Gaza 13. novembra 2019 (HSP/Vzgljad/Foto:Screenshot:YouTube)
Ruský portál Vzgljad si položil otázku, prečo pri poslednom ostreľovaní Izraela primitívnymi palestínskymi raketami (k ostreľovaniu došlo zo sektora Gazy) reagoval izraelský bezpečnostný štít PVO “Iron Dome” značne rozpačito. Najmodernejšie protiraketové systémy Izraela nedokážu ochrániť účinne izraelských občanov od primitívnych rakiet vyrábaných na kolene v pokútnych dielňach, ukrytých v mestských oblastiach Gazy
Podľa dostupných informácii Palestínci vystrelili zo sektora Gazy na Izrael pred niekoľkými hodinami 50 rakiet (Izraelci tvrdia že 190), izraelský najmodernejší systém PVO dokázal zlikvidovať 20 rakiet, zranenie utrpelo 46 civilistov. V roku 2018 v noci z 12-13 novembra 2018 Palestínci na Izrael vypustili 460 primitívnych rakiet Kassam, pričom Izraelci dokázali eliminovať 60 – 106 rakiet (počet zničených rakiet sa líši). 50 izraelských občanov bolo zranených, jeden z izraelských vojakov utrpel ťažké zranenia.
Pred útokom z 2018 roku Izraelci argumentovali, že rakety Iron Dome sú drahé, vystrelenie jednej rakety systému Iron Dome stojí približne 2-3 milióny USD. Izrael má situáciu pod kontrolou a keď izraelskí vojenskí odborníci vidia, že rakety spadnú v neobývaných oblastiach, Iron Dome nereaguje. 50 zranených izraelských občanov v roku 2018, rovnako ako 50 zranených izraelských občanov pri poslednom útoky z 12.11.2019 a škody na infraštruktúre však ukázali, že izraelskí odborníci situáciu pod kontrolou asi nemajú. A po poslednom útoku jemenských Houthiov lacnými dronmi na saudskú rafinériu či útoku v posledných hodinách na Izrael by mali izraelskí vojenskí odborníci PVO zbystriť svoju pozornosť.
Nepriateľstvo medzi Arabmi a Izraelcami sa datuje od roku 1947, kedy Izraelci začali zabavovať palestínske územia a vytláčať Palestínčanov ich z území, ktoré Palestínčania obývali stovky rokov. Vzťahy medzi Arabmi a Izraelcami sa od roku 1947 permanentne zhoršujú, Arabi sa pokúsili niekoľko krát v 20.storočí Izrael zničiť. Bezúspešne, napriek tomu, že dokázali Izraelu uškodiť, podpora USA zachránila Izrael a ten uštedril Arabom niekoľko porážok.
Izrael tvrdo rieši svoje problémy s Palestínčanmi, ktorí sú v nezávideniahodnej situácii, pretože v OSN USA, Izrael a i. vetujú všetky palestínske nároky a kroky. Napriek tomu, že Palestínčania nemajú medzinárodnú podporu a Izrael vystupuje voči Palestínčanom tvrdo, palestínska intifáda stále pokračuje a Izraelci si nedokážu s Palestínčanmi poradiť.
Medzi rokmi 2000 – 2010 bol Izrael prinútený opustiť oblasť Gazy a skončila sa tak izraelská politika udržovať okupované územie Gazy za každú cenu. Gaza stála Izrael príliš veľa životov a financií. V roku 2006 sa nepodarilo Izraelu po mesiaci intenzívneho bombardovania a nasadenia tankov poraziť Hizballáh v Libanone, Hizballáh vyšiel z konfliktu posilnený a pozície Hizballáhu a Iránu sa ešte viac zlepšili v čase sýrskej občianskej vojny. V tejto vojne získal Hizballáh cenné bojové skúsenosti, množstvo zbraní, takže dnes by konfrontácia s Izraelom bola pre Izrael podstatne nepríjemnejšia ako v roku 2006.
Izraelci odmietajú opustiť okupované palestínske územia na západnom brehu Jordánu a v Golanských výšinách, udržanie týchto oblastí však Izrael finančne vyčerpáva. Podľa vojenských odborníkov najväčším problémom Izraela je jeho malá rozloha. Od izraelsko-libanonskej hranice do Haify to je vzdušnou čiarou len 35 km a od severnej Gazy do Jeruzalema len 60 km. V Sýrii sa nachádzajú iránski odborníci, ktorí sa spoločne so Sýrčanmi snažia dopraviť do Sýrie čo najviac rakiet schopných zasahovať izraelské územie, Izraelci sa snažia tieto snahy prekaziť útokom na iránske ciele v Sýrii na základe informácii od vlastnej tajnej služby.
Veľká časť izraelského územia sa nachádza v dostrele primitívnych rakiet Palestínčanov. Libanonci majú podstatne lepšie rakety, rovnako ako Sýrčania. No Izrael pomerne často ostreľujú aj pomocou mínometov. V Izraeli neexistuje pásmo “operatívnej hĺbky”, ktoré by umožňovalo chrániť civilné ciele a dôležitý priemysel. Izrael je príliš malý a príliš husto osídlený. Základ izraelskej PVO tvoria modernizované systémy založené na systéme amerických Patriotov a vlastné izraelské systémy PVO.
Američania dodali Izraelu systémy Patriot v roku 1991. V tom čase boli Patrioty moderným systémom PVO, Američania však utlmili po rozpade ZSSR vývoj svojich PVO, financie vrážali do letectva, ktoré vnímali ako dôležitejšiu časť ozbrojených síl, potrebných k tomu, aby vo svete presadzovali svoje predstavy. Patrioty dokázali zostreliť v roku 1991 väčšinu irackých Scudov (kópie sovietskych rakiet z 50 rokov), problémom je cena Patriotov.
Izraelci vytvorili vlastný systém PVO a izraelský systém považujú Rusi za najlepšiu možnosť, ktorú si mohli Izraelci zvoliť. Laserový exotický systém Nautilus je hudbou budúcnosti, Patrioty v roku 1991 získali Izraelci za dumpingové ceny, dnes Američania svoje Patrioty predávajú za ozaj vysoké sumy, jedna batéria Patriotov stojí od 4 – 9 miliárd USD a pritom aj tak nefunguje veľmi dobre a nepredstavuje špičku medzi PVO. Izraelci si vybudovali na základe získaných Patriotov moderný vlastný systém PVO, v ktorom vychádza jedna batéria približne na 50 miliónov USD.
Pokiaľ Palestínci vystreľovali rakety v malých počtoch, dokázal systém Iron Dome pomerne dobre reagovať. Vyššie počty primitívnych palestínskych rakiet však robia izraelskému systému PVO značné problémy. Na útok v novembri 2018 zbieral Hamas dostatočný počet rakiet pomerne dlhú dobu. Vystrelených 460 rakiet malo preveriť izraelskú PVO a Palestínci ostali príjemne prekvapení, neočakávali že už 460 rakiet bude stačiť k tomu, aby mal Izrael tak výrazné problémy. Útok z roku 2018 tak možno chápať ako hornú hranicu počtu rakiet, ktoré budú Palestínci vystreľovať, 50/190 rakiet vystrelených v posledných hodinách predstavuje spodnú hranicu raketovej salvy.
Jedna batéria Iron Dome je rozložená na 4 bojových postaveniach, každé bojové postavenie má k dispozícii 20 rakiet. Jedna batéria Iron Dome tak môže reagovať na 80 cieľov. 100 rakiet by teda mali zničiť s určitosťou 2 batérie Iron Dome. Izrael má k dispozícii 10 batérii Iron Dome, nemusia však reagovať naraz všetky batérie. Izraelci tvrdia, že ich Iron Dome má úspešnosť 85-95%, čo však nemusí byť pravda. Izraelský raketový špecialista Mordechei Sheffer podobne ako kanadský špecialista Mike Armostrong sú presvedčení, že úspešnosť Iron Dome sa pohybuje v rozpätí 59 – 75%, čo zase nie je až tak vysoký koeficient.
Armstrong a Sheffer do svojej analýzy zapracovali počet vystrelených rakiet na územie Izraela, brali do úvahy len rakety, ktoré zasiahli ciele na území Izraela (ranení a mŕtvi, zničená infraštruktúra) v čase, keď Iron Dome ešte nebol uvedený do prevádzky a v čase, keď už Iron Dome chránil vzdušný priestor Izraela. Vo svojej správe dospeli k názoru, že keby neboli palestínske Kassamy tak primitívne rakety a mali by aspoň trocha sofistikovaný navádzací systém, ukázalo by sa, že Iron Dome má značné medzery. Nepresnosť palestínskych rakiet falošne zvyšuje koeficient úspešnosti Iron Dome, Iron Dome je však určite lepší ako predchádzajúci a starší systém izraelskej PVO. Posledné dva útoky v 2018 a v 2019 roku dávajú za pravdu tvrdeniam Sheffera a Armstronga, pretože koeficient zničených rakiet Kassam sa pohybuje v intervale definovanom oboma odborníkmi.
Video