V rámci týchto predvolebných debát usporiadatelia niekedy prezentujú kritéria výberu hostí, čiže predstaviteľov politických strán. Organizátori debát (TV stanica, denník, ktokoľvek iný) sa môžu sami autonómne rozhodnúť, na základe akých kritérií pozvú nejakého politika do relácií a do predvolebných súbojov. Toto je prvá a veľmi účinná možnosť manipulácie s voličmi. Kritéria výberu totiž umožňujú ich zvolenie a nastavenie takým spôsobom, aby sa do diskusie konkrétny politik, ktorého tam niekto nechce, ani nedostal. Toto je jednou z metód ideologickej manipulácie v médiách, ako na prvý pohľad demokraticky ale v podstate ideologicky a totalitne, vylúčiť niekoho z mediálnej prezentácie jeho politických alebo odborných názorov na riešenie aktuálnych problémov v spoločnosti na Slovensku.
Kritériom môže byť hocičo: napríklad momentálne alebo dlhodobé percentuálne preferencie voličov + akceptácia či vylúčenie konkrétnych prieskumných agentúr, poskytujúcich tieto výsledky, kritérium štandardnosti, proeurópskosti, demokratickosti, radikálnosti, extrémizmu atď. A tak paradoxne práve v mene demokracie sa z predvolebnej diskusie nedemokraticky často vyradia tí reprezentanti politických strán, ktorí nesplnia organizátorom stanovené kritérium. Týmto sa podstata demokracie práve ruší, lebo sa nerešpektuje rovnosť šancí všetkých politických strán, čo však nie každý volič postrehne.
Čo je výsledkom takýchto organizačných postupov organizátorov predvolebných súbojov v médiách keď si sami zvolia vlastné kritériá pre pozvanie do diskusií? „Iba to, že konkrétne idey a politické programy, ktoré reprezentujú niektoré politické strany či konkrétny politik, sa vďaka vylučujúcim kritériám nedostanú k potencionálnemu voličovi, čo radikálne zasahuje do volebnej demokratickej súťaže. Mnohé idey a politické programy sa nebudú môcť verejne prezentovať v médiách, lebo tak niekto autoritatívne a ideologicky rozhodol. To, či tieto idei a program politických strán sú dobré alebo zlé, teda či sú v prospech rozvoja SR a jej občanov, už nikoho z kompetentných strážcov demokracie a demokratickej súťaže vôbec nezaujíma.
Táto ideologická a autoritatívna selekcia manipulatívne ochudobňuje potencionálnych voličov a súčasne totalitne vymedzuje dopredu stanovené hranice spoločenskej i politickej diskusie a predvolebnej súťaže. Výsledkom je, že iba v týchto ideologických hraniciach sa môže slobodne diskutovať, čím sa ale účinne popiera sloboda politického prejavu a politickej súťaže tých politických subjektov, ktoré nesplnili niekým stanovené kritérium pozvania. Tým sa ideologicky a veľmi rafinovane zabráni tomu, aby vôbec určité idey a programy boli verejne odprezentované, čo nemožno nazvať inak ako mediálna diskriminácia a totalitná kontrola myslenia voličov.
V politike a v demokracii sa zdôrazňuje, že občania a voliči majú právo na informácie, ale zdá sa že len vtedy, keď sa to utilitaristicky hodí určitým mocenským a ideologickým skupinám. Vtedy, keď to nezapadá do niečích ideologických záujmov už občania a voliči už toto právo asi už nemajú. Toto je ľudskoprávna schizofrénia médií a tých, ktorí v médiách rozhodujú, a je tak do očí bijúca, že ju pochopí i žiak základnej školy.
Alebo len ide o ďalší bezvýznamný učebnicový príklad ideologickej manipulácie médií, o ktorej možno prenášať v akademickom svete? Ide totiž o jednu z účinných foriem ideologickej manipulácie je tzv. vynechanie (vynechanie, opomenutie – omissio), kde sa ideologickou voľbou kritérií, reálne eliminujú konkrétne idey a politické subjekty z verejného mediálneho priestoru, čím dochádza k rafinovanej manipulácii mysle človeka. Z praktického hľadiska je tragické, že výsledné zlo tejto mediálnej manipulácie, budú znášať tí, ktorí budú trpieť následkami politiky tých politikov, ktorí sa na základe tejto mediálnej manipulácie dostanú k moci.
René Balák