Pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia, ktorý si spoločnosť pripomína v sobotu, to uviedla na sociálnej sieti.

Hlava štátu považuje za veľmi dôležité, aby sme sa okrem svojho fyzického zdravia starali aj o zdravie duševné.

“Žijeme náročnú dobu. Dobu, ktorá je spojená so strachom o život, o zdravie. Mnohí ľudia strácajú sociálne istoty. Keď si nevieme pomôcť sami, nechajme si pomôcť od druhých. Pokojne oslovme odborníkov. Verím tomu, že každé trápenie raz pominie a že vo vašich životoch, ak je tam náhodou tma a smutno, raz vyjde slnko,” prihovorila sa v krátkom videu.

.

Zdôraznila, že duša si zaslúži špeciálnu pozornosť. Starostlivosťou o ňu tak človek nepomáha len sám sebe, ale aj svojim blízkym, rodine a komunite.

Svetový deň duševného zdravia vyhlásila Svetová federácia za duševné zdravie v roku 1991.

Ministerstvo zdravotníctva SR plánuje reformu v oblasti starostlivosti o duševné zdravie

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR pripravuje reformu psychiatrickej starostlivosti. Ako pre TASR pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia uviedla hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová, postupné odstraňovanie nesystémových krokov v oblasti starostlivosti o duševné zdravie a jej zefektívnenie v prospech pacientov je jednou z priorít rezortu

Šéf rezortu Marek Krajčí (OĽANO) v tejto súvislosti uviedol, že v tejto oblasti je rovnako potrebná optimalizácia ambulantnej siete. Sľubuje si od toho lepšiu dostupnosť psychiatrickej a psychologickej zdravotnej starostlivosti a tiež skrátenie čakacej doby. Ambíciou MZ SR je tiež zvýšenie komfortu pacientov na oddeleniach tak, aby Slovensko dosiahlo európsky štandard.

“V súvislosti s COVID-19 aj Svetová zdravotnícka organizácia varuje, že v mnohých krajinách bude narastať počet pacientov, ktorí si budú vyžadovať starostlivosť v oblasti duševného zdravia. Potrebujeme nastaviť kvalitne systém poskytovania zdravotnej starostlivosti aj v tejto oblasti,” komentoval.

Ministerstvo poukázalo tiež na to, že plánuje vznik centier duševného zdravia, tie sú aktuálne vo finálnej fáze prípravy spracovania. Plánuje tiež zabezpečiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti v rôznych typoch domovov sociálnych služieb, takisto pre deti a dospievajúcich.

“Chceme podporiť fungovanie denných psychiatrických stacionárov nielen pre dospelých, ale aj pre deti a adolescentov,” doplnil Krajčí.

MZ SR tiež doplnilo, že starostlivosť o duševné zdravie je medzirezortnou prierezovou témou. Od júla tohto roka funguje na ministerstve oddelenie nadrezortnej koordinácie a aj v oblasti reformy duševného zdravia zohráva kľúčovú úlohu.

“V súlade s programovým vyhlásením vlády sa zároveň dokončuje štatút Rady vlády pre duševné zdravie, ktorý v dohľadnej dobe vstúpi do procesu pripomienkovania. Pracovala na ňom pracovná skupina zložená zo zástupcov siedmich rezortov – zdravotníctva, práce, sociálnych vecí a rodiny, školstva, spravodlivosti, vnútra, obrany a dopravy,” doplnila Eliášová s tým, že medzirezortná komunikácia je v oblasti duševného zdravia neodmysliteľná, keďže v tejto sfére pracujú lekári, liečební pedagógovia, logopédi, sociálni pracovníci a psychológovia, pre ktorých pracovná skupina pod vedením oddelenia nadrezortnej koordinácie pripravuje nový zákon o psychologickej činnosti a psychoterapii.

 

Stav pacientov s duševnými poruchami sa počas pandémie významne zhoršil

Pandémia nového koronavírusu negatívne ovplyvnila aj duševné zdravie veľkej skupiny obyvateľstva. Počet ľudí, ktorí za posledné mesiace vyhľadávajú odbornú pomoc, prudko narastá, zhoršuje sa i stav stabilizovaných pacientov

Povedal to prednosta I. psychiatrickej kliniky Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura (UNLP) v Košiciach Jozef Dragašek pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia. Ako tiež nemocnica podotýka, podpora duševného zdravia obyvateľov je dôležitá nielen z medicínskeho, ale i ekonomického hľadiska.

“Za ostatných osem mesiacov sme svedkami prudkého nárastu úzkostných, stresom podmienených porúch. Mnoho dlhoročne stabilizovaných pacientov sa počas pandémie významne zhoršilo,” priblížil Dragašek s tým, že odbor nebol na obdobnú situáciu “náležite pripravený”.

Rezervy vidí v prevencii a tiež zvládaní telemedicíny, ktorá však podľa neho nie je v starostlivosti o duševne chorých pacientov “všeliekom”.

Ako o tom informovala Ivana Vaněková z komunikačného oddelenia UNLP, na Slovensku trpí v rámci jedného roka jednou alebo viacerými typmi duševných porúch každý deviaty obyvateľ.

“Medzi najčastejšie patria úzkostné poruchy, depresie a poruchy súvisiace s užívaním alkoholu,” ozrejmila s tým, že najvyšší výskyt týchto problémov evidujú u ľudí produktívneho veku. V tejto súvislosti upozornila i na skutočnosť, že duševné poruchy sú treťou najčastejšou príčinou invalidizácie, a majú preto na spoločnosť i ekonomický dosah. “Okrem priamych nákladov na zdravotníctvo a sociálne zabezpečenie spôsobujú aj nepriame náklady, a to vo forme stratenej produktivity, čo na Slovensku celkovo ročne predstavuje až 2,1 miliardy eur,” uviedla.

Potrebou prevencie v oblasti duševného zdravia sa už zaoberá i vláda.

“Spoločne s ďalšími rezortmi tvoríme radu vlády pre duševné zdravie,” povedal minister rezortu zdravotníctva Marek Krajčí (OĽANO) v septembri pri príležitosti Svetového dňa prevencie samovrážd s tým, že ministerstvo tiež plánuje vytvoriť centrá duševného zdravia, založené na fungovaní multidisciplinárnych tímov, podporuje vznik denných psychiatrických stacionárov a má záujem o zvýšenie dostupnosti odborných vyšetrení v ambulanciách.

.