Keď sa pri výbere vhodného kozmonauta rozhodovalo už len medzi Jurijom Gagarinom a Germanom Titovom, pre Gagarina hovoril jeho vyšší intelekt a fotogenický úsmev. Dokonca aj meno, ktoré v prípade Titova pripomínalo neslávne udalosti vtedy ešte len 15 rokov od ukončenia druhej svetovej vojny.
O osobe prvého človeka vo vesmíre sa toho skutočne veľa popísalo, mnoho vecí bolo vymyslených až mýtických. Jednoducho, ako prvý vyletel do kozmu, a to stačilo. Všetko to trvalo 108 minút, no pred ním to ešte nik nevykonal, a tak jeho popularita bola tomu priamo úmerná.
Okrem mnohých iných vecí sa o Gagarinovi píše aj to, že to bol človek obdarený pravou emočnou inteligenciou, bol vyrovnaný, dobromyseľný, vtipný, taktný, zvedavý, rýchlo sa učil. Dokázal zaspať a prebudiť sa, kedy chcel. Mal vraj nervy zo železa, vedel sa ovládať a byť duchaprítomný aj pri plnom vedomí nebezpečenstva. Bol na to samozrejme extrémne fyzicky a duševne pripravený, no dôležité boli aj jeho predpoklady.
Keď sa z neho po vesmírnej misii stal sovietsky hrdina, mal toľko povinností ako aj výhod. Jeho denný program mu už určovali iní, cestoval po celom svete a stretával sa so slávnymi osobnosťami ako s britskou kráľovnou Alžbetou, kubánskym vodcom Fidelom Castrom či aj s herečkou Brigitte Bardotovou. Kde sa objavil, bol stredobodom pozornosti.
Jeho smrť 27. marca 1968 počas nevysvetliteľného leteckého nešťastia viedla k vytváraniu divokých špekulácií, kde nechýbali rôzne teórie o sprisahaní.
RT vytvorila dokumentárny film mapujúci aj neznáme udalosti z jeho života pod názvom “Nevypovedaný príbeh prvého človeka vo vesmíre”:
Tak či onak, Gagarin ako prvý mohol pozerať na našu planétu zhora, z vesmírnej výšky, o čom vtedy sníval nejeden aj z tých “obyčajných” ľudí. Pri správe o jeho lete zložil známy brniansky dirigent a hudobný skladateľ Gustav Brom na jeho počesť pieseň s názvom “Pocta astronautovi” alebo ináč „Dobrý den, majore Gagarine“, ktorá sa stala ihneď veľmi populárnou nielen vďaka textu, ale aj melódii.




















