Prezidentka otvorila samit B9 v Bratislave, vyzvala na podporu Ukrajiny

Bratislava 6. júna  2023 (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Aktualizované 6. júna 2023 o 15:43 h.

Najlepším spôsobom, ako obnoviť mier v Európe, je pokračujúca intenzívna podpora Ukrajiny. Uviedla to v utorok prezidentka SR Zuzana Čaputová na začiatku samitu Bukureštskej deviatky (B9) na Bratislavskom hrade, informuje TASR

Vďaka medzinárodnej pomoci a odvahe Ukrajincov kontroluje Rusko na Ukrajine menej územia než minulý rok, poznamenala Čaputová. Všetci chceme ukončiť túto humanitárnu katastrofu, ktorú zažívajú Ukrajinci, dodala.

Pripomenula, že lídri krajín B9 boli vlani na samite tohto zoskupenia v Rumunsku zjednotení, no obávali sa pokračujúcej ruskej vojny na Ukrajine a jej dôsledkov. Teraz je však podľa nej jasné, že krajiny B9 sú oveľa odolnejšie, než očakávali ich oponenti.

Prezidentka dodala, že lídri štátov B9 majú v Bratislave možnosť diskutovať o svojich prioritách pre júlový samit NATO vo Vilniuse.

Spoluhostiteľmi samitu sú aj rumunský prezident Klaus Werner Iohannis a poľský prezident Andrzej Duda.

Iohannis na začiatku podujatia povedal, že spoločná vízia krajín B9 je kľúčová pri hľadaní spôsobov na ochranu a odstrašenie nepriateľa na východnej hranici NATO. Dodal, že štáty východného krídla Aliancie sú v prvej línii a výrazne pociťujú negatívne dôsledky vojny rozpútanej Ruskom na Ukrajine. Rumunsko však podľa neho bude pokračovať v podpore Ukrajiny, kým bude treba.

Duda ocenil možnosť diskutovať s partnermi z B9 v Bratislave krátko pred samitom NATO vo Vilniuse, ktorý podľa neho zohrá kľúčovú úlohu pri posilnení bezpečnosti na východnom krídle NATO. Zároveň upozornil, že bezpečnostnú situáciu v regióne destabilizuje okrem Ruska i Bielorusko vedené prezidentom Alexandrom Lukašenkom, o čom je taktiež potrebné hovoriť.

Bukureštská deviatka (B9) je neformálne zoskupenie krajín východného krídla NATO, do ktorého okrem Slovenska patrí Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko. Na Bratislavský hrad okrem lídrov týchto krajín prišiel aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Bulharsko zastupuje viceprezidentka Iliana Jotová.

Spoločné vyhlásenie prezidentov B9

My, lídri Bulharska, Českej republiky, Estónska, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Poľska, Rumunska a Slovenskej republiky, sme sa dnes stretli v Bratislave. Na našom stretnutí vítame aj generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie. Vzhľadom na pokračujúcu vojnu na európskom kontinente sme diskutovali o najnaliehavejších bezpečnostných hrozbách a výzvach pre náš región a celý euroatlantický priestor. Zhodnotili sme tiež prípravu nadchádzajúceho samitu Severoatlantickej aliancie vo Vilniuse.

Znovu potvrdzujeme našu neochvejnú podporu nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc. To je jedinou cestou, ako v Európe obnoviť mier a poriadok založený na pravidlách. Dôrazne odsudzujeme ničím neopodstatnenú a nelegálnu brutálnu vojnu proti Ukrajine.

Ukrajina má legitímne právo na svoju obranu proti tejto agresii v súlade s medzinárodným právom, vrátane Charty OSN. Rusko musí zastaviť svoje pokračujúce útoky na ukrajinské civilné obyvateľstvo a infraštruktúru, deportácie detí a sexuálne násilie páchané v tomto konflikte. Musí byť vyvodená zodpovednosť voči tým, ktorí sú zodpovední za zločin agresie, všetky krutosti a vojnové zločiny. Podporujeme vytvorenie vhodného právneho mechanizmu s cieľom zabezpečiť vyvodenie zodpovednosti za zločin agresie proti Ukrajine. Ukrajine budeme naďalej pomáhať, aby dosiahla mierové riešenie za podmienok, ktoré si sama určí a budeme ju podporovať tak dlho ako to bude potrebné, vrátane vojenskej, finančnej a humanitárnej pomoci. Naše krajiny poskytli ochranu najväčšiemu počtu ukrajinských utečencov.

Vyzývame Rusko, aby bezodkladne zastavilo všetky vojenské aktivity a bezpodmienečne stiahlo svoje jednotky z územia Ukrajiny. Odsudzujeme tiež všetkých tých, vrátane Bieloruska, ktorí aktívne napomáhajú ruskému vojnovému úsiliu. Budeme aj naďalej vyvíjať na Rusko medzinárodný tlak, a to aj prostredníctvom sankcií. Vyzývame Bielorusko, aby prestalo so svojou spoluúčasťou na ruskej agresii, ktorá je hrubým porušením medzinárodného práva.

Severoatlantická aliancia rozhodne zareagovala na výrazné zhoršenie euroatlantickej bezpečnosti, spôsobené ruskou agresiou voči Ukrajine. Posilnili sme spojeneckú vojenskú prítomnosť na východnom krídle, od Baltského po Čierne more, a výrazne posilňujeme našu spojeneckú zostavu za účelom odstrašenia a predsunutej obrany. Všetky tieto opatrenia majú obranný charakter.

Rusko je najväčšou a priamou hrozbou pre bezpečnosť spojencov a musíme byť pripravení na to, že ňou ostane aj naďalej. Záväzok Severoatlantickej aliancie chrániť každý centimeter územia spojencov a voči článku 5 je neochvejný.

Očakávame, že samit vo Vilniuse ďalej posilní spojeneckú obrannú zostavu na východnom krídle s cieľom odstrašiť a odoprieť akúkoľvek príležitosť na agresiu. Ide najmä o ďalšie posilnenie predsunutej obrany, ktorá zahŕňa silné, multi-doménové a bojaschopné sily, vrátane pozemných brigád tam, kde tieto budú potrebné; predsunuté vybavenie a zásoby; rýchlo dostupné posily; velenie a riadenie; a tiež štruktúru síl prispôsobenú na tento účel; ako aj zlepšenie alebo rozšírenie príslušnej infraštruktúry, vrátane rozšírenia potrubného systému Aliancie. V záujme bezpečnosti východného krídla, kladieme osobitný dôraz na posilnenú integrovanú protivzdušnú a protiraketovú obranu na rotujúcom a pretrvávajúcom základe. Podporujeme nové aliančné plány ako základ našej modernizovanej kolektívnej obrany a vyzývame všetkých spojencov, aby na tieto aktivity poskytli sily a spôsobilosti.

Rusko, ďalší autokratickí aktéri a strategickí rivali, s nimi spriaznené entity, ako aj neštátni aktéri využívajú hybridné útoky na dosiahnutie svojich cieľov. Snažia sa prostredníctvom dezinformačných kampaní zneužiť našu otvorenosť, prepojenosť a digitalizáciu na zasahovanie do našich demokratických procesov a inštitúcií. Ich cieľom je oslabiť dôveru v našich spoločnostiach. Zneužívajú pritom politicky citlivé témy, vykonávajú škodlivé aktivity v kybernetickom priestore, alebo manipulujú dodávky energií. Títo aktéri tiež zneužívajú migráciu. Všetky tieto aktivity sa stali agresívnejšími, koordinovanejšími a sú zamerané na podkopávanie našej jednoty, súdržnosti, bezpečnosti a stability.

Budeme viac investovať, individuálne aj kolektívne, do našej schopnosti byť pripravení, odstrašovať a brániť sa vo všetkých oblastiach, v súlade s 360-stupňovým prístupom Aliancie. Všetky tieto kroky potrebujú primeranú podporu a zdroje. Očakávame, že prísľub investícií 2% HDP do obrany sa vo Vilniuse stane základom, a nie stropom a povzbudzujeme všetkých spojencov, aby sa k tomu tiež zaviazali. Budeme koordinovať naše aktivity s cieľom rozšíriť kapacity našej obrannej výroby, posilniť naše spôsobilosti a adekvátne zabezpečiť zásoby.

Vítame Fínsko ako nového člena Aliancie a plne podporujeme Švédsko, aby sa čoskoro stalo plnohodnotným členom. Ich pristúpenie ešte viac posilní Alianciu a región Baltského mora a spraví celý euroatlantický priestor bezpečnejším.

Od februára 2022 Aliancia výrazne navýšila pomoc Ukrajine v súlade s potrebami Kyjeva. Samit vo Vilniuse by mal ďalej posilniť našu politickú a praktickú podporu Ukrajine. Naším cieľom je väčší, viacročný a komplexný balík podpory pre Ukrajinu, ktorý posilní jej obranné spôsobilosti aj prostredníctvom implementácie štandardov Aliancie a zvýšením jej interoperability s NATO. Za opodstatnený považujeme návrh niekoľkých spojencov na zriadenie Spoločného analytického, výcvikového a vzdelávacieho centra s Ukrajinou so sídlom v Poľsku. Vzhľadom na ruskú agresiu budeme ďalej pokračovať v našej silnej podpore schopnosti Ukrajiny ubrániť sa a zmierniť humanitárnu katastrofu. Toto úsilie dopĺňa vojenskú pomoc, ktorú Ukrajina dostáva bilaterálne, a to aj prostredníctvom Kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny pod vedením Spojených štátov amerických.

Ukrajina je súčasťou euroatlantickej komunity a jej bezpečnosť je prepojená s bezpečnosťou spojencov. Podporujeme euroatlantické ašpirácie Ukrajiny a rozhodnutie z Bukurešti z roku 2008 o tom, že Ukrajina sa raz stane členom NATO. V tejto súvislosti očakávame, že vo Vilniuse zvýšime politické vzťahy s Ukrajinou na novú úroveň a bude spustený nový politický formát, ktorý povedie Ukrajinu k členstvu v Aliancii vtedy, keď to podmienky dovolia. Aby sme zabránili opakovaniu ruskej agresie, budeme Ukrajinu na tejto ceste aj naďalej podporovať. Zároveň povzbudzujeme Ukrajinu, aby pokračovala v reformách v súlade so všetkými zásadami Charty o osobitnom partnerstve medzi Severoatlantickou alianciou a Ukrajinou. Reformy považujeme za nevyhnutné pre ďalší pokrok Ukrajiny na jej ceste k členstvu v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii.

Budeme ďalej pokračovať v našom úsilí vyhodnocovať a prispôsobovať prístup Aliancie k Rusku.

Plne uznávame strategický význam regiónu Baltského mora, Čierneho mora a západného Balkánu pre Alianciu. Budeme pokračovať v ďalšom posilňovaní podpory Aliancie pre Bosnu a Hercegovinu, Gruzínsko a Moldavskú republiku s cieľom budovať ich vnútornú súdržnosť a odolnosť voči akémukoľvek škodlivému vplyvu. V tejto súvislosti oceňujeme snahy Moldavskej republiky udržať stabilitu a napredovať v reformách na jej európskej ceste.

Na summite Aliancie vo Vilniuse tiež očakávame ďalšie zintenzívnenie našej spolupráce pri riešení širokého spektra spoločných výziev s podobne zmýšľajúcimi krajinami, najmä s indicko-pacifickými partnermi a s Európskou úniou.

Spoliehame sa, že Čína bude zodpovedne konať v svojej pozícii stáleho člena Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov. Akékoľvek poskytnutie smrtiacej pomoci ruskému agresorovi zo strany Číny by bolo neprijateľné a len by predĺžilo trvanie konfliktu a prehĺbilo globálnu nestabilitu.

Sme presvedčení, že samit vo Vilniuse bude historickým úspechom. Aliancia je silnejšia a jednotnejšia ako kedykoľvek predtým. My, štáty Bukureštskej deviatky, budeme aj naďalej neúnavne pracovať na ďalšom posilňovaní našej jednoty a solidarity, pevnom transatlantickom pute a posilňovaní našej bezpečnosti, obrany a stability v euroatlantickom priestore.

Budeme sa aj naďalej usilovať o mier, bezpečnosť a stabilitu v celom euroatlantickom priestore.

Lídri krajín Bukureštskej deviatky (B9) potvrdili neochvejnú podporu nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc. Považujú to za jedinú cestu, ako v Európe obnoviť mier a poriadok založený na pravidlách. Vyplýva to zo spoločného vyhlásenia prezidentov B9 prijatého na utorkovom samite tohto zoskupenia v Bratislave. TASR o tom informoval Martin Strižinec, hovorca prezidentky Zuzany Čaputovej.

Krajiny B9 dôrazne odsúdili nelegálnu vojnu proti Ukrajine.

“Ukrajina má legitímne právo na obranu proti tejto agresii v súlade s medzinárodným právom vrátane Charty OSN,” zhodli sa lídri.

Moskvu vyzvali, aby zastavila útoky na ukrajinské civilné obyvateľstvo a infraštruktúru i deportácie detí a sexuálne násilie páchané počas konfliktu na Ukrajine. Požadujú tiež, aby Rusko bezpodmienečne stiahlo svoje jednotky z ukrajinského územia. Podľa lídrov B9 musí byť tiež vyvodená zodpovednosť voči tým, ktorí sú zodpovední za agresiu a vojnové zločiny spáchané na ukrajinskom území.

Prezidenti sa zhodli, že Ukrajinu budú naďalej podporovať vojensky, finančne i humanitárne, kým to bude potrebné – aby dosiahla prímerie za podmienok, ktoré si sama určí.

Na Rusko chcú krajiny B9 naďalej vyvíjať medzinárodný tlak vrátane ekonomických sankcií. Bielorusko vyzvali, aby prestalo podporovať ruskú agresiu na Ukrajine.

“Rusko je najväčšou a priamou hrozbou pre bezpečnosť spojencov a musíme byť pripravení na to, že ňou ostane aj naďalej. Záväzok Severoatlantickej aliancie chrániť každý centimeter územia spojencov a voči článku 5 je neochvejný,” uviedli lídri vo vyhlásení.

Od samitu NATO vo Vilniuse očakávajú ďalšie posilnenie spojeneckej obrany na východnom krídle NATO s cieľom odstrašiť akúkoľvek agresiu. V záujme posilnenia východnej hranice Aliancie kladú dôraz na posilnenie protivzdušnej a protiraketovej obrany na rotujúcom a pretrvávajúcom základe.

Lídri krajín B9 poukázali aj na bezpečnostnú hrozbu hybridných útokov.

Taktiež podporujú euroatlantické ašpirácie Ukrajiny a rozhodnutie z roku 2008 o tom, že Ukrajina sa raz stane členom NATO. Očakávajú, že na júlovom samite NATO vo Vilniuse bude spustený nový politický formát, ktorý povedie Ukrajinu k členstvu v Aliancii vtedy, keď to podmienky dovolia.

Krajiny B9 sa tiež spoliehajú na to, že Čína bude zodpovedne konať v pozícii stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN. Akékoľvek poskytnutie smrtiacej pomoci Rusku zo strany Číny by podľa nich bolo neprijateľné a len by predĺžilo trvanie konfliktu na Ukrajine.