Kolín 22. júna 2016 2016 (HSP/Foto:TASR/AP)

Komentár Birgit Kelleovej

V decembri 2012 som o prvý raz bola účastná talkshow na tému „homosexuálne manželstvo“. Vtedy sa zdalo, že nič netreba naliehavejšie prediskutovať v Nemecku, než túto  tému. Dostala som potom desiatky pozvaní do televíznych relácií aj z Rakúska. Téma rovnaká a okrem toho ešte aj adopčné právo pre homosexuálov. Všetky ponuky som odmietla. Bolo to stále to isté – homosexuálny pár, ktorý sto rokov žije spolu a s veľkou láskou vychováva dieťa… potom nejaký politik alebo rodič s homosexuálnym dieťaťom a čo ešte chýbalo do diskusie bola, logicky, nejaká konzervatívna katolícka brzda. To mala byť moja úloha.

Prezident Christian Wulff nás poučil, že islam patrí k Nemecku. Téma doteraz v obyvateľstve nevydiskutovaná …

Podľa mojej skromnej mienky preto, že je to nesprávna otázka. Nanajvýš sa treba spýtať, či islam k Nemecku a jeho slobodnému demokratickému poriadku patriť chce. To by si však museli moslimovia vydiskutovať najprv medzi sebou, namiesto toho, aby si viac či menej nadaní nemeckí znalci Koránu v televízii hádzali na hlavu navzájom si odporujúce súry. Či sa teda islam chce podriadiť ústave, na to musia moslimovia odpovedať.

A preto som ponuky odmietla a jednému redaktorovi som  odporúčala, aby konečne pozval aj nejakého imáma na tému „homosexuálne manželstvo“! Ak teda islam patrí teraz k Nemecku, je priam neslušné nechať o tom diskutovať iba predstaviteľov Katolíckej cirkvi. Redaktor bol vyvedený z miery: „Na to som, úprimne povedané, ešte nikdy nepomyslel,“ vyhlásil. Logické, oveľa jednoduchšie je zabávať publikum na úkor katolíkov. A aj celkom bezpečné! Ešte som mu povedala, že je jednoducho lacné, vybúriť sa pri tejto téme iba na katolíkoch a zostávať stáť pri témach ako moslimská šatka, burka a práva žien a všetky otázky homosexuálov jednoducho zamlčať. Od katolíkov sa nijaký homosexuál v Nemecku nemusí ničoho obávať. Ak by mal mať raz islam u nás naozaj slovo, to by sme museli my, katolíci, vyjsť do ulíc na obranu práv homosexuálov. …

Nikto z redaktorov však nemal odvahu túto diskusiu otvoriť. Namiesto toho si pre relácie v televízii vždy našli katolíkov ako fackovacích panákov.

Problém však zostal. A práve pred pár dňami vybuchol po prvý raz v Orlande. Možno si povieme, to je ďaleko a nemá s nami nič do čineni.
Na vine sú iste iba tie liberálne zákony o zbraniach v USA, Donald Trump osobne, alebo je to akosi vina oboch Bushov. Nebol to napokon len zmätený, psychicky labilný jednotlivec bez ďalších motívov?

Mnohé redakcie sa zdráhajú pomenovať, čo je už očividné – že máme znova raz do činenia s náboženským islamským fanatikom, ktorý si cielene vybral homosexuálov. Niekto, kto nebol neznámy FBI a mal mať kontakty s IS. Dnes ráno dokázali prečítať správu o Orlande v rozhlase WDR bez toho, že by slovo islam alebo IS vôbec vyslovili! Namiesto toho poslucháčovi oznámili, že páchateľova žena ho opísala ako výbušného a že nemal kontakty s teroristami. A potom bola reč o tom, prečo si muž v USA jednoducho smie kúpiť zbraň. A svet bol opäť v poriadku. … To bolo ako vtedy, keď nám WDR v komentári z r. 2011 vyhlásil, že Usama Bin Ladín bol predsa aj milujúcim otcom. …

Zatiaľ čo desiatky obetí v nemocniciach ešte bojujú o život, v Nemecku sa vzrušene zaoberajú otázkou: Preboha, len nie Trump! No vyzerá to, že práve toto nastane, lebo aj v USA poznajú ten reflex, že nič nesmie mať do činenia s ničím a už vôbec nie s islamom. Ešte v januári 2015 písala na Twitteri Hillary Clintonová: „Let`s be clear: Islam is not our enemy. Hateful rhetoric against Muslims isn`t just wrong, it plays into terrorists´ hands. (Povedzme si to jasne: Islam nie je naším nepriateľom. Nenávistná rétorika proti moslimom nie je len zlá, ona hrá do karát teroristom).

Tu sa milá Hillary žiaľ mýli v tom, že to nehrá do rúk islamistom, ale politickým protivníkom, ak vláda odmieta diskusie, ako sú tie o islamistickom terore. Skúsenosť, ktorú dobre poznáme. A tak ju teraz tieto slová zradia, pretože ju realita doženie a Trump to naozaj využije. Presne ako v Nemecku osoží jedine strane AfD, ak vláda tieto diskusie odmieta. …

Napríklad útoky na ženy na Silvestra v Kolíne oficiálne tiež nemali nič do činenia a etnickým, či dokonca s náboženským pozadím páchateľov. Analogicky musela nenávisť páchateľa v Orlande voči homosexuálom kvázi spadnúť z neba a je zrejme iba výrazom systematickej, plošnej homofóbie americkej spoločnosti. A síce bez výnimky!

Všímam si mimochodom, že náboženské pozadie sa očividne iba v niektorých náboženstvách prejavuje v konaní a zmýšľaní, zatiaľ čo iné nemajú nízke motívy. Kto teda napríklad ako kresťan má problém s uznaním homosexuálneho „manželstva“, ale inak pokojne žije vedľa homosexuálneho suseda, je nábožensky zaslepený, plný nenávisti, homofóbny a „katoliban.“ Kto však ako moslim homosexuálov odbachne samopalom, je duševne zmätený, výbušný a obeťou možností amerických zákonov o zbraniach, ale vďaka Bohu nábožensky nemotivovaný!

V Kolíne to boli „iba“ ženy, ktoré boli masou mužov sexuálne obťažované a zneužité. Fenomén, ktorý sa v súčasnosti opakuje aj v Berlíne a Darmstadte. Fenomén, ktorý v Škandinávii rovnako predstavuje už dlhodobý problém.
Namiesto pomenovania vecí utieka sa politika k tvrdeniu, že ide o celospoločenský, sexistický fenomén.

Dodnes si musia nechať nadávať do rasistov tí, ktorí poukážu na motívy páchateľov. Mantra, že nič nemá do činenia s ničím, sa musí predsa oživovať. Chceme teraz len čakať až bude na rade ďalšia skupina obetí, alebo budeme konečne o veciach aspoň hovoriť? Alebo počkáme až po obťažovaní žien budú zasa naháňať po uliciach homosexuálov? Máme teraz do činenia s prisťahovalcami z krajín, v ktorých to ani nie je bezprávím. Ba dokonca z krajín, v ktorých gejov vešajú na stromy. Kto zatvára oči alebo nechce vidieť súvislosti, prehrešuje sa na obetiach zajtrajška.

Myslela som si, že tie časy sú dávno za nami. Ja nechcem vyjsť na ulicu brániť práva homosexuálov. Ale urobila by som to.

Birgit Kelleová (41) je autorka článkov v rôznych printových a internetových médiách. V r. 2013 vyšla jej prvá kniha, v marci 2015 satira na gender „Gendergaga“. Píše pre všetkých, ktorí nie sú ešte úplne presiaknutí genderom. Pre ženy, ktoré sú rady ženami, pre mužov, ktorí nimi chcú zostať a pre všetkých, ktorým každodenné šialenstvo ešte neulúpilo humor. Nazávajú ju „antifeministkou“ a „obhajkyňou žien“. Je predsedníčkou spolku Žena 2000 plus, a v predsedníctve „New Women For Europe“ (Brusel). Je vydatá a matka 4 detí.