• Na západnom Slovensku prevažne zamračené, občasný dážď, najnižšie ranné teploty 4 až 1 a najvyššie denné 4 až 7 stupňov C.
• Na strednom Slovensku prevažne zamračené, sneženie, najnižšie ranné teploty 3 až -2 a najvyššie denné teploty 2 až 6 stupňov C.
• Na východnom Slovensku prevažne zamračené, sneženie, najnižšie ranné teploty 3 až -1 a najvyššie denné teploty 2 až 6 stupňov C.

Počasie na horách:

• Vo výške 1000 m prevažne zamračené, sneženie, najnižšia ranná teplota -1 a najvyššia denná 1 stupeň C.
• Vo výške 1500 m prevažne zamračené, sneženie, najnižšia ranná teplota -4 a najvyššia denná -2 stupne C.
• Vo výške 2000 m prevažne zamračené, sneženie, najnižšia ranná teplota -7 °C a najvyššia denná -5 stupňov C.

Ozón: 14% pod úrovňou dlhodobého priemeru (271 DJ).

Horský priechod Donovaly je uzavretý pre autá s dĺžkou nad desať metrov

Horský priechod Donovaly je uzavretý pre vozidlá s dĺžkou nad desať metrov. Horský priechod Príslop zase uzavreli pre vozidlá nad 12 metrov. Informovala o tom Slovenská správa ciest (SSC) na svojom webe zjazdnost.sk

Okrem daných obmedzení sú horské priechody na Slovensku zjazdné. Povrch vozoviek je prevažne vlhký až mokrý. Na horských priechodoch Donovaly, Homôlka, Huty, Oravská Lesná a Šútovce sa nachádza čerstvý až utlačený sneh. Na horskom priechode Vrchslatina zase treba počítať so zľadovateným snehom.

Zjazdné sú tiež všetky sledované diaľničné úseky a rýchlostné cesty na území SR. Povrch vozoviek je suchý až mokrý. Rovnako sú zjazdné aj cesty I., II. a III. triedy. Povrch vozoviek je prevažne vlhký až mokrý, v hornatejších oblastiach je sčasti pokrytý vrstvou čerstvého až utlačeného, miestami aj zľadovateného snehu. Pre vozidlá s dĺžkou nad desať metrov uzavreli cestu II/531 v úseku hranice okresov Revúca/Brezno – Červená Skala.

Cestári tiež upozornili na silné sneženie s dohľadnosťou do 200 metrov v lokalite Donovaly. Varujú aj pred hmlou v lokalitách Vajkovce, Dargov a Púchov.

Na väčšine Slovenska sa môže tvoriť poľadovica

Na väčšine Slovenska sa môže vo štvrtok tvoriť poľadovica. Vo viacerých lokalitách treba tiež počítať so snehovými závejmi, vetrom a snežením. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) vydal pre viaceré okresy výstrahy prvého stupňa

Tvorba poľadovice sa očakáva v celom Banskobystrickom, Prešovskom, Košickom a Žilinskom kraji aj vo viacerých okresoch Nitrianskeho a Trenčianskeho kraja. Výstraha prvého stupňa platí pre lokality predbežne do polnoci.

So snehovými závejmi zase treba počítať v Žilinskom kraji a vo viacerých okresoch Banskobystrického, Trenčianskeho a Prešovského kraja. Meteorológovia výstrahu vydali predbežne do piatka (22. 12.) do 17.00 h.

Všetky okresy Žilinského kraja a viaceré okresy Prešovského, Banskobystrického, Trenčianskeho a Košického kraja zase potrápi sneženie. V lokalitách môže spadnúť 20 centimetrov, miestami až 25 centimetrov nového snehu. Výstraha trvá do piatka rána.

Meteorológovia varujú aj pred vetrom s priemernou rýchlosťou 45 kilometrov za hodinu. Vyskytnúť sa môže vo všetkých okresoch Bratislavského kraja, vo viacerých okresoch Trnavského a Žilinského kraja a v okresoch Poprad, Brezno a Myjava. Veternejšie môže byť aj mimo hôr, výstrahy platia v okresoch Banská Bystrica, Brezno, Poprad a vo viacerých okresoch Žilinského kraja.

Hydrologické výstrahy prvého stupňa vydali pre Zlaté Moravce, Partizánske, Bánovce nad Bebravou, Veľký Krtíš, Krupinu, Lučenec, Poltár, Levice a Trebišov. Neskôr doplnili výstrahy aj pre Trenčín, Ilavu, Púchov, Považskú Bystricu a Žarnovicu.

Zjazdovky sú dnes pripravené v 18 strediskách, do denného režimu prechádzajú Martinky, včera spúšťali sezónu na Janovkách v Zuberci. Najviac stredísk je k dispozícii v oblasti Tatier. Na strednom Slovensku premávajú lanovky na Krahuliach a v Salamandre resort a na východnom vleky v Levočskej doline, v Jahodnej, či Regetovke. Zajtra sa počet otvorených stredísk zvýši na 36, cez víkend ohlásilo prevádzku už 50 areálov.

Lyžiarske podmienky sú dobré až veľmi dobré. Podklad tvorí najmä technický sneh, jeho hrúbka sa pohybuje od 25 centimetrov na Pezinskej babe a Zochovej chate do 100 centimetrov v Jasnej a v Skicentre Strachan-Ždiar, kde otvárajú sezónu už zajtra. Na väčšine svahov však hrúbka snehovej vrstvy dosahuje 40 až 60 centimetrov. V najbližších dňoch očakávame zlepšovanie podmienok, vzhľadom na priaznivé predpovede našich meteorológov. V porovnaní s minulým rokom sú podmienky pre zimné športy lepšie – v prevádzke je viac stredísk, s vyššou snehovou vrstvou.

Nízke Tatry

Jasná sever 40-100 cm veľmi dobré
Jasná juh 60 cm veľmi dobré
Donovaly 30-35 cm dobré
Ski Telgárt 50-70 cm veľmi dobré
Vyšná Boca – Bačova roveň 60 cm veľmi dobré

Vysoké a Západné Tatry

Štrbské Pleso 40-50 cm veľmi dobré
Tatranská Lomnica 50-80 cm veľmi dobré
Roháče-Spálená 80 cm veľmi dobré
Zuberec-Janovky 40-50 cm veľmi dobré

Belianske Tatry

Strednica – Ždiar 90 cm veľmi dobré
Bachledka Ski and Sun 40 cm veľmi dobré

Stredné Slovensko

Krahule 40 cm veľmi dobré
Salamandra resort 40 cm veľmi dobré

Malá a Veľká Fatra

Winter park Martinky 35-50 cm veľmi dobré

Orava a Kysuce

Snowparadise Veľká Rača 25-30 cm dobré
Kubínska hoľa 30-50 cm veľmi dobré

Východné Slovensko

Jahodná 40 cm veľmi dobré
Regetovka 45-50 cm veľmi dobré
Levočská dolina 70 cm dobré

Prevádzka od piatka, 22.12.
Ski centrum Demänová 30-70 cm veľmi dobré
Podbreziny 40-80 cm veľmi dobré
Jasenská dolina 40-60 cm veľmi dobré
Králiky 45 cm veľmi dobré
Pezinská baba 25 cm dobré
Hotel Zerrenpach Látky 50 cm veľmi dobré
Oravská lesná 60 cm veľmi dobré
Ski Krušetnica 60 cm veľmi dobré
Pavčina Lehota 30-40 cm dobré
Mýto pod Ďumbierom 50 cm veľmi dobré
Malinô Brdo – Ružomberok 40 cm veľmi dobré
Strachan – Ždiar 100 cm veľmi dobré
Snowpark Lučivná 60 cm veľmi dobré
Vrátna – Paseky 80 cm dobré
Ski Skalka 50 cm veľmi dobré
Monkova dolina 80 cm veľmi dobré
Kokava – línia 40-50 cm veľmi dobré
Zochova chata 25 cm dobré

Prevádzka od soboty, 23.12.
Opalisko – Závažná Poruba 50-70 cm dobré
Kubašok – Spišské Bystré 45 cm veľmi dobré
Vyšné Ružbachy 50 cm dobré
Valčianska dolina 40 cm dobré
Skalka arena 45 cm veľmi dobré
Drozdovo 30 cm dobré
Ski Zábava – Hruštín 40-50 cm veľmi dobré
Bezovec 25-35 cm veľmi dobré
Litmanová 50 cm veľmi dobré
Drienica 50 cm veľmi dobré
Vernár – Studničky 80 cm veľmi dobré
Čičmany 30-40 cm dobré

Alpské strediská

V Alpách sú dobré až veľmi dobré lyžiarske podmienky, v Rakúsku sezónu spustilo už viac ako 150 stredísk, asi 50 menších areálov je zatvorených, v Taliansku sú otvorené už takmer všetky strediská, lyžovačka je možná v minimálne 60 areáloch. Snehová vrstva je stabilná, očakávajú sa výraznejšie snehové zrážky, pri ktorých by mohlo pripadnúť 20 až 40 centimetrov nového snehu. Dostupnosť tratí sa zvýšila, v menších areáloch je k dispozícii 90 až 100 percent zjazdoviek, vo väčších 60 až 85 percent. Podmienky pre zimné športy sú dobré.

Rakúsko

Hinterstoder 30-130 cm dobré
Hintertux 55-225 cm veľmi dobré
Ischgl 50-120 cm veľmi dobré
Kitzbuehel a Kirchberg 30-70 cm dobré
Obertauern 30-190 cm veľmi dobré
Silvreta Montafon 50-125 cm veľmi dobré
Serfaus – Fiss – Ladis 40-140 cm veľmi dobré
Semmering 30-50 cm dobré
Sölden 30-250 cm dobré
St. Anton am Arlberg 65-250 cm dobré
Stubai 60-230 cm dobré
St. Anton am Arlberg 60-250 cm dobré
Zell am See – Kaprun 60-150 cm dobré

Taliansko

Alta Badia 10-40 cm dobré
Adamello – Tonale 40-250 cm dobré
Ortler Skiarena 30-180 cm dobré
Bormio 25-85 cm dobré
Livigno 60-100 cm dobré
Kronplatz 20-50 cm dobré
Dolomity – 3 Zinnen 15-30 cm dobré
Madonna di Campiglio 30-60 cm dobré
Marmolada – Arabba 40-60 cm dobré

Švajčiarsko

Corvatsch 50-90 cm dobré
Saas-Fee 30-210 cm dobré
Sant Moritz – Engadin 50-90 cm dobré

Francúzsko

Chamonix Mont-Blanc 10-125 cm dobré
Meribél 90-140 cm dobré
Les Trois Vallées 110-170 cm dobré
Tignes 90-260 cm dobré
Vald´Isére 70-165 cm dobré

V piatok 22. decembra nastane zimný slnovrat, začne sa astronomická zima

Astronomická zima sa tento rok začne 22. decembra o 4.27 h stredoeurópskeho času (SEČ), teda o 3.27 h univerzálneho času (UTC). V tomto okamihu nastane zimný slnovrat.

Severná pologuľa je v tomto bode na svojej obežnej dráhe najviac odklonená od Slnka. Znamená to okrem iného, že práve 22. december je najkratším dňom v roku. Od tohto okamihu sa začínajú dni opäť predlžovať a noci skracovať.

Napríklad v Bratislave vyjde 22. decembra slnko o 7.39 h a zapadne presne o 16.00 h. Deň – od východu do západu Slnka – potrvá 8 hodín, 20 minút a 56 sekúnd. Už 23. december bude o 4 sekundy dlhší.

Aj napriek malej rozlohe Slovenska sa časy východov a západov Slnka líšia. Napríklad v Michalovciach nastávajú o 17 minút skôr. Rozdielna je však aj dĺžka dňa, čo závisí od zemepisnej šírky. V Čadci trvá najkratší deň len 8 hodín, 9 minút a 38 sekúnd, teda slnečný svit tu trvá o 11 minút kratšie než v Bratislave.

Dni sa tiež nepredlžujú symetricky – popoludní pripadajú najskoršie západy slnka na obdobie medzi 8. a 15. decembrom. Napr. v Bratislave zapadá slnko už o 15.57 h, no 22. decembra o 16.00 h a na Nový rok o 16.07 h, teda o celých 10 minút neskôr.

Ráno však vychádza Slnko každý deň o čosi neskôr až do 1. a 2. januára – vtedy vyjde o 7.42 h, čiže najneskôr v roku.

Napriek tomu bude prvý deň roka o 53 sekúnd dlhší a 6. januára dokonca o minútu a 19 sekúnd v porovnaní s 22. decembrom – čo vystihuje príslovie “Na Nový rok o kurací krok, na Tri krále o minutu dále”. Tempo, akým sa dni predlžujú, sa zvyšuje a 2. februára uplynie od východu po západ slnka až 9 hodín a 32 minút (na Hromnice o hodinu více).

V okamihu zimného slnovratu sa Zem na obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, keď slnečné lúče dopadajú kolmo na obratník Kozorožca (rovnobežka zodpovedajúca približne 23 a pol stupňu južnej zemepisnej šírky). V rovine obratníka Kozorožca sa nachádza stred slnečného kotúča. Pozorovateľ, ktorý stojí na tomto mieste, má slnko v čase poludnia presne v nadhlavníku a jeho postava nevrhá tieň. Striedanie ročných období vyplýva zo sklonu zemskej osi 23,5 stupňa.

Aj keď sa od zimného slnovratu začne severná pologuľa prikláňať viac k Slnku, krátke dni a fakt, že je slnko nízko nad obzorom a jeho lúče majú šikmý sklon, podmieňujú chladné počasie. Meteorologická zima trvá už od 1. decembra do konca februára.

Astronomická jar, teda jarná rovnodennosť nastane 20. marca o 4.06 h SEČ.

Predpoveď počasia pre Slovensko na piatok, sobotu a nedeľu 

Piatok: Premenlivá oblačnosť, na severozápade snehové prehánky. Teploty 2 až 7 stupňov Celzia.

• Na západnom Slovensku premenlivá oblačnosť, najnižšie ranné teploty 4 až 1 a najvyššie denné 4 až 7 stupňov C.
• Na strednom Slovensku prevažne oblačno, snehové prehánky, najnižšie ranné teploty 3 až -2 a najvyššie denné 2 až 6 stupňov C.
• Na východnom Slovensku premenlivá oblačnosť, najnižšie ranné teploty 3 až -1 a najvyššie denné 2 až 6 stupňov C.

Počasie na horách:

• Vo výške 1000 m prevažne oblačno, snehové prehánky, najnižšia ranná teplota -1 a najvyššia denná 0 stupňov C.
• Vo výške 1500 m prevažne oblačno, snehové prehánky, najnižšia ranná teplota -4 a najvyššia denná -3 stupne C.
• Vo výške 2000 m prevažne oblačno, snehové prehánky, najnižšia ranná teplota -7 a najvyššia denná -6 stupňov C.

V sobotu prevažne zamračené, občasný dážď. Teploty 2 až 7 stupňov C.

• Na západnom Slovensku prevažne zamračené, občasný dážď, najnižšie ranné teploty 1 až -2 a najvyššie denné 4 až 7 stupňov C.
• Na strednom Slovensku prevažne zamračené, sneženie, najnižšie ranné teploty 0 až -5 a najvyššie denné 2 až 6 stupňov C.
• Na východnom Slovensku zamračené, dážď so snehom, najnižšie ranné teploty 0 až -4 a najvyššie denné 2 až 6 stupňov C.

Počasie na horách:

• Vo výške 1000 m prevažne zamračené, sneženie, najnižšia ranná teplota -4 a najvyššia denná 1 stupeň C.
• Vo výške 1500 m prevažne zamračené, sneženie, najnižšia ranná teplota -5 a najvyššia denná -2 stupne C.
• Vo výške 2000 m prevažne zamračené, sneženie, najnižšia ranná teplota -8 a najvyššia denná -5 stupňov C.

V nedeľu prevažne zamračené. Teploty 4 až 9 stupňov C.

• Na západnom Slovensku prevažne zamračené, najnižšie ranné teploty 3 až 0 a najvyššie denné 6 až 9 stupňov C.
• Na strednom Slovensku prevažne zamračené, najnižšie ranné teploty 2 až -3 a najvyššie denné 4 až 8 stupňov C.
• Na východnom Slovensku prevažne zamračené, najnižšie ranné teploty 2 až -2 a najvyššie denné 4 až 8 stupňov C.

Prehľad počasia a prejavov klimatickej zmeny v roku 2023 na Slovensku

TASR prináša výberový prehľad vývoju počasia a dopadu klimatickej zmeny na Slovensku počas roka 2023.

3. januára – Rok 2022 sa začal a končil na niektorých miestach Slovenska rekordne vysokými teplotami. Podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) najvyššie hodnoty maximálnej dennej teploty vzduchu dosiahli 14 stupňov Celzia, prípadne aj viac. V Hurbanove na Štedrý deň (24. 12.) namerali 14 stupňov, v Bratislave na letisku 14,1 stupňa Celzia. Na Silvestra (31. 12.) namerali v Kuchyni na letisku 14,4 stupňa Celzia.

5. januára – Začiatok roka 2023 sa niesol v znamení mimoriadne teplého počasia. Najvýznamnejšie rekordy maximálnej teploty vzduchu pre január boli prekonané napríklad na klimatologických staniciach na Štrbskom Plese (13,8 stupňa Celzia) či na Chopku (8,5 stupňa Celzia). V prípade Štrbského Plesa išlo o rekord prinajmenšom od roku 1923.

10. januára – Globálna zmena klímy ohrozuje dlhodobú udržateľnosť lyžiarskych stredísk, ktoré sú závislé od vhodných snehových podmienok. Informoval o tom Inštitút environmentálnej politiky (IEP). Doplnil, že v desaťročiach 2030 až 2050 bude mať na Slovensku nevhodné podmienky 26 stredísk.

18. januára – V lokalitách západného Slovenska zaznamenali nezvyčajne skoré kvitnutie liesky obyčajnej. Spôsobili to teploty vzduchu, ktoré sú podľa meteorológov typické skôr pre jarné počasie. V oblasti Trnavy zaznamenali jej kvitnutie už 8. januára.

23. januára – SHMÚ informoval, že rok 2022 bol na Slovensku piaty najteplejší od roku 1931 na základe priestorovej priemernej ročnej teploty vzduchu – mala hodnotu 9,5 stupňa Celzia, pričom ešte teplejšie bolo v rokoch 2014, 2018, 2019 a 2015. Taktiež bol rok 2022 piaty najchudobnejší na zrážky od roku 1881. Hodnoty priestorovej priemernej ročnej teploty vzduchu vyššie ako deväť stupňov Celzia sa takmer výlučne sústreďujú v období od roku 2000.

28. februára – Tohtoročná končiaca sa zima na Slovensku sa radí do užšej skupiny mimoriadne teplých zím. Na niektorých staniciach zaznamenali len jeden deň s celodenným mrazom, napríklad v Dudinciach a v Topoľčanoch.

14. apríla – Podľa analýzy, ktorú zverejnil IEP je extrémnymi horúčavami najohrozenejší juh Slovenska. Najrizikovejšími okresmi sú Bratislava I, Komárno a Nové Zámky. Vysoký stupeň ohrozenia majú aj Šaľa, Lučenec či Rimavská Sobota. V oblastiach s najvyšším stupňom ohrozenia extrémnymi horúčavami žije vyše 16 percent obyvateľov Slovenska.

5. mája – SHMÚ informoval, že tohtoročný apríl bol studený až veľmi studený. Odchýlka priemernej mesačnej teploty vzduchu od normálu v rokoch 1991 – 2020 bola v intervale od mínus 2,8 (v Bratislave na Kolibe) do mínus 1,2 stupňa Celzia (v Spišských Vlachoch).

6. mája – Na Slovensku zaznamenali meteorológovia prvý letný deň v tomto roku. Maximálne teploty vzduchu na juhovýchode územia presiahli 25 stupňov Celzia. Ide o pomerne neskorý dátum nástupu letných dní na území SR.

20. júna – V roku 2023 bol prvý tropický deň v základnej sieti meteorologických staníc zaznamenaný až na konci druhej dekády júna. Takto relatívne neskoro, prípadne ešte neskôr, sa to podľa meteorológov stalo od roku 1961 celkovo iba 12-krát. Do roku 1992 to bolo dosť bežné, tentoraz sa tak stalo po 31 rokoch.

20. júla – Globálne otepľovanie sa na Slovensku, respektíve v strednej Európe prejavuje výraznejšie v porovnaní s celosvetovým priemerom. Ako uviedol klimatológ Milan Lapin, globálna teplota tu vzrástla asi o 2,5 stupňa Celzia v porovnaní s obdobím rokov 1851 až 1900. Je to zhruba dvojnásobok oproti nárastu celosvetovej globálnej teploty, ktorá sa zvýšila približne o 1,27 až 1,28 stupňa Celzia.

24. júla – V júli 2023 trvalo nadnormálne teplé počasie mimoriadne dlho. Prejavilo sa to vysokým počtom za sebou nasledujúcich tropických dní, a to aj na chladnejších miestach. V Plavči nad Popradom zaznamenali od 1. do 23. júla tri tropické dni. Pred približne 50 rokmi to bola rarita. V Kuchyni a v Kráľovej pri Senci zaznamenal 15 tropických dní, v Dudinciach 16.

8. augusta – Na východe Slovenska pri teplote okolo 30 stupňov Celzia bola v 5. augusta relatívna vlhkosť vzduchu vyše 60 percent a tlak vodnej pary vyše 24 hektopascalov (hPa), v Kamenici nad Cirochou popoludní krátkodobo až vyše 33 hPa. Podľa klimatológa Milana Lapina sú to hodnoty, na ktoré sú zvyknutí obyvatelia rovníkovej Ázie.

27. augusta – Klimatológ Pavel Matejovič avizoval, že sa leto 2023 skončí ako teplotne silne nadnormálne a od začiatku meteorologických meraní na našom území bude asi desiate najteplejšie. V minulosti sa takéto teplé leta nevyskytovali, všetky sa vyskytli v tomto storočí.

29. septembra – Meteorológovia informovali, že na takmer všetkých staniciach bol rekordne teplý september. K 28. septembru bola najvyššia priemerná mesačná teplota vzduchu v Bratislave-Kolibe, a to až 20 stupňov Celzia. Takáto vysoká priemerná mesačná teplota vzduchu v septembri je v slovenských klimatických podmienkach porovnateľná s normálnymi hodnotami teploty vzduchu v júni.

5. októbra – Leto 2023 sa zaradilo medzi najteplejšie letá v histórii meteorologických meraní na Slovensku.

13. októbra – Kritickú hranicu globálneho otepľovania 1,5 stupňa Celzia prekročil celosvetový priemer teploty vzduchu už počas deviatich mesiacov, z toho tri mesiace boli v roku 2023 – marec, august a september. Podľa klimatológa Milana Lapina sa do tejto série mal zaradiť aj október.

2. novembra – Meteorológovia potvrdili, že október na Slovensku bol veľmi až mimoriadne teplý. Najvyššiu priemernú mesačnú teplotu vzduchu (14,5 stupňa Celzia) namerali v októbri v Bratislave-Mlynskej doline.

27. novembra – Hoci záver novembra priniesol na Slovensko aj do ďalších častí Európy takmer ozajstné zimné počasie, z celosvetového hľadiska pokračovala séria mesiacov s rekordne vysokou priemernou globálnou teplotou. Ako povedal klimatológ Milan Lapin aj v novembri bola globálna teplota a takisto aj priemerná teplota vzduchu na severnej pologuli rekordne vysoká.

1. decembra – Prezidentka SR Zuzana Čaputová označila prebiehajúcu konferenciu OSN o zmene klímy COP28 v Dubaji za najvýznamnejšie podujatie smerujúce k ochrane klímy. Povedala tiež, že Slovensko v zavádzaní opatrení patrí medzi najambicióznejšie štáty.

4. decembra – Mesiac november bol po teplotnej stránke na celom Slovensku veľmi studený až normálny. Odchýlka priemernej mesačnej teploty vzduchu od normálu 1991 – 2020 bola v intervale od mínus 3,1 stupňa Celzia na Lomnickom štíte do plus jedného stupňa Celzia v Bratislave.

5. decembra – Mesiac september bol na Slovensku najteplejším septembrom v histórii zaznamenávania. Október bol druhým najteplejším.