládke.“

Benjamin Wagner o svojej žiačke hovorí, že nepočúva dospelých. Dodáva, ale, že v tejto situácii je jediným rozumným postojom byť nerozumný. Gréta hovorí, že pochopiť najväčšiu výzvu súčasnosti dokáže naozaj každý. „Riešenie je také jednoduché, že mu rozumie aj päťročné dieťa. Musíme zastaviť emisie,“ povedala vo švédskej talkshow.

Hnutie sa postupne rozšírilo za švédske hranice a sa dostalo do ďalších kútov sveta. Kapské mesto, New York, Kampala, Viedeň, Wellington, Soul, Helsinki, Berlín, či Tokyo. Išlo o prvý svetový štrajk za budúcnosť planéty a klímy, ktorý sa uskutočnil v piatok 15. marca a aktívne sa doň zapojilo aj Slovensko. Okrem hlavného mesta školáci štrajkovali aj v Košiciach, Žiline a Liptovskom Mikuláši. Jednou z organizátoriek protestu v Bratislave bola študentka žurnalistiky na Univerzite Komenského Marta Fandlová.

V súčasnosti sa stretáva s ľuďmi ako Arnold Schwarzenegger, Barack Obama či pápež František. Je vnímaná ako zázračné dieťa, spasiteľka, mučeník, či naše zhmotnené hriechy a svedomie. Ak sa nad tým celým však zamyslíme triezvo, tak celý príbeh vyznieva veľmi smutne. Je to prostý ľudský príbeh psychicky poškodenej dievčiny a jej zničenej rodiny. Gréta si však rozhodne nezaslúži náš posmech, zaslúžila by si odbornú pomoc. Tú žiaľ nedostane. Namiesto toho je tu medializácia, protežovanie a zneužívanie zo strany politikov, environmentalistov, médií, na dosiahnutie ich cieľov. Tí po chuderke Gréte a jej labilných rodičoch skočili okamžite, ako uvideli svoju šancu. Skočili a odvtedy sa vezú na mladej autistke, jej sestre a jej labilných rodičoch.

Okolo mladej Gréty sa vďaka sieti manipulatívnych mimovládok, zelených politikov a ľavicových nekompetentných žurnalistov vybudoval nekritický a agresívny kult “Posledných dní”. Čím katastrofickejší scenár prinesú, tým väčšia je ich radosť a tlak na nás. Dá sa povedať, že týmto svojim prístupom sa v očiach väčšiny zdiskreditovali takým spôsobom, že škody budú trvalé.

Spomeňme na bájku o pastierovi a vlkovi. Pastier toľko krát oklamal vidiečanov, že keď vlk naozaj prišiel, nik mu už neveril. K niečomu podobnému dochádza znova a znova v oblasti ochrany životného prostredia. Už bolo toľko katastrofických scenárov, toľko manipulácií, falšovania štatistík a nezmyslov, že globálne zmeny klímy sa bežnému človeku proste prejedli. Mocní opäť raz zneužívajú pocit viny dobrých ľudí, budujú svoje sekulárne náboženstvo a dali vzniknúť estachologizmu s jasnou vidinou konca sveta. Ten príde už čoskoro, do konca storočia a možno už zajtra.

Buďme ekologickí, je to prirodzené a normálne, avšak používajme vlastný rozum. Ak sa vás niekto snaží vystrašiť, používa emócie a nemá argumenty, niečo tu smrdí.

Anton Smatanik