Dáta od 601 rodičov zbierali od 12. do 17. februára. Prieskum sa zameriaval na aktuálne postoje a skúsenosti rodičov s online dištančným vzdelávaním žiakov na druhom stupni základných škôl. Dáta v publikácii Dištančné vzdelávanie detí optikou rodičov spracoval analytik IVO Marián Velšic.

Podľa prieskumu takmer polovica, a to 42 percent rodičov, má na dohľad vyhradenú časť dňa. To znamená, že dieťa je v tom čase napríklad na vyučovaní, robí si úlohy či projekty alebo sa učí. Tretina rodičov (32 percent) pomáha svojim deťom iba, ak potrebujú pomoc, a päť percent rodičov deti nekontroluje, keďže sa učia a riešia problémy samostatne.

Väčšiu časovú záťaž deklarujú v prieskume častejšie ženy ako muži. Tie totiž dohľadu venujú častejšie praktický celý deň. Muži naopak uprednostňujú vyhradiť si na dohľad určitú časť dňa. Velšic podotkol, že nadpriemerne často väčšiu časovú záťaž, teda celodennú starostlivosť alebo vyhradenú časť dňa, uvádzajú mladší rodičia do 40 rokov a tiež starší rodičia nad 50 rokov. Dohľadu nad deťmi nadpriemerne venujú svoj čas aj rodičia v domácnosti, na materskej či rodičovskej dovolenke a tí, ktorí ovdoveli. Z profesijného hľadiska rodičov, relatívne menej času venujú manažéri a tvoriví pracovníci (46 percent). Tí sa podľa výskumu venujú deťom iba v nevyhnutných prípadoch alebo ich nekontrolujú vôbec.

Rodičia s tromi a viac deťmi na druhom stupni venujú menej času na dohľad nad nimi oproti rodičom, ktorí majú jedno alebo dve deti na tomto stupni.

„Vysvetlenie možno hľadať najmä v tom, že denný režim viacdetných domácností kladie oveľa vyššie nároky na manažovanie času. Na druhej strane, z pohľadu typu a zamerania škôl významné rozdiely nenachádzame,“ ozrejmil Velšic.

Doplnil, že výnimkou sú rodičia detí zo špeciálnych, jazykových či umeleckých škôl. Z nich má totiž celodenný dohľad 33 percent rodičov a 33 percent rodičov si na deti vyhradzuje určitú časť dňa. Pre charakter týchto škôl Velšic predpokladá, že rodičia uplatňujú rovnaký prístup aj pri bežnej, teda prezenčnej forme vzdelávania.

Jazykové školy vidia vo vyučovaní na diaľku okrem nevýhod aj pozitíva

Viaceré jazykové školy, ktoré pôsobia na slovenskom trhu, vidia pri vyučovaní na diaľku okrem nevýhod aj pozitíva. Zhodli sa na tom pre TASR. Linda Fintorová z Goetheho inštitútu, ktorý sa špecializuje na vyučovanie nemeckého jazyka, uviedla, že dištančné vyučovanie je náročnejšie ako prezenčné.

“Online priestor kladie väčšie nároky na našu pozornosť, mozog musí ustavične prepočítavať to, čo vidí, z 2D na 3D,” uviedla Fintorová.

Zároveň pripustila, že pred rokom, keď sa začala pandémia nového koronavírusu, problémom bolo, že ich štandardné prezenčné kurzy neboli stavané na online priestor. Ako dodala, za rok v online priestore sa prakticky všetci naučili fungovať, zvládli vyriešiť techniku a zvykli si aj na komunikáciu cez počítač.

“Takéto vyučovanie otvára aj nové príležitosti. Pripojiť sa dá z celého Slovenska či zo zahraničia, a preto plánujeme takéto virtuálne prezenčné kurzy ponúkať aj po skončení pandémie popri štandardných prezenčných a online kurzoch,” dodala Fintorová.

Riaditeľka jazykovej školy VISTA Branislava Očvárová pre TASR uviedla, že klient počas online výučby komunikuje viac, nemá tendenciu si všetko zapisovať a skrývať sa za knihu.

“Online výučbu dopĺňame e-learningom, linkami, krátkymi videami, slovíčkami v chatovom okienku, vieme sa s klientom prechádzať po byte, po kancelárii, prejsť si a opraviť si priamo prezentáciu a zároveň komunikovať lepšie než v kamennej učebni,” vysvetlila.

Poukázala však aj na negatívum tohto druhu výučby, a to sú najmenší žiaci jazykových škôl, ktorí sú vo veku škôlkarov.

“Samozrejme, snažíme sa, ale tieto detičky potrebujú človeka naozaj, potrebujú sa počas učenia hrať, dotýkať sa a pozornosť udržia na obrazovke krátko,” uviedla.

Prezenčná aj dištančná výučba cudzieho jazyka má podľa riaditeľa Volis Academy Pavla Ondovčáka svoje výhody aj nevýhody.

“Dlho sme boli zvyknutí na osobnú výučbu a stále platí, že nám príde prirodzenejšia, lepšia,” uviedol.

Online výučba podľa neho so sebou prináša i množstvo výhod, napríklad, že nemusíte cestovať.

“Vďaka online platformám ľahšie používate videá a komunikujete s lektorom aj na chate, kde precvičuje písanú formu jazyka. Väčšina ľudí však stále preferuje osobnú výučbu a keď to bude opäť možné, radi sa k nej vrátia,” dodal.

Konateľka jazykovej školy Easy School z Banskej Bystrice Martina Peťková pre TASR povedala, že problém pri online vyučovaní môže nastať aj technický, napríklad pri výpadku internetu. Ako problém uviedla aj to, že vyučujúci má oproti klasickému vyučovaniu počas online vyučovania väčší problém zistiť, či žiak napríklad počas testu nepodvádza. Avšak ako tvrdí, na tento spôsob vyučovania si študenti zvykli.

Hlavná metodička jazykovej agentúry Skřivánek Marie Jelínek poznamenala, že vyučovanie na diaľku má svoje špecifiká. Poukázala na to, že študenti si na online prostredie zvykli a v tomto spôsobe výučby našli aj výhody.

Zapracovanie envirovýchovy v niektorých predmetoch je nedostatočné

Zapracovanie environmentálnej výchovy je v školských predmetoch etická a náboženská výchova nedostatočné. Priestor envirovýchovy je v prírodovedných predmetoch, geografii či spoločenskovedných predmetoch neaktuálny a nevyvážený. Environmentálna výchova na školách sa musí okrem informácií z ekológie zamerať na pochopenie vzťahu príroda-prostredie-spoločnosť. Vyplýva to z analýzy “Čo vás v tej škole učia”, ktorú vypracovali analytici z Inštitútu environmentálnej politiky a Inštitútu vzdelávacej politiky.

Environmentálna výchova je na školách vo väčšine zameraná na popis známych problémov. Tá je súčasťou biológie, čiastočne je zahrnutá aj v iných predmetoch.

“V menšej miere sa uplatňujú postupy analýzy, diskusie, porovnania alebo argumentácie. Viackrát sa vyskytujúcou metódou, ktorá môže do istej miery podnecovať systematické a kritické myslenie, je tvorba pojmových máp,” hodnotia analytici.

Tematické zameranie je najmä ekologické a v menšej miere globálne. Problémy s globálnym dosahom sa vyučujú prevažne na geografii. Pre lepšie pochopenie globálnych problémov by podľa analytikov mali školy posilniť prepájanie teórie s praktickými problémami.

Slovensko má málo centier environmentálnej výchovy, vyplýva z analýzy. Ich úlohou je dopĺňať formálne environmentálne vzdelávanie, ktoré nie je dostatočné na sformovanie environmentálneho povedomia.

“V porovnaní s inými krajinami je sieť nerozvinutá,” poznamenali.

Analytici poukazujú, že environmentálna výchova je formálne zapracovaná v školskom vzdelávacom systéme a môže sa realizovať troma rôznymi spôsobmi. A to ako súčasť učebného obsahu vyučovacích predmetov, formou projektov, seminárov, kurzov alebo ako samostatný vyučovací predmet.

Diskusie o novele vysokoškolského zákona stále prebiehajú, potvrdilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu 

Diskusie o novele zákona o vysokých školách stále prebiehajú. TASR to potvrdil odbor komunikácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR. Pripravovaná novela vysokoškolského zákona vyvolala začiatkom marca veľký nesúhlas medzi akademickou obcou, niektoré univerzity vstúpili aj do protestu. Tvrdia, že obmedzovanie akademickej samosprávy je neprípustné.

V súvislosti s pripravovanou novelou zákona vznikla kontaktná skupina, ktorá je zložená zo zástupcov vysokých škôl a ich reprezentácií. Prvé stretnutie sa skupiny so zástupcami rezortu školstva sa uskutočnilo začiatkom marca, na ktorom si dohodli ďalší postup.

“Ten bol dohodnutý tak, že ministerstvo reprezentáciám zašle svoje východiská, s ktorými chce vstupovať do diskusie o novele zákona o vysokých školách, ako aj prínos navrhovaných riešení pre kvalitu vysokých škôl. K týmto sa reprezentácie vyjadria a doplnia ich o vlastné priority a východiská, najmä úpravy zamedzujúce politizácii vysokých škôl a neprimeranému okliešteniu samosprávy vysokých škôl alebo ich fakúlt,” uviedol rezort školstva.

Obe strany sa majú stretnúť a sporné body si vydiskutovať.

“Ministerstvo zaslalo tieto podklady reprezentáciám vysokých škôl 10. marca, a tie si vyžiadali čas na preštudovanie. Termín ďalšieho stretnutia bol určený na 25. marca. Vzhľadom na podanie demisie ministra školstva bol však tento termín presunutý na neskôr,” dodalo ministerstvo.

Jednou z prvých univerzít, ktorá vstúpila 1. marca do protestu bola Univerzita Komenského (UK) v Bratislave.

“UK pozorne sleduje diskusie k novele vysokoškolského zákona. Naďalej trváme na tom, že obmedzovanie akademickej samosprávy je neprípustné,” uviedla pre TASR hovorkyňa najväčšej slovenskej vysokej školy Lenka Miller.

.

Rektor UK Marek Števček je zároveň členom expertnej skupiny, ktorá sa zaoberá tvorbou novely vysokoškolského zákona.