Moskva 5. septembra 2018 (HSP/Foto: Facebook)
Vražda hlavy Doneckej republiky Alexandra Zacharčenka poriadne otriasla Ruskom a vyvolala hnev nielen väčšiny obyvateľstva, ale aj mnohých politikov. Viacerí tvrdia, že treba prestať jednať s Kyjevom „diplomaticky“ či zatvárať oči a odpúšťať mnohé „hriechy“ banderovskému režimu a hrať sa na mierotvorcov
Niektorí politici a analytici otvorene vyzvali poskytnúť nielen morálnu, ale aj praktickú vojenskú podporu Doneckej a Luhanskej ľudovej republike. Pripomenuli, že v 30.-ch rokoch minulého storočia podobným spôsobom Sovietsky zväz podporil boj španielskych republikánov v boji proti fašistickému režimu Franca.
V podobnom duchu pre médiá prehovoril aj predseda komisie pre veci Spoločenstva nezávislých štátov Dolnej komory ruskej Štátnej dumy Leonid Kalašnikov. V rozhovore pre denník Moskovský komsomolec priamo vyhlásil: „Môj osobný názor je, že už dávno sme mali uznať Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku. A nemali sme mať voči Kyjevu žiadne ilúzie. Ukrajina pokračuje vo vlastnej deštrukcii podľa juhoslovanského scenára.“
Uviedol, že Rusko by malo vojensky podporiť Donbas: „Prečo svojho času Sovietsky zväz podporil republikánske Španielsko a my sa bojíme pomôcť Donbasu? Musíme konať rozhodnejšie. Západní „kolegovia“ sa vôbec nehanbia a robia, čo chcú. Zasa musím pripomenúť juhoslovanskú krízu. A my sa stále hanbíme, aby sme neurobili niečo „nevhodné“, a schovávame sa za diplomatické frázy. Som proti podobnému konaniu,“ zdôraznil ruský politik.
V podobnom duchu sa vyjadril aj ruský politológ Sergej Markov, ktorý navrhol vyhlásiť Kyjevu ultimátum: buď ukrajinské vedenie zastaví agresiu, nebude pokračovať v občianskej vojne, alebo v opačnom prípade Rusko bude nútené považovať súčasnú kyjevskú vládu za juntu a uzná Novorusko – so všetkými nasledujúcimi príslušnými politickými a inými krokmi.
Eugen Rusnák