Potvrdzuje to aj Arie Shaus, matematik a archeológ na univerzite v izraelskom Tel Avive, ktorý o tom podal štúdiu do zborníka Národnej akadémie vied USA. Prekvapujúce je to, že schopnosť čítať a písať nebola určená len úzkej skupine ľudí, ale rozšírená po celom Judskom kráľovstve, čo samozrejme mení náš súčasný pohľad na úroveň gramotnosti a vzdelávania v tých dobách.
Podľa nájdených artefaktov sa zapisovali rôzne informácie, ako napríklad vojenské povely či vymenúvanie množstva potravinových či iných zásob, na úlomky (črepiny) keramiky nazývané “ostraká (ostrakon)”. Arie Shaus a jeho kolegovia skúmali práve 16 takýchto “ostrakov” a za pomoci modernej technológie zistili, že ich napísali viaceré osoby. Šlo totiž o odlišné rukopisy minimálne šiestich rôznych autorov. “Od veliteľa až po najnižšiu hodnosť, všetci mohli komunikovať v písomnej forme,” konštatuje Arie Shaus. “To je veľmi prekvapivý výsledok,” dodáva.
Keďže to boli časy, kedy sa postupne písali biblické texty a tie najskoršie (Päť kníh Mojžišových – Pentateuch, Kniha Jozue, Kniha Sudcov či obidve Knihy kráľov) boli vytvorené ešte pred vyplienením Jeruzalemského chrámu, ide o ešte viac podivnú skutočnosť. Kto každý už teda vedel písať v tej dobe?
Christopher Rollston, expert na archeológiu a biblické štúdie na Univerzite Georgea Washingtona, vysvetľuje celú záležitosť takto: “Myslím, že gramotnosť bola obmedzená na elity, v podstate na zákonníkov, vysokých vojenských činiteľov a na kňazov.” Podľa neho je možné, že čítanie a písanie sa v tých časoch rozšírili medzi viacerých, ale všetko len v rámci vtedajšej vyššej spoločenskej vrstvy.