Bratislava 8. januára 2020 (HSP/Foto:TASR-Radovan Stoklasa)
Po skončení štvorročného volebného obdobia sa posledný februárový deň prestupného roka 2020 budú konať na Slovensku parlamentné voľby. Niektorí už sú možno rozhodnutí, koho zvolia na nasledujúce štyri roky, aby niesol zodpovednosť za krajinu, mnohí však ešte váhajú, uvažujú a premýšľajú
Je jasné, že po Vianočných, novoročných a trojkráľových sviatkoch nás čaká náročné obdobie volebnej kampane, ktorú využijú jednotlivé strany a kandidáti na svoju propagáciu a presviedčanie nás voličov, že práve oni sú zárukou našej najlepšej a šťastnej prítomnosti a budúcnosti. Po skúsenostiach z uplynulých volebných období po roku 1946 by sme k voľbám mali pristupovať zodpovedne a vychádzať nielen z toho, čo kto sľubuje ale z toho čo kto urobil, čím bol prínosom pre spoločnosť, aké sú jeho rodinné, národné, kresťanské, morálne i odborné postoje, nielen čo hovorí, aká je jeho komunikácia na sociálnych sieťach, v médiách, ale ako konal a či aj pre budúcnosť bude prínosom pre našu spoločnosť.
V súčasnosti možno badať polarizáciu spoločnosti. Je rozdelená na priaznivcov súčasnej vlády a opozície. Je na škodu veci, že témou volebného boja nie sú hodnoty a ideály, ale opozícia si kladie za cieľ vymeniť súčasnú vládu za každú cenu, jej hlavným heslom je podobne ako v roku 1989 zmena, s tým že v rokoch 1948 – 89 tu bola totalita jednej strany a dnes je demokracia, ale neponúka nič nového. Akoby tajila ako si túto zmenu predstavuje, zvlášť keď sme svedkami podozrenia z korupcie a nemorálnosti na obidvoch stranách. Keď to po skúsenostiach s uplynulým vývojom po roku 1989 zjednoduším, opozícia sa usiluje uchopiť moc a vládnuť získať všetky výhody vládnucej strany a pôžitky pre svojich príslušníkov a prívržencov, ale čo to prinesie občanovi je hádanka a tak nie je žiadnym tajomstvom, že po mnohých sklamaniach mnoho občanov po takejto zmene netúži, zakiaľ politici myslia viac na seba, ťarchu zvaľujú na tých najchudobnejších a najbiednejších. Že naša a nielen naša spoločnosť je v kríze nie je žiadnym tajomstvom. Tiež náš život na dlh. Jej príčiny sú však hlbšie, aby sa dali zvaliť na doterajšiu vládu a tá nová ich mohla svojím nástupom automaticky zmeniť. Prívrženci súčasnej koalície väčšinou bez veľkého ruchu sú presvedčení, že síce nie je najlepšie, ale keď sledujeme zložitú situáciu vo svete i v Európe tak posledné dve volebné obdobia boli u nás celkom pokojné, krajina fungovala, ekonomika tiež a ľudia spokojne mali základné slobody a možnosť pracovať, tvoriť a žiť, čo nie je vždy samozrejmosť.
V novembri 1989 nám išlo o slobodu a hodnoty. Mám obavy, že v súčasnosti tieto hodnoty sú ohrozené, akoby sa jedinou hodnotou stal konzum, mať sa dobre, lepšie ako iní a možno aj na úkor iných. V našej krajine sa skomplikovali vzťahy v rodinách, zhoršila sa starostlivosť o chorých a starých, sociálna starostlivosť nedokáže uspokojovať na ňu odkázaných, problémy sú v zdravotníctve, v školstve, nie všade dobre funguje samospráva. Nie sú v kurze hodnoty, ktoré nás robia viac a lepšími ľuďmi, morálka, etika, čestnosť, slušnosť, zodpovednosť, obetavosť a ten kto na nich trvá, nielen krikom ale aj praxou, akoby bol príslušníkom starého sveta, ktorý už sa nenosí. Problémov pribúda v rodinách i v Cirkvi a prihlásiť sa k národu býva označované ako extrémizmus, ten kto žije zodpovedne podľa Božieho zákona býva často vysmievaný.
Podľa preferencií má šancu dostať sa do parlamentu takmer 9 strán, čo svedčí o rozdrobenosti politického spektra. Najsilnejším subjektom je súčasná vládna sociálna ľavicová strana, už ale asi nie tak silná ako pred štyrmi rokmi. Potom sú to liberálne pravicové strany, strana vzišlé s protestov za slušné Slovensko, strana bývalého prezidenta a tzv. kresťanské hnutie, ktoré sa pravdepodobne po voľbách dohodnú na koalícií a z tejto dvojice ľavicovej alebo liberálnej vzíde zostavovateľ vlády a budúci premiér. Bude záležať na tom, ku komu sa pridajú ďalšie menšie strany, ktoré sa dostanú po prekročení 5% hranice do parlamentu. Silnou bude aj pronárodné hnutie, ktoré mnohí označujú za extrémistické, podporou ktorého mnohí voliči dávajú svoju oprávnenú nespokojnosť so súčasným i predpokladaným spôsobom spravovania krajiny.
Žiť bez hodnôt a spoliehať sa len na technokraciu moci a silové zložky v osobnom, rodinnom, národnom živote, ani pri správe štátu sa nedá. I to dáva dôvod na existenciu hodnotových kresťanských, národných, sociálnych a pro rodinných strán. Strany hlásiace sa ku kresťanským hodnotám asi výraznejšie o moc v krajine nezasiahnu, je na škodu veci, že kresťania napriek všetkému majú najväčší problém vyberať stranu ktorú podporia, napriek tomu že na Slovensku tvoria veľkú skupinu, ktorá má čo povedať a ponúknuť tejto krajine. Národná strana zrejme si uháji svoje miesto v parlamente a má predpoklad, že bude jednou z najdôslednejších strán či v koalícií alebo opozícií. Hnutie ktoré nesie v názve rodina je asi skôr jej čudnou parafrázou. Tiež je v ponuke doterajšiea rozštiepená liberálna strana. Strany národnostných menšín v tomto volebnom období pre svoju neochotu k dohodám asi v parlamente nebude zastúpené.
Iste sa stranícki nominanti budú usilovať presvedčiť a získať čím viacerých pre seba. Použijú na to rozličné čestné, menej čestné a možno aj nečestné spôsoby. Bráňme si svoju dôstojnosť, nedopustime, aby sme sa stali pre svoj hlas nepriateľmi v rodinách, spoločenstvách, obciach, ale majme odvahu obhájiť si svoj názor a slobodne ho vyjadriť pri volebnej urne vo volebných miestnostiach s túžbou podporiť to najväčšie dobro pre Slovensko. Aj keď niekedy uvažujem či má zmysel volieb sa zúčastniť, voliť pôjdem, aj keď si len ťažko budem vyberať stranu, ktorej odovzdám svoj hlas. Možno sa budem rozhodovať len pre najmenšie zlo, ale zvolím si ho sám, podľa svojho svedomia, chcem sa zachovať slobodne, nechcem aby ma o tom presvedčili tí, ktorým voľba niektorej strany prináša zisk alebo výhody. A chcem zodpovednosť za toto rozhodnutie ak sa presvedčím o vlastnej chybe, tak ju v budúcnosti budem chcieť napraviť.
Ľudovít Košík