Poliaci sa výrazne zaujímajú o svoju históriu a s hrdosťou spomínajú na obdobie Poľského kráľovstva. Ale tak, ako nezabudnú napríklad na Boleslava Chrabrého, nezabúdajú ani na trpké časy, kedy o existenciu svojho štátu prišli. Jeho vtedajší susedia Rusko, Rakúsko a Prusko si totiž územie Poľska postupne rozdelili, s čím sa poľský národ nikdy nezmieril a svoju suverenitu znovuzískal nanovo až po prvej svetovej vojne.
Zjednodušene sa dá povedať, že Poľsko si vždy rozdelili Rusi a Nemci, preto sa dá pochopiť ich masívna orientácia na Spojené štáty. Svojim partnerom v Európe už nedôverujú. Poliaci sa upli na USA a sú ich najusilovnejším služobníkom v Európe. Preto sa dá predpokladať, že pokyn hlasovať za kvóty prišiel do Varšavy z USA.
“Od 18. storočia bolo Rusko trikrát pri tom, keď sa delilo Poľsko a poľský štát tak vždy na nejakú dobu zanikol. V súčasnej situácii s Ukrajinou majú teraz Poliaci znova obavy, čo bude ďalej. Myslím si, že práve preto sa priklonili na stranu silnejších západných štátov, ktoré si nechcú rozhnevať,” konštatuje profesor Trapl. Podľa neho “Vyšehradská spolupráca je užitočná vec,” ale v tomto by výrazne nepomohla.
Jej členovia – Maďarsko, Slovensko a Česko by Poľsko neubránili v prípade jeho napadnutia, či už z Ruska alebo Nemecka. Čo je však pre Poliakov zlá správa, v prípade takéhoto vývoja v Európe im nepomôžu ani USA.
Trapl však okrem histórie sleduje aj súčasné dianie. Vyjadril sa preto aj k problému s migrantmi: “Čo sa týka masívnych vĺn migrantov, zastávam rovnaký názor, ako naša politická reprezentácia. Tie problémy s vysídlencami by sa nemali riešiť na európskej pôde, ale mimo nej, kde by sa mohli zriadiť záchytné tábory. Tiež si myslím, že v dosť veľkom meradle ide o ekonomickú emigráciu, ktorú usilovne podporujú niektoré súčasné arabské režimy.”
Príchodom migrantov do Európy sa podľa neho oslabuje nielen kultúrna identita tohto kontinentu, čomu sa niekto vzadu teší.” Hlavným cieľom niektorých našepkávačov nemusí byť len blaho migrantov, ale aj oslabenie Európy,” konštatuje Trapl.