Moskva 3. marca 2019 (HSP/RusVesna/Foto:TASR/AP-Darko Vojinovic)

Andrej Babický na portáli RusVesna rozoberá, prečo sa radoví Američania obávajú Ruska viac ako Číny alebo Severnej Kórey. Reaguje tak na výsledky prieskumu spoločnosti Gallup, podľa ktorého sa až 51% Američanov obáva vojenského potenciálu Ruska

32% opýtaných je presvedčených že Rusko predstavuje najväčšiu hrozbu pre USA, 21% Američanov tvrdí, že najväčšiu hrozbu predstavuje Čína.  Severnú Kóreu za najväčšiu hrozbu predstavuje 14% Američanov. V roku 2004 však Rusko a ruské zbrane považovalo za hrozbu pre USA len 18% opýtaných a v roku 2016 29%. Výskum teda nepriamo ukázal, že v ponímaní obyvateľov USA je už Rusko veľmocou, schopnou USA ohroziť.

Ruský prezident Vladimír Putin vo svojich dvoch vystúpeniach pred Federálnym zhromaždením RF hovoril o nových ruských zbraniach. Prípadný jadrový konflikt medzi veľmocami Ruskom a USA nebude mať samozrejme víťaza a Rusko v ňom nebude obeťou. Samozrejme, závisí, ako kto interpretuje Putinove slová a tu sme pri koreni problému:

Časť amerických elít samozrejme cez médiá manipuluje s verejnou mienkou amerického obyvateľstva a väčšina amerických novinárov každodenne demonštruje svoje agresívne postoje voči Rusku. Americké médiá vôbec neinformujú o tom, že ruská jadrová doktrína má čisto obranný charakter a takisto Rusi nemajú rozpracovanú možnosť preventívneho jadrového úderu ako Američania.

Časť amerických elít potrebuje strašiť bežných Američanov, aby sa dokázali udržať pri moci a aby zbrojárska lobby, ktorá má silné postavenie v USA, nestratila svoje zisky. K tomu potrebujú masírovať mozgy neustálou hrozbou, takže americké médiá denne kŕmia bežných Američanov steroidmi v podobe „ruské zásahy do prezidentských volieb, vojenská agresia ruských ozbrojených síl na Ukrajine, podpora Kremľa diktátorských režimov v Sýrii, Severnej Kórei, Iráne či Venezuele, otrávenie Skripaľovcov, podpora Číny“ a i. Samozrejme, nič z toho nemôžu dokázať. Všetci ale vieme, že nie Rusko buduje vojenské základne pri amerických hraniciach, ale Američania pri ruských hraniciach. Nie Rusko financuje farebné revolúcie a vytvára chaos vo svete, ale Američania. Nie Rusko arogantne porušuje medzinárodné právo, ale Američania.

Tieto fakty však nič nemenia na tom, že mozgy amerických občanov sú kvôli americkým žurnalistom zasiahnuté strachom, rusofóbiou a hystériou. Podľa Američanov Rusi výrazne obmedzujú možnosti USA šíriť po svete demokraciu, lásku a západné civilizačné hodnoty, preložené do normálnej reči to znamená, že Rusi dokážu aktívne Američanom brániť v presadzovaní ich záujmov. V podaní amerických žurnalistov sa Rusko stáva synonymom všetkého, čo je protivné demokracii a civilizácii a ruský „Mordor“ jednoducho upevňuje svoje postavenie.

Je zaujímavé, že keď sa v  roku 2018 chystal stretnúť Trump so severokórejským lídrom Kim Čong Unom, tak média v USA rozpútali  účelovo doslovnú hystériu medzi americkými čitateľmi. Vtedy dokonca Severná Kórea preskočila v ratingu hrozieb Rusko a 52% Američanov ju považovalo za najväčšiu hrozbu.

Americkí čitatelia sa dajú veľmi jednoducho médiami manipulovať, to je však problém USA, rovnako ako rôzne fóbie amerického obyvateľstva sú problémom pre americké elity. Ak im vyhovuje ovládať takto národ, je to ich vec. Ale každú strunu možno napínať len do určitej doby, potom praskne. Ľudia sa nakoniec stanú proti hrozbám otrlými, stanú sa fatalistami, alebo nakoniec prekuknú špinavú hru, ktorú s nimi  hrajú.

Už dnes sme svedkami, že oficiálnym médiám všade vo svete dôveruje čoraz menej čitateľov, ktorí si sami hľadajú na internete alternatívne zdroje informácií . Táto hrozba, že sa obmedzí možnosť elít cez média kontrolovať vlastné obyvateľstvo je tak vysoká, že už sa začína boj proti „dezinformáciam a dezinformačným vebom“. Skutoční manipulátori snívajú o dobe 90 rokov 20. storočia, keď bol internet v plienkach a mohli servírovať svoje predstavy bez problémov a vo veľkom štýle, takže vtedy naozaj nikto nedokázal prehlušiť záplavu lží o tom, že Saddám má zbrane hromadného ničenia, irackí vojaci vraždia kuvajtské deti v inkubátoroch alebo že Manuel Noriega je diktátor, ktorý pašuje drogy do USA (cieľom americkej intervencie bolo dostať pod americkú kontrolu Panamský prieplav).

Rusko, ktoré zažilo  v podobe Gorbačova farebnú revolúciu ako prvé na svojej koži sa snažili Američania v jeľcinovských časoch doraziť. Američania cez Saudov a wahábistické monarchie Perzského zálivu rozpútali v Čečensku vojnu, snažili sa čo najviac oslabiť koncepciu Spoločenstva nezávislých štátov a čo najviac vyhrotiť vzťahy medzi Ruskom a bývalými krajinami ZSSR. Rabovali ruské zdroje, zmocnili sa veľkej časti ruských vojenských projektov. Nastúpilo obdobie jednopolárneho sveta (1991 – 2004), Rusko však tento tlak vďaka Putinovi vydržalo a znova vykročilo na ceste medzi veľmoci, tam kam patrí. Míľnikmi na tejto ceste sú Gruzínsko (2008), Majdan na Ukrajine (2014), Sýria (2015) a teraz aj Venezuela (2019), takže dnes sme svedkami zrodu multipolárneho sveta, v ktorom USA stratili svoje veľmocenské postavenie.

Američania sa teda boja Rusov viac ako Číňanov, Severnej Kórei, alebo Iránu. To čo Američanom o Rusku zasiali do hlavy “ manipulátori“ sa však diametrálne líši od reality, to však nemá ako zombifikovaná časť amerického a európskeho obyvateľstva pochopiť, pretože už stratili schopnosť kriticky hodnotiť informácie. Takže informácie o tom, že USA porušujú medzinárodné právo, útočia na krajiny bez vypovedania vojny, rabujú zdroje jednotlivých krajín, organizujú farebné revolúcie, ničia životné prostredie sa po nich kĺžu ako dažďové kvapky. Napriek tomu však existuje čoraz väčšia skupina „prebúdzajúcich sa z Matrixu“, ktorí sa preberú z letargie a prestávajú mediálnym lžiam dôverovať.

O tom že ich je takýchto zobudených čoraz viac svedčí už spomenutý nepokoj niektorých západných elít, ktoré sa začínajú čoraz hlasnejšie dožadovať totálnej kontroly nad médiami, preto „bojujú čoraz tvrdšie proti dezinformáciam“ a o ich nepokoji svedčí aj to, že čoraz častejšie používajú kladivo tam, kde by bolo možné použiť jemnejšie nástroje. Chýba im ale čas, takže nemajú možnosti dosiahnuť cieľ rafinovanejšou cestou, musia sa už spoliehať len na primitívne použitie sily, to však prináša pre nich množstvo problémov. Jednoduchšie je totiž manipulovať s niekým kto o tom nemá tušenia, ako  riešiť problém s niekým, kto precitol a zaujal antagonistický postoj.

Žiaľ Rusko, obkľúčené americkými vojenskými základňami a v mediálnom ovzduší plnom protiruského besnenia a lží nemá ako presvedčiť Američanov, že ich vlastné elity klamú. Myseľ mnohých bežných Američanov a Európanov média usilovne zombifikujú takým spôsobom, aby považovali Rusko za hlavný problém civilizovaného sveta. Nech zombifikujú, Rusi vydržali agresiu politicky a morálne zombifikovaných nacistických hôrd v rokoch 1941 – 1945, vydržia teda bez problémov aj dnešné frustrácie zombifikovaných rusofóbov. Dôležité je, aby podobne ako Hitler nepodľahli súčasné západné elity klamlivému dojmu, že môžu s Ruskom jednať z pozície sily.

Veď ako sa hovorí, existuje veľa spôsobov ako naštvať ruského medveďa a vyduriť ho z brloha. Ale potom už je len jeden spôsob ako ho zastaviť. A ten sa nepodaril ani Napoleonovi a ani Hitlerovi.  Na tento fakt by nemal nikto z amerických vojenských jastrabov zabudnúť.