Zdá sa, že opozícia zatiaľ túto otázku rozptýlila tým, že vláde ponúkla kritickú podporu, ale stále by mohla byť účinným prostriedkom mobilizácie jadra voličov vládnucej strany.

Morálne a právne argumenty Poľska

Poľská vláda, ktorú od roku 2015 vedie pravicová strana Právo a spravodlivosť (PiS), 1. septembra, v deň 83. výročia invázie nacistického Nemecka do Poľska v roku 1939, oficiálne spustila kampaň s cieľom žiadať od Berlína vojnové reparácie za škody spôsobené okupáciou krajiny v rokoch 1939 – 1945.

Oznámenie sprevádzalo zverejnenie správy dokončenej v roku 2019 a vypracovanej odborníkmi pre parlamentnú komisiu PiS, ktorá predstavila podrobnú analýzu podporujúcu poľský nárok z politického a právneho, ako aj morálneho a historického hľadiska.

Správa vypočítala, že vojnové straty, ktoré Poľsko utrpelo v dôsledku okupácie, dosiahli kolosálnu sumu 6,2 bilióna zlotých (približne 1,3 bilióna USD), čo je trojnásobok ročného štátneho rozpočtu Nemecka.

Poľsko ako štát nikdy nedostalo významné finančné odškodnenie za škody spôsobené Nemeckom; iba jednotlivcom, ako napríklad obetiam nútených otrockých prác a pseudomedicínskych experimentov v koncetračných táboroch, boli poľsko-nemeckými nadáciami priznané malé symbolické sumy.

Napriek opätovnému úsiliu Poľska však Nemecko reagovalo zopakovaním svojho dlhodobého stanoviska, že otázka reparácií bola definitívne vyriešená v roku 1953. Vtedajšia komunistická poľská vláda sa vzdala svojich nárokov výmenou za to, že východné Nemecko akceptovalo prevzatie bývalých nemeckých území Varšavou.

Nemecko tvrdí, že doteraz žiadna poľská vláda túto otázku nenastoolila, a to ani po páde komunizmu v roku 1989. PiS túto interpretáciu odmieta a tvrdí, že reparácie sú stále splatné.

Zástancovia poľského prípadu argumentujú tým, že: obe krajiny nikdy neuzavreli žiadnu právne záväznú dvojstrannú mierovú zmluvu alebo dohodu o likvidácii následkov druhej svetovej vojny; zrieknutie z roku 1953 nebolo nikdy oficiálne ratifikované a dokonca ani zverejnené; a keďže komunistické Poľsko bolo súčasťou sovietskeho bloku, nemalo v tom čase medzinárodnú suverenitu.

Začiatkom októbra Varšava vydala oficiálnu “diplomatickú nótu” do Berlína, v ktorej formálne vzniesla svoj nárok na odškodnenie.

Podkopávanie morálneho naratívu Nemecka

Hoci však PiS určite dúfa, že Poľsko niekedy dostane reparácie, panuje všeobecná zhoda v tom, že je veľmi nepravdepodobné, že Nemecko pristúpi na jeho požiadavky, a to aj z dôvodu precedentných dôsledkov. Akákoľvek kampaň za finančné odškodnenie pravdepodobne prinesie ovocie až vo veľmi dlhom časovom horizonte, ak vôbec.

Čo teda chce PiS dosiahnuť tým, že túto otázku otvorí v tomto čase? V zahraničnopolitickej oblasti chce strana podkopať morálny príbeh nemeckej vlády, ktorá tvrdí, že sa plne vyrovnala so svojou nacistickou minulosťou a zúčtovala s ňou. Poľská vláda dúfa, že tým, že zabezpečí, aby ostatné krajiny pochopili plný rozsah tragédie, ktorú Poľsko zažilo počas druhej svetovej vojny a za ktorú Nemecko nikdy nevykonalo riadne finančné vyrovnanie, oslabí nárok Berlína na to, že je medzinárodnou “morálnou veľmocou”.

PiS tiež dúfa, že tým, že bude vyvíjať tlak na Nemecko v tejto otázke, môže vytvoriť svoj vlastný morálny príbeh, ktorý by sa dal využiť na posilnenie vyjednávacej pozície Poľska na medzinárodnej diplomatickej scéne v rôznych iných otázkach, najmä v prebiehajúcom spore o “právny štát” s politickým zriadením EÚ.

Európska komisia zablokovala platby vo výške 35 miliárd EUR, ktoré má Varšava dostať z fondu EÚ na obnovu po koronavírusoch. PiS tvrdí, že politický establišment EÚ je v skutočnosti synonymom Nemecka, ktoré podľa nej považuje silné a asertívne Poľsko za prekážku svojho projektu premeny EÚ na federálny blok pod svojou nadvládou.

Spikla sa opozícia so zahraničnými mocnosťami?

Z hľadiska domácej politiky sa očakávalo, že nastoľovanie otázky nemeckých vojnových reparácií pomôže PiS získať späť politickú iniciatívu tým, že bude vyvíjať tlak na svojich politických oponentov – najmä na liberálno-centristickú Občiansku platformu (PO), poľskú vládnucu stranu v rokoch 2007 – 2015 a v súčasnosti hlavné opozičné zoskupenie, ktoré vedie bývalý premiér Donald Tusk.

Hoci PiS stále vedie vo väčšine prieskumov verejnej mienky, jej náskok pred PO sa v posledných mesiacoch znížil. Podľa mikroblogu “Pooling the Poles”, ktorý zhromažďuje prieskumy volebných zámerov, má PiS v súčasnosti v priemere 35 % podporu v porovnaní s 29 % pre PO.

Posunutie otázky vojnových reparácií na vyššiu priečku politickej agendy stavia oponentov vlády do ťažkej pozície, pretože táto otázka silno rezonuje v poľskej verejnosti. Opozícia musí v tejto otázke buď podporiť vládu PiS, ktorou opovrhuje a ktorú na každom kroku tvrdo kritizuje, alebo sa dištancovať od reštitučných nárokov vlády a riskovať, že bude obvinená z poklonkovania Berlínu a zlyhania pri obrane poľských národných záujmov.

PiS tvrdí, že Tusk zosobňuje proberlínsku orientáciu opozície, a pri mnohých príležitostiach upozornila na jeho silné väzby na nemecký politický establišment. Poľská štátna televízia, ktorá výrazne podporuje vládnucu stranu, často ukazuje klipy, v ktorých Tusk hovorí “Für Deutschland” (“Za Nemecko”).

Tieto dva prvky sa spájajú v jednej z hlavných útočných línií PiS voči opozícii: že sa spolčuje s Berlínom a Bruselom, ktoré zasahovaním do vnútornej politiky Poľska narúšajú jeho suverenitu a nezávislosť.

Zadržiavanie koronových fondov zo strany údajne Nemeckom ovládaného politického establišmentu EÚ sa tak vykresľuje ako súčasť politicky motivovaného úsilia pomôcť svojim opozičným spojencom zosadiť PiS v nadchádzajúcich parlamentných voľbách, ktoré sú naplánované na jeseň 2023, a zabezpečiť nastolenie kooperatívnejšej proberlínskej vlády.

Nemecko je pre PiS ľahším cieľom ako EÚ vo všeobecnosti, pretože medzi Poliakmi vyvoláva menej inštinktívnych sympatií. Hoci Poliaci v drvivej väčšine podporujú ďalšie členstvo svojej krajiny v EÚ, septembrový prieskum, ktorý uskutočnila prieskumná agentúra Ipsos pre liberálno-ľavicový portál OKO.press, ukázal, že 47 % respondentov súhlasilo s tým, že Nemecko využíva EÚ na podriadenie si Poľska (49 % s tým nesúhlasilo).

Podľa februárového prieskumu pre think tank Institute of Public Affairs (ISP) od roku 2020 klesol počet Poliakov, ktorí hodnotili poľsko-nemecké vzťahy pozitívne, zo 72 % na 48 %, zatiaľ čo počet tých, ktorí ich vnímali negatívne, sa zvýšil zo 14 % na 35 %.

Mobilizácia základného elektorátu PiS

Tým, že PiS oznámila svoj zámer žiadať vojnové reparácie, sa zdá, že poľsko-nemecké vzťahy sa stanú ústredným bodom jej boja o znovuzvolenie v budúcom roku. Jednou z hlavných línií jej útoku je, že opozícia sa spolčuje s Berlínom a politickým establišmentom EÚ, aby podkopala poľskú vládu pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami.