Prezidentský palác podľa agrorezortu ohrozuje poriadok v pozemkovej držbe na Slovensku

Bratislava 13. januára 2020 (SITA/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Dôvody, pre ktoré prezidentka SR tesne pred Vianocami vetovala novelu zákona o pozemkových úpravách, sú podľa agrorezortu chybné. Konanie prezidentského paláca podľa rezortu ohrozuje realizovanie pozemkových úprav na Slovensku a dlho očakávané vyriešenie neporiadku v pozemkovej držbe

“Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) je prekvapené odôvodnením prezidentky SR, ktorá novelu zákona o pozemkových úpravách vetovala s tým, že má pochybnosti o súlade novely zákona s Ústavou SR v súvislosti s princípom právnej ochrany vlastníctva,” uviedlo MPRV v stanovisku, ktoré zverejnilo v nedeľu.

Ústavný súd SR podľa ministerstva už v minulosti potvrdil súlad procesu pozemkových úprav s Ústavou SR, keď jednoznačne konštatoval, že vlastník počas realizácie projektu pozemkových úprav a jeho jednotlivých fáz má právo a môže sa dovolať ochrany svojich práv. Vydaniu rozhodnutia o pozemkových úpravách totiž predchádzajú viaceré fázy konania pozemkových úprav, v rámci ktorých má byť podľa Ústavného súdu SR vlastník aktívny, konštatovalo ministerstvo.

Agrorezort taktiež vyhlásil, že sa dôrazne ohradzuje “proti zavádzajúcemu konštatovaniu hovorcu prezidentky, ktorý označil legislatívny proces prípravy tejto novely za neštandardný”. Príprava novely sa totiž podľa ministerstva začala už v prvej polovici minulého roka a zúčastnilo sa jej množstvo odborných, samosprávnych inštitúcií a špičkových odborníkov z oblasti pozemkového práva. “Naopak zostáva úplne utajené, s kým všetkým o tejto dôležitej legislatívnej zmene prezidentka pred vetovaním a nesprávnym zdôvodnením rokovala,” vyhlásilo MPRV.

Neschválenie novely zákona o pozemkových úpravách by podľa agrorezortu znemožnilo usporiadanie vlastníctva k pozemkom pod stavbami, ktoré prešli do vlastníctva obcí a VÚC od štátu. Spôsobilo by to podľa neho spomalenie a ohrozenie aj priemernej doby trvania jedných pozemkových úprav (5 rokov) a teda aj trvanie všetkých pozemkových úprav do 30 rokov. Rezort ďalej tvrdí, že by sa nezvýšila minimálna výmera pozemkov chránených proti drobeniu po pozemkových úpravách. Vlastníkom stavby by nebolo umožnené nadobudnúť od SPF priľahlý pozemok k stavbe, ktorý tvorí so stavbou funkčný celok, poznamenalo MPRV.

Agrorezort dodal, že pri neprelomení veta prezidentky by ostala v platnosti súčasná právna úprava práva súčasného nájomcu na uzavretie nájomnej zmluvy po pozemkových úpravách, ktorá je „širšia“ ako novelizované znenie. Mladí farmári, rodinné farmy a ďalší záujemcovia o hospodárenie na svojich pozemkoch by sa tak po pozemkových úpravách nedostali ľahšie k pozemkom, vyhlásilo ministerstvo. Zároveň by sa podľa neho nezvýšili kvalifikačné predpoklady pre štátnych zamestnancov vykonávajúcich pozemkové úpravy.

„Neschválenie novely zákona o pozemkových úpravách by malo vážne negatívne dopady na celú krajinu. Sceľovanie pozemkov, takzvané pozemkové úpravy, prinesú významné výhody vlastníkom, užívateľom, obciam, štátu i krajine. Či už pôjde o zhodnotenie pozemkov vlastníkov, realizovanie investícií, nižších nákladov pre štát pri výstavbe infraštruktúry alebo zlepšenie ochrany prírody, či boji proti klimatickej zmene. Chcem, preto požiadať poslancov Národnej rady SR, aby sa postavili k novele zodpovedne a prelomili veto prezidentského paláca, ktoré bolo navyše nekompetentne zdôvodnené,“ uviedla Gabriela Matečná, vicepremiérka a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (SNS).

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, prijala NR SR ešte 27. novembra 2019.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová vrátila na konci minulého roka novelu zákona o pozemkových úpravách parlamentu. Novele vyčíta niekoľko nedostatkov a navrhuje, aby Národná rada SR pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok. “Viaceré novelizačné body schváleného zákona zhoršujú postavenie vlastníkov pozemkov, ktoré by mali byť predmetom pozemkových úprav, a sťažujú im uplatňovanie ich ústavou garantovaných práv v plnom rozsahu. Napríklad jeden novelizačný bod ustanovuje, že ak je v konaní o pozemkových úpravách viac ako 20 účastníkov, tak sa rozhodnutie doručuje vlastníkom dotknutých pozemkov iba verejnou vyhláškou a nie do vlastných rúk, pričom Slovenskému pozemkovému fondu a dotknutej obci alebo vyššiemu územnému celku sa do vlastných rúk doručuje. Ide o zjavné porušenie princípu rovnosti a ochrany slabšej strany,” ozrejmila prezidentka. Nepodpísaný zákon prezidentkou bude parlament opäť prerokovávať na najbližšej schôdzi, ktorá sa začne 21. januára 2020.