Privítal ho vtedajší trnavský arcibiskup Mons. Ján Sokol. Korunoval sochu Sedembolestnej Panny Márie, ktorú preniesli z baziliky na miesto bohoslužby. Pomodlil sa aj v bazilike a stretol sa tu s asi 70 prítomnými saleziánmi, ktorí vtedy Šaštínsku baziliku spravovali a don Andrej Dermek ho oboznámil ako saleziáni na Slovensku žili počas 40 ročného prenasledovania Cirkvi na Slovensku.

Na dvore kláštora zasadil lipku a stretol sa tu so Slovenskými biskupmi a i žiakmi saleziánskeho gymnázia, tiež sa stretol s vtedajším prezidentom Michalom Kováčom a premiérom Vladimírom Mečiarom.

Ján Pavol II. 3. júla 1988 pred modlitbou Anjel Pána povedal:

“Náš pohľad sa upiera na ďalšie mariánske svätyne, predovšetkým Šaštín, národnú svätyňu Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. Skutočne, úcta k Sedembolestnej sprevádzala tento drahý národ cez stáročia jeho dejín, plných ťažkých skúšok, ktoré ohrozovali jeho samotnú existenciu, duchovnú identitu a vieru. V minulých a súčasných ťažkostiach láska k Sedembolestnej Panne Márii a dôvera v jej materinskú ochranu nikdy nezoslabne.”

“Po prvý raz sa meno Jána Pavla II. spomína v súvislosti s naším mestom v roku 1990. Pápež bol vtedy na návšteve našej vlasti, vtedy ešte ČSFR a navštívil aj Bratislavu, kde 22. apríla slúžil pontifikálnu svätú omšu. Pri ceste helikoptérou z Velehradu do Bratislavy dvakrát zakrúžil nad našim mestom, konkrétne nad bazilikou a požehnal ju. V homílii pozdravil zvlášť patrónku Slovenska a prisľúbil navštíviť jej svätyňu,” píše stránka mestosastinstraze.sk. Svoj sľub Ján Pavol II. splnil a 1. júla 1995 prišiel do mesta ako pútnik k Panne Márii šaštínskej.

„Najprv prišiel 7. marca kardinál Roberto Tucci – dlhoročný hlavný organizátor apoštolských ciest Jána Pavla II., aby určil miesto pre stretnutie pápeža s pútnikmi a vybral veľkú lúku za Trikotou. Následne potom 1. júla za prítomnosti takmer pol milióna pútnikov z celého Slovenska, ale aj z okolitých krajín, za účasti biskupov a kňazov odslúžil Svätý Otec na pripravenom priestranstve slávnostnú svätú omšu a zároveň korunoval milostivú sochu Sedembolestnej Panny Márie Patrónky Slovenska (bola to už jej tretia korunovácia),” uvádza stránka mesta.

Dodnes túto veľkú udalosť pripomína aj kríž s pamätnou tabuľou pri trojstennej kaplnke. V lodi baziliky naľavo od hlavného oltára baziliky je ďalšia pamätná tabuľa na návštevu Jána Pavla II.

Ján Pavol II. prišiel ako pastier celej Cirkvi do Šaštína osobitne “poďakovať Sedembolestnej Panne Márii” za premenu množstva “ľudských sŕdc“. “A súčasne so zreteľom na nové časy a nové duchovné potreby ľudí, ktorí obývajú túto krajinu, chcem v tejto svätyni poprosiť Pannu Máriu, aby aj naďalej poskytovala materskú pomoc pri premene sŕdc. Prosím ju, aby bdela nad celým duchovným životom Slovenska. Zvlášť jej odporúčam mladú generáciu, všetkých trpiacich a všetkých, čo hľadajú pravdu. Odporúčam jej celý váš národ, ktorý nedávno prekročil prah samostatnosti, po ktorej ste tak dlho túžili,” povedal vo svojej homílii, ktorú prinášame v plnom znení.

Plné znenie homílie, ktorú preniesol v Šaštíne Ján Pavol II. (1. júla 1995):

“Ty si mať dobrotivá, patrónka ľútostivá, oroduj vždy za náš národ u svojho Syna.” (JKS 394) Takto spievajú pútnici, keď prichádzajú do Šaštína z celého Slovenska a pozdravujú Božiu Matku, svoju patrónku. Podobne ju pozdravujú aj poľskí pútnici v Čenstochovej:

“Ty si veľká sláva nášho národa!” Drahí bratia a sestry, tu v Šaštíne je národná svätyňa Slovenska. Dnes do tejto baziliky prichádza pápež ako pútnik hneď na začiatku svojej apoštolskej návštevy. Táto svätyňa si pamätá veľa pokolení pútnikov, ktorí sem prichádzali zo všetkých končín vašej krajiny, a uchováva spomienku na všetko, čo úzko súvisí s ich životom: na radosť, na smútok a utrpenie, ktoré nechýbali vo vašich dejinách, ako nechýbajú v živote nijakého človeka a nijakého národa na zemi.

Je dobre, keď má človek niekoho, s kým sa môže podeliť o radosti a žiale. Je dobre, keď máte vo svojej veľkej slovenskej rodine Matku, ktorej možno dôverovať a zveriť jej všetky bolesti a nádeje. Na tomto mieste ju uctievate ako Sedembolestnú, ako Matku, ktorej srdce bolo pod krížom prebodnuté siedmimi mečmi bolesti, ako to zdôrazňuje tradícia.

Je prozreteľnostné, že práve toto je mariánska svätyňa vášho národa, chrám, do ktorého putuje celé Slovensko. Vaši predkovia tu hľadali posilu v životných ťažkostiach. Hľadali tu posilu v časoch poznačených utrpením.

Šaštínsku svätyňu môžeme vo svetle dnešnej liturgie pripodobniť k jeruzalemskému večeradlu. Večeradlo bolo miestom, kde Pán Ježiš ustanovil Eucharistiu. Bolo aj miestom, kde apoštoli po nanebovstúpení zotrvávali na modlitbách spolu s Pannou Máriou, Ježišovou matkou. Táto dnešná liturgia nám chce povedať, že tu, na tomto mieste sa Panna Mária modlí s nami. Tu jej nepredkladáme iba my svoje modlitby, prosby, vďaky a odprosenia, ale predovšetkým ona sa modlí s nami, ako sa modlila s apoštolmi v očakávaní Turíc. A toto očakávanie v modlitbe bolo zavŕšené zoslaním Ducha Svätého, ktorý spočinul na apoštoloch zhromaždených vo večeradle a premenil im srdcia. V sile tejto premeny sa z ustráchaných ľudí stávajú odvážni svedkovia, odhodlaní plniť úlohu, ktorú im zveril Kristus. A hneď na Turíce začínajú v Jeruzaleme plniť svoje apoštolské poslanie.

Čo to znamená pre nás tu zhromaždených, pre vás, ktorí ste prišli do Šaštína z rozličných častí Slovenska? Panna Mária nás tu prijíma do toho istého spoločenstva modlitby, ktoré spolu s ňou vytvorili apoštoli v jeruzalemskom večeradle, a v tomto spoločenstve sa modlí s nami za obrátenie našich sŕdc. Veď mariánske svätyne sú naozaj miestami duchovnej premeny, miestami obrátenia. Skúsenosť ukazuje, že sú to miesta, kde sa ľudia najčastejšie vracajú k sviatosti pokánia, aby začali v matkinom dome nový život a vrátili sa duchovne obnovení.

Ako pastier celej Cirkvi chcel by som sa dnes v Šaštíne osobitne poďakovať Sedembolestnej Panne Márii za túto premenu ľudských sŕdc. A súčasne so zreteľom na nové časy a nové duchovné potreby ľudí, ktorí obývajú túto krajinu, chcem v tejto svätyni poprosiť Pannu Máriu, aby aj naďalej poskytovala materskú pomoc pri premene sŕdc. Prosím ju, aby bdela nad celým duchovným životom Slovenska. Zvlášť jej odporúčam mladú generáciu, všetkých trpiacich a všetkých, čo hľadajú pravdu. Odporúčam jej celý váš národ, ktorý nedávno prekročil prah samostatnosti, po ktorej ste tak dlho túžili. Ako nezávislý národ môžete pri vstupe do šaštínskej mariánskej svätyne ešte s väčšou radosťou spievať: “Ty si Mať dobrotivá, patrónka ľútostivá, oroduj vždy za náš národ u svojho Syna.”

Na mnohých miestach sveta a veľa ráz cez rok sa ohlasuje stať Evanjelia svätého Jána, ktorá predstavuje Pannu Máriu po krížom. Takýmito miestami sú hlavne mariánske svätyne, kde sa vždy znova aktualizuje toto evanjelium. Keď Ježiš z výšky kríža videl svoju matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke:

“Žena, hľa, tvoj syn.” Potom povedal učeníkovi: “Hľa, tvoja matka.” A od tej chvíle si ju učeník vzal k sebe (porov. Jn 19,25-27).Ježiš Kristus nás učil volať Boha:

“Otec“, ako to robil on. Takto sa obraciame na neviditeľného, ktorý je na nebesiach a súčasne objíma celé stvorenie: “Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje.” Túto modlitbu nás naučil Ježiš Kristus, jednorodený Syn nebeského Otca, pravý Boh. A zhrnul do nej to najdôležitejšie, čo človek môže a má povedať nebeskému Otcovi.

Podobne nás ten istý Kristus ako pravý človek naučil obracať sa na svoju pozemskú matku slovami, ktoré našli svoje definitívne potvrdenie vo chvíli jeho smrti na kríži: “Žena, hľa, tvoj syn.” Panna Mária ich prijíma z hlasu a zo srdca ukrižovaného Ježiša. Vzťahuje sa priamo na apoštola a evanjelistu Jána, ktorý je tam spolu s ňou pod krížom. Jemu Kristus hovorí: “Hľa, tvoja matka.” Ale tie slová majú aj širšiu platnosť. Kristus, Syn Boží a syn Panny Márie, zjavuje v hodine svojej smrti pravdu o všeobecnom materstve svojej matky ako matky všetkých ľudí. Apoštol Ján stojí pod krížom, aby zastupoval nás všetkých.

A my môžeme v slovách, ktoré Kristus povedal Jánovi, nájsť tú istú pravdu o Máriinom materstve, ako bola odovzdaná jemu. Odvtedy jej môžeme vravieť “Matka moja” a “Matka naša“. “Matka moja” – ako jednotlivci; “Matka naša” – ako spoločenstvo. Celé národy ju môžu volať Matka, tak ako to robíte vy, keď jej zverujete každý svoj deň.

Potvrdením toho sú záverečné slová dnešného evanjelia: “Učeník si ju vzal k sebe” ako vlastnú matku (porov. Jn 19,27). Ona bude bývať s ním ako matka so synom. Tento detail, zachytený v Evanjeliu podľa svätého Jána je dôležitý aj pre vás, ktorí voláte Pannu Máriu “Matka!” Ona túži, aby ste ju prijali do svojho domu, do každého slovenského domu, do celého života vášho národa.

Veď čo predstavuje táto šaštínska svätyňa, ak nie skutočnosť, že Panna Mária, matka Slovákov, býva v tomto jedinečnom dome, v ktorom sa všetci synovia a dcéry vášho národa cítia ako v matkinom dome? Tu chce Panna Mária, Kristova matka, “byť pre vás matkou“. Chce, aby ste boli voči nej veľmi úprimní a jednoduchí. Tu je jej príbytok a vďaka tomu, že na vašej slovenskej zemi stojí dom Božej Matky, nik z vás nie je bez domova. Sem môže prísť každý a môže sa cítiť ako v matkinom dome.

Dnešnou návštevou šaštínskej svätyne sa pápež chce osobitne poďakovať Božej Matke za tento rodinný domov, v ktorom sa môžu všetci obyvatelia Slovenska, všetci veriaci, bez ohľadu na ich národnú príslušnosť, cítiť ako doma a zveriť sa láske Matky, ktorá ich tu stále čaká, aby ich vypočula, pochopila a posilnila. Mária, Matka Kristova a matka Cirkvi i naša Matka, oroduj za nás.

Po svätej omši bolo v priestoroch kláštora v Šaštíne stretnutie Svätého Otca s Konferenciou biskupov Slovenska. Popoludní sa pápež stretol s vtedajším prezidentom SR Michalom Kováčom, vtedajším premiérom Vladimírom Mečiarom. Vo večerných hodinách sa pomodlil svätý ruženec, ktorý prenášal rozhlas do celého sveta, nakoľko to bola prvá sobota.

Prvé chrámy zasvätené Panne Márii sa začali objavovať na našom území po roku 1250, po odchode Tatárov. Približne tri desaťročia predtým vznikla vo Florencii rehoľa servítov, ktorá sa venovala úcte k Sedembolestnej Panny Márie a táto úcta prenikla aj na naše územie. Úcta k Sedembolestnej Panne Márii u Slovákov sa začala prijatím kresťanstva od vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda. Národná svätyňa Bazilika Sedembolestnej Panny Márie je súčasťou rímskokatolíckej farnosti v Šaštíne, ktorú spravuje rehoľa Pavlínov.

Na dlhú históriu v Šaštíne nadväzujú viacerými púťami, v septembri sa na mieste koná celonárodná mariánska púť. Tradícia úcty k Sedembolestnej Panne Márie je však na Slovensku najviac zviazaná so Šaštínom, kde sa nachádza milostivá socha Sedembolestnej Panny Márie z roku 1564. Dala ju vyhotoviť nábožná grófka Angelika Coborová-Bakičová, veľká ctiteľka Bolestnej Panny Márie. Uložila ju do kaplnky, ktorá dodnes stojí vedľa národnej baziliky. Spolu s obyvateľmi Šaštína a okolitých osád prichádzala prosiť, aby Sedembolestná ochránila tento kraj pred Turkami.

V roku 1744 bol v Šaštíne dokončený chrám Sedembolestnej Panny Márie, ktorý je dnes národnou svätyňou a sa stal sa jedným z najvýznamnejších a najväčších mariánskych pútnych miest na Slovensku. Pápež Pius VII. rozšíril sviatok Sedembolestnej na celú Katolícku cirkev.

Viac článkov s náboženskou tematikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.