Bratislava 1. júna 2023 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)
Aktualizované 1. júna 2023 o 20:11 h.
Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala zákon o Európskom hlavnom meste kultúry. TASR o tom informoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec. Projekt tak bude mať na Slovensku právny rámec. Upraví sa aj spôsob jeho financovania
“Skúsenosti minulých období ukázali, že na úspešnú realizáciu projektu je nevyhnutné pripraviť adekvátny právny rámec, ktorý by umožňoval efektívne napĺňanie programových aktivít v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a požiadavkami vyplývajúcimi z podmienok stanovených Európskou komisiou,” skonštatovali predkladatelia zákona.
Vykonávateľom projektu bude môcť byť mesto, ktoré je držiteľom titulu Európske hlavné mesto kultúry, alebo právnická osoba zriadená alebo založená mestom.
Projekt má byť financovaný z príspevku zo štátneho rozpočtu, z príspevku z rozpočtu orgánov územnej samosprávy, z finančných prostriedkov z fondov Európskej únie, z darov alebo iných príjmov. Upravia sa tiež podmienky, za akých sa má štát v tejto súvislosti zapojiť do podpory regionálnych a lokálnych médií prostredníctvom svojho dotačného systému.
Vstúpiť do Policajného zboru bude možné od 18 rokov,prezidentka podpísala novelu
Potrebný vek na vstup do Policajného zboru (PZ) sa zníži na 18 rokov. Vyplýva to z novely zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície. Novú legislatívu vo štvrtok podpísala prezidentka Zuzana Čaputová. TASR o tom informoval jej hovorca Martin Strižinec.
V súvislosti so zmenou veku pri prijímaní do polície z 21 na 18 rokov sa zo zákona vypustí štátna služba kadeta. Služba bola určená predovšetkým pre občanov od 18 do 21 rokov. Zrušením štátnej služby kadeta a opätovnou možnosťou prijímania uchádzačov do štátnej služby od 18 rokov sa má odstrániť dvojkoľajnosť v systéme prijímania do služobného pomeru.
Zmena má prispieť k väčšiemu záujmu občanov o službu v polícii a prípadne aj v ďalších zložkách patriacich do pôsobnosti tohto zákona. Záujemcovia sa budú môcť do zboru prihlásiť bezprostredne po ukončení úplného stredoškolského vzdelania. Autori zmeny si od toho sľubujú pozitívny vplyv na kvalitnejšie a taktiež udržateľné personálne obsadenie.
Novela má tiež precizovať dĺžku prípravnej štátnej služby a skúšobnej doby policajta, ktorý získava kvalifikačnú požiadavku policajného vzdelania denným bakalárskym štúdiom.
Novou legislatívou sa tiež mení suma maximálnej výšky rizikového príplatku z pôvodných 232,5 eura na 500 eur. Zvýšenie má byť v gescii ministra a má mať fakultatívnu povahu. Na 500 eur sa zvýši aj maximálna výška príspevku na bývanie. Má sa tak umožniť flexibilnejšie reagovať na potrebu zlepšenia personálnej situácie najmä v služobných úradoch, ktoré sú prevažne v regiónoch s kritickým nedostatkom pracovnej sily a výrazne stúpajúcimi nákladmi na bývanie.
Prezidentka vymenovala 18 nových sudcov, upozorňuje ich na zodpovednosť
Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala vo štvrtok 18 nových sudcov. V príhovore zdôraznila, že funkcia sudcu znamená obrovskú zodpovednosť, keďže kroky sudcov ovplyvňujú nielen aktérov sporov, ale majú dosah na celkovú atmosféru v spoločnosti.
Zodpovednosť, s ktorou sa spája výkon sudcovskej profesie, je podľa prezidentky vyvážená zárukami, ktoré by mali sudcom vytvárať dostatočné podmienky na objektívne a nezávislé rozhodovanie.
“Vaše funkčné obdobie nie je časovo ohraničené. Na rozdiel od verejných činiteľov, ktorých pôsobenie ohraničuje funkčné obdobie a podmieňuje ho výsledok volieb, vy môžete trvalo, nestranne a nezávisle chrániť kontinuitu vlády zákona a rešpektovania práva,” odkázala novým sudcom.
Prezidentka verí, že kondíciu slovenského súdnictva pozitívne ovplyvní aj reforma súdnictva a nová súdna mapa, ktorá vo štvrtok vstupuje do platnosti. Vďaka nej niektorí sudcovia smerujú nie na okresné, ale mestské súdy v Bratislave.
Novovymenovanými sudcami sú Marta Babincová (Mestský súd Bratislava IV), Michal Davala, (Správny súd v Bratislave), Pavol Dorič (Správny súd v Košiciach), Martin Ľudevít Fafaľák (Správny súd v Košiciach), Filip Hudec (Správny súd v Bratislave), Ingrida Hudecová (Správny súd v Bratislave), Róbert Jakubáč (Správny súd v Bratislave), Michaela Janečková (Mestský súd Bratislava IV), Lukáš Kolibáb (Správny súd v Banskej Bystrici), Diana Králiková (Okresný súd Bardejov), Michaela Kútiková (Správny súd v Banskej Bystrici), Radovan Ondreáš (Mestský súd Bratislava IV), Jana Ondrejková (Správny súd v Bratislave), Ivana Rudinská (Správny súd v Bratislave), Michaela Stankociová (Správny súd v Bratislave), Juraj Štorcel, (Správny súd v Bratislave), Lucia Vážan Valocká (Okresný súd Martin) a Barbora Vrbová (Správny súd v Bratislave).
Prezidentka vetovala novelu, ktorá má zaviesť 3. hodinu telesnej výchovy
Prezidentka Zuzana Čaputová vrátila parlamentu na opätovné prerokovanie novelu školského zákona, ktorá by mala od 1. septembra zaviesť na školách tretiu hodinu telesnej výchovy.
TASR o tom informoval jej hovorca Martin Strižinec. Hlava štátu navrhuje posunúť účinnosť zákona na 1. september 2025 bez ohľadu na typ základnej školy a bez ohľadu na to, či škola disponuje telocvičňou.
Prezidentka je presvedčená o tom, že problematika úpravy počtu hodín telocviku má byť predovšetkým odbornou a nie politickou otázkou, aby bolo možné posúdiť a zohľadniť personálne, priestorové a materiálno-technické zabezpečenie škôl.
Hlava štátu sa rozhodla zákon vrátiť aj na základe odborných stanovísk ministerstva školstva, Štátnej školskej inšpekcie, predstaviteľov profesijných organizácií regionálneho školstva a Odborového zväzu školstva, ktoré jej boli doručené.
“Vyplýva z nich, že schválený zákon by bol v praxi s účinnosťou od 1. septembra 2023 nevykonateľný aj pre tie školy, ktoré majú prístup k telocvični, a spôsobil by závažný zásah do výchovno-vzdelávacej činnosti škôl,” uviedol hovorca.
Zvýšením počtu hodín telesnej a športovej výchovy by podľa Čaputovej došlo k zníženiu hodín v iných predmetoch, čo môže mať za následok znižovanie úväzkov učiteľov aj ich miezd.
“Naopak, na zabezpečenie zvýšeného počtu hodín telesnej a športovej výchovy by boli potrebné výberové konania na učiteľov telesnej a športovej výchovy, ktorých je už teraz nedostatok,” skonštatoval v stanovisku Strižinec.
Hlava štátu upozornila na to, že podľa dát Štátnej školskej inšpekcie až polovica škôl nemá vlastnú telocvičňu. Na prijatie potrebných zmien teda školy potrebujú viac času.
Prezidentka má voči zákonu aj ústavnoprávnu výhradu týkajúcu sa odkladu jeho účinnosti. Tvrdí, že v zákone sa rozdielne zaobchádza s cirkevnými školami v porovnaní s ostatnými základnými školami. Odôvodnenie tejto úpravy považuje za nedostatočné.
Novelu školského zákona z dielne OĽANO schválili poslanci Národnej rady (NR) SR v máji. Účinnosť má byť posunutá pre školy, ktoré k 31. augustu nemajú prístup k telocvični z dôvodu možnosti dobudovania chýbajúcej školskej infraštruktúry. Novela má pre ne platiť od 1. septembra 2025. Rovnako sa takto odložila účinnosť aj pre štvrtý ročník cirkevných škôl. Tieto majú k dispozícii len jednu disponibilnú hodinu, ktorú väčšinou využívajú na predmet náboženstvo.
20.3°C
Piatok 
Pondelok 
20.9°C
22.7°C
.JPG)
.jpg)
