Môj profil 
Predplatné
Avšak, podľa názoru bývalého veľvyslanca Česka v Rusku Jaroslava Bašty, je obnovenie vzájomných vzťahov medzi krajinami údelom budúcej generácie. Má pravdu? Sputnik hovoril s politologičkou, riaditeľkou Inštitútu slovanských strategických štúdií Radmilou Zemanovou-Kopeckou.
Kopecká: Pripomeňme si niekoľko faktorov. Naozaj nie je tajomstvom, že vtedajší prezident Saakašvili je iba bábkou Západu. On by sa tiež rozhodne neodvážil napadnúť Osetsko a tam dislokované ruské jednotky, keby sa nespoliehal na podporu USA. Už vtedy sa ale mohli Gruzínci presvedčiť, že spoliehať na USA je vopred prehraná hra. A ak si Gruzínsko vyberie za spojenca štát, ktorý neustále porušuje snáď všetky existujúce pravidlá, nemôže počítať s jeho serióznosťou ani v rámci vlastného spojenectva s ním. Ďalším faktorom, ktorý podnietil Saakašviliho zaútočiť na Osetsko, bola neprítomnosť vtedy premiéra Vladimíra Putina v Rusku, ktorý pobýval v tom čase na olympijských hrách v Číne. Saakašvili, ale i Západ sa báli Putina vtedy a boja sa ho i dnes. Predpokladali, a podľa môjho názoru správne, že Medvedev je podstatne slabší hráč. Nejak ale analytici situáciu podcenili. Byť v Číne, neznamenalo pre V. Putina byť z hry. Západ samozrejme okamžite udelil vinu za incident Rusku a trvalo celý rok, než Európska komisia musela so škrípaním zubov priznať, že vojnu v skutočnosti začalo Gruzínsko. V dôsledku stále probiehajúcej informačnej vojny boli preto i Gruzínci spočiatku informovaní tak, akoby pôvodcom vojny bolo Rusko. Až podstatne neskôr sa medzi ľudí začala dostávať pravda. A preto súhlasím s Jaroslavom Baštou, že 10 rokov je krátka doba, aby sa zabudlo na straty. Dnes už ale príliš mnoho ľudí v Gruzínsku pochopilo, že sa len opäť potvrdilo staré pravidlo — Rusko vojny nezačína, ale vždy ich končí.
Nemyslím však, že by rozhodujúce pre zlepšenie vzťahu medzi Gruzínskom a Ruskom bola nová generácia, ktorá sa narodila po auguste 2008. Osobne vsádzam skôr na strednú a staršiu generáciu, ktorá má predsa len životné skúsenosti, a ktorú sa dá „omámiť” prísľubmi západných „hodnôt” len na kratšiu dobu, čo je v tejto situácii práve tých 10 rokov. Kľúčovým faktorom pre narovnanie vzťahu medzi oboma krajinami je trh. Obrat zahraničného obchodu Gruzínska je neustále v záporných číslach. A ako sa dá zistiť, patrí Rusko k najväčším obchodným partnerom i odberateľom gruzínskeho tovaru. Keď sa pozrieme na skladbu obchodných partnerov Gruzínska, zistíme, že okrem Ruska sú to Turecko, Azerbajdžan a Bulharsko. Vidíte tu snáď niekde západné európske krajiny alebo USA? A pokiaľ ide o turistiku… Nemyslím, že by sa Američania hrnuli do Gruzínska za rekreáciou alebo poznaním. Rovnako tak si nemyslím, že by sa v tomto ohľade „pretrhla” západná Európa. Takže ak zostalo Gruzínsku aspoň troška zdravého rozumu, malo by to byť práve ono, ktoré by mal usilovať o dobré vzťahy s Ruskom. A ono k tomu narovnaniu dôjde. Veď tie národy žili v jednote a mieri viac ako 250 rokov.
