Človeku by nevdojak napadlo, či tu nemáme do činenia s pokusom zabiť dve muchy jednou ranou: otvoriť diskusiu, ktorá by začala spracovávať verejnosť, aby zmenila svoj postoj k drogám, a súčasne situáciu využiť na politickú fintu „Sagan“, rovnakú ako bola tá, ktorú politický marketingový režisér použil aj v prípade jarných prezidentských volieb.
Len si spomeňte: vtedy ťahal kampaň najskôr jeden kandidát, na ktorého súperi hádzali blato, ale ten na poslednú chvíľu odstúpil a z jeho tieňa vykročila nepoškvrnená biela kvetinka, ktorá to vyhrala. A tu by sa dal zrealizovať podobný scenár: najprv použiť baranidlo, ktoré volebnú bránu vyvalí, a keď sa bude lámať chlieb, na čele štátu bude zrazu stáť ten „správny“ človek. Politik, ktorého síce národ nechcel a nikdy by ho nevolil, ale ktorý spĺňa podstatnú kvalifikáciu: je „náš“.
Progresívne Slovensko a jeho líder, to je ideálne marketingové baranidlo, vlastne ideálnejšie a marketingovejšie ťažko vymyslieť. My sme mladí, noví, všetko napravíme, sme praví aj ľaví, skrátka sme všetko, čo vám doteraz chýbalo, jedine u nás, a teraz len za polovičnú cenu, a dokonca dostanete ešte aj darček celkom zdarma: prezidentku v exkluzívnom balení. Ibaže bubliny majú tendenciu puknúť po prvom vpichu špendlíkom. A čo ďalej? Po voľbách bude treba niekoho, kto bude naozaj vedieť, ako „posúvať krajinu dopredu“, ako oni zvyknú hovoriť (predstaviť si pod tým môžete čo chcete).
Kto to bude? Mohol by to byť napríklad taký Miroslav Beblavý. To je ten pravý líder, za ktorého nás budú v cudzine chváliť: je všetkého schopný, triezvo uvažujúci, dostatočne skúsený a hlavne je oddaný revolučným tradíciám medzinárodného euroatlantického hnutia a učenia liberalizmu-multikulturalizmu. Má síce drobnú chybičku, že pre obyvateľstvo by bol za normálnych okolností pre svoju osobnú politickú históriu, nevýraznosť a nečitateľnosť nevoliteľný – ale keď sa použije „finta Sagan“, tak by to mohlo ísť.
Podobný pohľad na politické dianie v tomto tábore, hoci z trochu iného uhla, má aj analytik Eduard Chmelár, píšeme o tom TU. Chmelár píše: „A kým sa dnes sústreďuje pozornosť na Progresívne Slovensko, len málokto si všimol, ako sa z bezvýznamnej jednopercentnej strany Spolu – občianska demokracia stal rovnocenný partner rastúcich progresívcov, ktorý je zdanlivo lojálny svojmu predsedovi, no tíško sníva svoj sen o premiérskom kresle.“
Možno to bude celkom inak. Ale keby sme sa na jar dočkali toho, že Michal Truban odstupuje a volebným lídrom a budúcim premiérom bude Miroslav Beblavý, asi by to nemuselo byť až také prekvapenie.
Ivan Lehotský