Môj profil 
Predplatné
„Ukrajina by sa rada stala členským štátom Európskej únie,“ uviedol svoje vystúpenie pred členmi zahraničného výboru budúci veľvyslanec v tejto krajine. „Podľa reakcií niektorých členských krajín to však tak skoro nebude. Krajina momentálne prechádza veľmi zložitým obdobím. Potom ako v roku 2014 deklarovali snahu dostať sa do euroatlantických štruktúr, vyvolalo to nesúhlas ich veľkého suseda, ktorý Ukrajinu považuje za svoje takzvané blízke zahraničie. Stali sa tam udalosti, o ktorých informovali médiá po celom svete.“
„Našou snahou bolo a bude, aby sme mali na hranici suseda, ktorý bude predvídateľný, bezpečný, a od ktorého nebude hroziť žiadna destabilizácia. Preto sa snažíme Ukrajine maximálne pomáhať, podporujeme ju a budeme ju podporovať v tom smerovaní, ktoré si vybrala. A zároveň by sme boli veľmi radi, keby sa vyriešil problém, ktorý dnes v krajine existuje,“ sformuloval postoj Slovenska k situácii v najväčšej susednej krajine Šafin. „To však nebude možné bez toho, aby sa o riešenie usilovali obidve strany konfliktu.“
„Nesmieme zabudnúť, že na Ukrajine žije aj slovenská menšina,“ upozorňuje Šafin. „Táto je historicky sústredená v Zakarpatí, kde pôsobí aj slovenská škola, resp. ukrajinská škola s vyučovacím jazykom slovenským. Od prvého po štvrtý ročník sa deti učia všetko v slovenčine a od piateho do deviateho ročníka majú slovenčinu ako jeden z predmetov. Slovensko dosť významne tejto škole pomáha, či už finančne alebo učebnicami, a pomáhajú aj slovenskí podnikatelia.“
Čo môže Slovensko urobiť pre Ukrajinu? Šafin hovorí: „My vieme pomerne veľa urobiť v rámci Vyšehradskej štvorky, všetky štyri krajiny dohromady. Ibaže tu je teraz ten problém, že maďarská menšina dosť tvrdo vystúpila proti novému ukrajinskému jazykovému zákonu a Maďarsko, ako aj teraz nedávno minister zahraničných vecí Maďarska Szijjártó povedal, mieni chrániť Maďarov kdekoľvek a proti komukoľvek. Oni sa rozhodli, že ich najlepšou obranou je útok a snažia sa blokovať Ukrajincov na multilaterálnych fórach. My si myslíme, že to tam nepatrí, že to je čiste bilaterálny problém a mali by sa dohodnúť oni medzi sebou, najlepšie bez sprostredkovateľov. Najhorší variant asi je uzavrieť sa do svojich zakopaných pozícií a nechcieť počuť čo hovorí druhá strana. Z takýchto situácií potom môžu vzísť konflikty, v najhoršom prípade aj ozbrojené.“
Šafin rozpráva o postavení maďarskej menšiny na Ukrajine: „Maďarská menšina je sústredená v oblasti miest Mukačevo a Beregovo. Oni majú systém menších škol, pravdepodobne sú čiastočne finančne podporované z maďarskej strany. A potom sú na Zakarpatí maďarské školy, kde však neučia ukrajinčinu, pretože tieto kompletne prešli na maďarčinu. To znamená, že nový jazykový zákon ukrajinských Maďarov citeľne zasiahol, hoci v skutočnosti nebol namierený proti nim. Zavádza podmienky, že v materinskom jazyku by sa mali deti učiť prvé štyri roky a zvyšných päť rokov by mal byť jedným z predmetov. Ukrajina sa tým snaží ich naučiť za prvé štyri roky ukrajinsky tak, aby si našli uplatnenie nie iba v Maďarsku, lebo tí ľudia väčšinou potom odchádzajú do Maďarska, ale aby sa mohli uplatniť na celej Ukrajine, prípadne v Rusku, Bielorusku či inde. Možno je to zatiaľ nepopulárne, ale deťom sa tak rozširuje sféra uplatnenia.“
Budúci veľvyslanec na Ukrajine hovoril aj o zavedení bezvízového styku: „Bezvízový styk bol krajine udelený do veľkej miery vďaka Slovensku. Môžem povedať, že sme nad tým strávili veľmi dlhý čas. Bolo treba niektorým západným spojencom vysvetliť, že ľudia, ktorých sa oni obávajú, teda predstavitelia šedej a inej ekonomiky a podobní, tí už sú dávno tu, pretože tí dokážu splniť akékoľvek podmienky, dokážu predložiť akýkoľvek papier.“
Šafin vysvetľuje dôvody tohto rozhodnutia: „Ten bezvízový styk je skôr o pyschológii, aby sa Ukrajinci necítili byť občanmi tretej kategórie a nemuseli postávať pred veľvyslanectvami. My keď vydávame víza, dávame veľmi veľa, asi 40 percent víz bez poplatkov – či už Rusom v Rusku, Bielorusom. Čiže obmedzujeme vyberanie poplatkov na maximálne možnú mieru, ako nám to len dovolí schengenský systém. Je to preto, aby sme ukázali tým jednoduchým ľuďom, obyčajným občanom, že je možnosť cestovať do zahraničia, a že existuje aj iný svet, než ten, ktorý poznajú doma.“
„Išlo o to, aby človek, keď sa rozhodol cestovať, nemusel dva mesiace čakať, kým sa žiadosť vybaví. Oni veľakrát nestáli osobne pred tými ambasádami, kde tie ceny sú fixné, ale tým, že Ukrajina je veľká, nechávali si to sprostredkovať rôznymi agentúrami, kde z ceny napríklad 35 eur za víza vyrastie poplatok na 600 – 700 eur a v Rusku, kde sú ceny o niečo vyššie, aj na tisíc,“ pokračuje Šafin. „Čiže aj to bolo motívom pre nás, aby sme sa snažili vyrokovať ten bezvízový styk. Teraz občania, ktorí majú biometrické pasy, keď na hranici preukážu dostatočné finančné prostriedky, môžu na územie Schengenu vojsť. Myslím si, že to pomáha a je to aj určitá reklama pre Slovensko. Tí ľudia, keď sem prídu, tak sa na Ukrajinu aj vrátia, pretože tí, ktorí chceli z Ukrajiny odísť, sú už dávno preč.“
Na otázku poslanca, prečo príslušníci slovenskej národnostnej menšiny na Ukrajine si berú maďarské občianstvo a majú maďarské pasy, Šafin odpovedal: „Treba povedať, že Maďari rozdali dosť veľa pasov, a nielen oni, ale donedávna to robili aj Rumuni. Slováci ich brali hlavne preto, že postup nášho úradu pre zahraničných Slovákov – bohužiaľ, musím to priznať – bol liknavý a neúmerne sa preťahovali procesy vydávania preukazu zahraničného Slováka. A to ešte nebol pas, ale len preukaz zahraničného Slováka: kto ho má, uľahčuje mu to pohyb v tej príhraničnej 50-kilometrovej zóne, prípadne návštevy na Slovensku a tak podobne. Na rozdiel od nás Maďari, Poliaci, Rumuni reagujú veľmi pružne. Mám však signály z Ukrajiny, že už nastalo určité zlepšenie, už sa ľudia nesťažujú (dúfajme, že to nie je preto, že už väčšina má maďarské pasy, pozn. red.). Treba však povedať, že títo ľudia nezostávajú v Maďarsku. Oni síce prejdú hranicu do Maďarska, ale zamestnajú sa u nás alebo v Čechách, prípadne idú ešte ďalej. O týchto veciach sa príliš nepíše, chcel som len priblížiť, že takto to funguje.“
Poslanci sa pýtali aj na možnosti získania kvalifikovaných pracovných síl z Ukrajiny pre naše firmy. Šafin vysvetlil: „Treba si uvedomiť, že približne jeden a pol milióna Ukrajincov je v Poľsku, okolo dvestotisíc v Čechách, niekoľko stoviek tisíc v Nemecku, veľmi veľa Ukrajincov svojho času odcestovalo do Portugalska, takže neviem či sa nám podarí ešte nejakých špecialistov prilákať na Slovensko. Teraz sa začal program vzdelávania na ukrajinských vysokých školách v spolupráci so slovenskými vysokými školami zameraný hlavne na informačné technológie, sú tu misie v Charkove či v Odesse. Jednou z vecí, ktoré plánujem urobiť po mojom príchode, je prejsť Ukrajinu po školách a skúsiť nadviazať spoluprácu. Viem, že aj Slovenská akadémia vied má záujem o doktorandov z Ukrajiny v rôznych oblastiach a tiež sa na tom pracuje.
Ivan Lehotský
.jpg)
