Rozdiely zistila séria prieskumov v rokoch 2015 až 2017 medzi takmer 56-tisíc dospelými v 34 krajinách západnej, strednej a východnej Európy. Chýba Luxembursko, Slovinsko, Albánsko, či Island. Každému respondentovi boli položené viaceré rovnaké otázky, ktoré umožnili porovnanie krajín západnej Európy (tzv. “Západ”) s krajinami strednej a východnej Európy (tzv. “Východ”).

Napríklad v takmer každej krajine strednej a východnej Európy, kde prieskum prebehol, menej ako polovica dospelých by bolo ochotných prijať moslima či žida do svojej rodiny, kým v takmer každej zo západoeurópskych krajín, ktoré sa zúčastnili prieskumu, viac ako polovica tvrdí, že by moslima či žida prijali do svojej rodiny.

Takéto rozdiely v postojoch vysvetľuje Pew Research Center takto: “Postoje k náboženským menšinám v regióne idú ruka v ruke s odlišnými koncepciami národnej identity. Keď boli mnohé krajiny strednej a východnej Európy v sfére vplyvu Sovietskeho zväzu, oficiálne vyznávali náboženstvo mimo verejného života.

Dnes však pre väčšinu ľudí žijúcich v bývalom východnom bloku je kresťanstvo (či už katolícke alebo pravoslávne) dôležitou súčasťou ich národnej identity.

V západnej Európe naopak väčšina ľudí necíti, že náboženstvo je hlavnou súčasťou ich národnej identity. Vo Francúzsku a v Spojenom kráľovstve napríklad väčšina tvrdí, že nie je dôležité, aby bol kresťan skutočne francúzsky alebo skutočne britský.”

Pripúšťa však, že nie každá krajina v Európe úplne spadá do tohto modelu. Napríklad v pobaltských štátoch Lotyšsku a Estónsku veľká väčšina ľudí tvrdí, že kresťanstvo (konkrétne evanjelické) nie je dôležité pre ich národnú identitu, ale relatívne málo by ich bolo ochotných prijať moslimov za členov svojej rodiny alebo za susedov.

“Rozdiely v hodnotách” medzi tzv. Východom a Západom: manželstvá rovnakého pohlavia a legálny potrat

Kým na Západe bývajú homosexuálne manželstvá väčšinou podporované, žiadna zo skúmaných krajín Východu neumožňuje manželstvá rovnakého pohlavia, napríklad až 9 z 10 Rusov sú proti tomu.

V každej skúmanej krajine na Západe, vrátane “katolíckeho” Írska, Talianska a Portugalska, v priemere okolo 60% ľudí tvrdí, že potrat by mal byť legálny vo všetkých alebo vo väčšine prípadov.

Východ je už však v tomto menej jednotný, pretože kým Česká republika, Estónsko či Bulharsko prevažne uprednostňujú legálny potrat, iné vrátane Poľska, Ruska a Ukrajiny sú za to, že potrat by mal byť väčšinou alebo úplne nezákonný.

Postojová rozdielnosť v Európe by podľa prieskumu mala pretrvať aj do budúcnosti, pretože aj tí mladší dospelí na Východe sa stavajú proti legalizácii homosexuálnych manželstiev. Napríklad odmieta ich 61% Estóncov do veku 35 rokov a 75% Estóncov starších ako 35 rokov, ale len 10% mladých Dánov. “Mladí dospelí v takmer každej krajine strednej a východnej Európy sú oveľa konzervatívnejší v tejto otázke v porovnaní s mladšími aj staršími Západoeurópanmi,” konštatuje Pew Research Center.

Náboženské rozdiely

Konzervatívnosť sa prejavuje v podiele kresťanov v krajinách na Západe a na Východe. Kým na Západe ich ubúda, vo väčšine krajín na Východe ich podiel zostáva pomerne stabilný. Niekde, ako napríklad v Rusku, sa dokonca percento kresťanov zvýšilo.

Výsledky prieskumu náboženskej oblasti predstavili aj švajčiarske noviny Basler Zeitung, ktorých zaujal aj podiel neveriacich. Tých, ktorí neveria v Boha je znova viac na Západe, hlavne vo Švédsku (60%), v Belgicku (54%), v Holandsku (53%), v Nórsku (47%).

No prekvapením je 1. miesto v počte neveriacich medzi krajinami v celej Európe, ktoré patrí Českej republike so 66%. V prvej desiatke sa z krajín Východu nachádza aj Estónsko so 45%. Slovensko figuruje až na 16. mieste s 27%, nad ním je Rakúsko s 29% aj Maďarsko s 30% aj Španielsko s 31%, Rusko ako 20. má 15% neveriacich, Poľsko len 8% a Gruzínsko len 1%.

V existenciu Boha veria oveľa viac na Východe, najviac s vyše 70% v Arménsku a v Gruzínsku, prvé zo Západu je až 10. Portugalsko so 44%. O jedno percento viac je Poliakov, 37% Slovákov (11.miesto), 26% je Maďarov a Talianov, 25% Rusov a Španielov, a len 13% v Česku.

V porovnaní so zvyškom sveta badať v celej Európe pomerne nízke návštevy bohoslužieb či modlitieb, ale na Východe sa predsa len viac ľudí zúčastňuje náboženských úkonov a viac ich prejaví svoju vieru v Boha či v nejaké ľudové náboženské presvedčenia.

V celej Európe sa väčšinou hovorí o oddelení náboženstva od štátu, ale tento názor je však rozšírenejší na Západe.

Na Východe je náboženstvo v živote ľudí veľmi dôležité, čo potvrdzuje väčšina v Grécku, Bosne, Arménsku, Gruzínsku, či v Rumunsku, v Poľsku 29%, na Slovensku 23%. No len pre 1 z 10 vo Francúzsku, Nemecku, Veľkej Británii, Švédsku, vo Švajčiarsku, ale aj v Českej republike, v Lotyššsku a v Estónsku.

Traja z desiatich Slovákov (31%), Grékov a Ukrajincov (obaja 29%) sa denne modlia, približne rovnako aj Poliaci či Srbi (obaja 27%), trochu menej Rusi a Lotyši (17%), Maďari (16%) a Bulhari (15%) v porovnaní len s 8% v Rakúsku a vo Švajčiarsku, ale aj 9% v Českej republike. Tých, ktorí sa nikdy modlia, bolo 62% v Dánsku, ale len 28% v Rusku.

Národná identita

Názor, že život v rodnej krajine a tradície sú dôležité súčasti národnej identity, zastávajú skôr na Východe. Tvrdí to napríklad 83% dospelých v Maďarsku, 82% dospelých v Poľsku a 72% v Rusku.

No napríklad väčšina vo Švédsku, Dánsku, Holandsku a Nórsku tvrdí, že to je “nie veľmi” alebo “vôbec nie” dôležité, aby v ich krajine žili domáci rodní obyvatelia.

Ale nie všetci na Západe to takto cítia, pretože napríklad v Portugalsku drvivá väčšina dospelých hovorí, že narodenie v Portugalsku (81%) a portugalské rodinné prostredie (80%) je veľmi alebo trochu dôležité pre “skutočného Portugalca”. Tieto názory sú tiež rozšírené u dospelých v Taliansku a v Španielsku.

Dospelí v celej Európe rovnako tvrdia, že je dôležité rešpektovať inštitúcie a zákony svojej krajiny a byť schopný hovoriť národným jazykom, aby skutočne zdieľali svoju národnú identitu. Až 98% Dánov, 96% Maďarov a 87% Rusov pokladajú za dôležité rešpektovanie zákonov. Až 96% Holanďanov si potrpí na svojej holandčine, podobne svoj domáci jazyk vyzdvihujú Gruzínci (92%), trochu menej v dvoch tretinách v Moldavsku, vo Fínsku, v Bosne, na Ukrajine, v 54% v Bielorusku.