Prečo navštívil prezident RF Vladimír Putin Strednú Áziu

Moskva 2. marca 2017 (HSP/Foto:TASR/AP)

Prezident RF Vladimír Putin zavŕšil svoje stredoázijské turné, počas ktorého navštívil Kazachstan, Tadžikistan a Kirgizsko. Podobné návštevy hlavy štátu predstavujú dôležitú aktivitu, cieľom takýchto návštev je riešenie strategických úloh. Pravdepodobne tomu bolo tak aj pri tejto poslednej návšteve ruského prezidenta Vladimíra Putina, aj keď oficiálne média neposkytli žiadne významejšie podrobnosti o dôvodoch tejto cesty

Dôvodov, prečo Vladimír Putin navštívil stredoázijský región je viacero. Predstava, že ruský prezident Vladimír Putin navštívil Astanu, Dušanbe a Biškek kvôli tomu, aby oslávil s kazašskými, tadžickými a kirgizskými  vrcholnými predstaviteľmi 25. výročie naviazania vzájomných diplomatických vzťahov je veľmi nepravdepodobná, rovnako ako je nepravdepodobný dôvod, podľa ktorého cesta ruského prezidenta Vladimíra Putina mala posilniť vzájomné hospodárske vzťahy a umožniť tadžickým poľnohospodárom posilniť svoje pozície na ruskom trhu, či podporiť integráciu ekonomiky Kirgizska v euroázijskej Hospodárskej únii. Na riešenie takýchto úloh nie je potrebný prezident, stačia politickí predstavitelia nižšej úrovne.

Vladimír Putin bol v Strednej Ázii riešiť iné problémy.  Najdôležitejším problémom je Afganistan. Rusko, Kazachstan a stredoázijské republiky sú priamo zainteresované na tom, aby sa nestabilita v Afganistane nerozširovala. Dnes sa ukazuje, že sa teroristická skupina ISIS po porážkach v Iraku a Sýrii rozhodla zachrániť v Afganistane a tento plán predstavuje ich prioritu pre najbližšie obdobie.

Podľa Alexandra Krylova, vedúceho Centra postsovietskych štúdii na Ruskej Akadémii Vied, návšteva prezidenta RF súvisela so skutočnosťou, že hranice stredoázijských republík s Afganistanom  nie sú dostatočne chránené a je potrebné efektívnejšie túto hranicu kontrolovať. Momentálne môžu teroristi relatívne jednoducho  prechádzať cez afgánsko-tadžickú hranicu a postupovať ďalej na sever, smerom na Kazachstan a Rusko.

Dlhodobá prítomnosť západných, prevažne amerických vojakov v Afganistane nepriniesla žiadne uspokojivé výsledky. Mier a stabilita v Afganistane neexistuje, práve naopak. Afganistan predstavuje centrum nestability, ktorý ohrozuje ruského spojenca Kazachstan, takže túto hrozbu je potrebné eliminovať, zabezpečiť južnú hranicu stredoázijských republík.

Je preto viac ako pravdepodobné, že prezident RF Vladimír Putin riešil so svojími partnermi z Kazachstanu, Kirgizska a Tadžikistanu práve problém ich južnej hranice. Najťažšia situácia je v Tadžikistane, ktorý má aj najdlhšiu hranicu s Afganistanom. Pravdepodobne v najbližšej dobe sa dozvieme o nových iniciatívach a vytvorení nových mechanizmov proti “afgánskej hrozbe”.

Dmitriuj Nikolaevič Verchoturov, expert Centra pre štúdium moderného Afganistanu uviedol, že ruský prezident Vladimír Putin mal dlhší rozhovor aj s prezidentom Turkménska. Turkménska armáda je relatívne slabá, hranice sú chránené takisto nedostatočne. Turkménsko nie je členom žiadneho vojenského bloku, takže poskytovať pomoc Turkménsku bude náročnejšie. Bez Turkménska však realizácia jednotnej stratégie vo vzťahom k Afganistanu nemá samozrejme zmysel. S kirgizským prezidentom Vladimír Putin prerokúval tému  ďalšej budúcnosti ruskej leteckej základne v Kirgizsku.

Aby bolo možné vykonávať účinnú a efektívnu politiku vo vzťahu k Afganistánu je potrebné nevyhnutne vytvoriť vhodné podmienky pre stabilitu a sprehľadniť vzťahy  v tomto regióne. Aj keď sa situácia značne zlepšila, stav stále nie je taký, aby mohli Rusko a Kazachstan s istotou povedať, že majú situáciu pod úplnou kontrolou.

Stredoázijské sovietske republiky v čase existencie ZSSR predstavovali navzájom prepojený hospodársky komplex, ktorý sa však po roku 1991 rozpadol. Medzi jednotlivými štátmi sa objavili ostré rozpory ohľadne vody a energie a rovnako ako na Kaukaze aj v stredoázisjkých republikách narástli po roku 1991  aktivity americkej CIA a prichádzalo k americkým pokusom vytvoriť na území bývalých stredoázijských republík americké vojenské základne.

Čo sa týka situácie s vodou – Tadžikistan a Kirgizko sú štáty rozložené v horách, odkiaľ do priaralských stepí tečú dve veľké rieky Amudarja a Syrdarja. Na území Tadžikistanu a Kirgizska sa nachádza množstvo vodných elektrárni a kaskád, v zime kedy je zájem o energiu veľmi vysoký, rastie aj prietok. V lete Kirgizi a Tadžici prietok vody regulujú, pretože sa snažia nahromadiť vodu znova na zimné mesiace. Voda tak samozrejme chýba Uzbekom a Kazachstanu, pretože nedostatok vody ohrozuje ich poľnohospodárstvo.

Aby sa dokázali zregulovať tieto rozpory je potrebné, aby celý región vytvoril nový riadiaci systém vodného hospodárstva a energetickej rovnováhy. Žiaľ systém, ktorý bez problémov fungoval v čase existencie ZSSR sa dnes nedá obnoviť, pretože politici jednotlivých stredoázijských republík sledujú v prvom rade svoje vlastné politické ciele.

Aby sa dokázali vyriešiť hospodárske problémy stredoázijských republík sú potrebné zdroje a možnosť prístupu týchto stredoázijských republík k obrovským trhom s elektrinou v Rusku. Stredoázijské republiky by bez prístupu na ruský trh nedokázali plnohodnotne existovať, do Ruska navyše chodia mnohí obyvatelia týchto krajín za prácou. Bolo by naozaj vhodné, keby sa potenciál spojenectva medzi Ruskom a stredoázijskými republikami podarilo prehĺbiť a upevniť. Následne by to automaticky prinieslo aj lepšiu ochranu južných hraníc stredoázijských republík a stabilizáciu pomerov.

V najbližšom období sa Vladimír Putin stretne aj s Mirzajevom, prezidentom Uzbekistanu. Celkovo návšteva Vladimíra Putina do Strednej Ázie sledovala cieľ pripraviť a vytvoriť kvalitatívne novú etapu vo vzájomných vzťahoch medzi Ruskom a krajinami regiónu. Je možné, že čoskoro uvidíme masívne zmeny k lepšiemu v celom stredoázijskom regióne.

Dmitrij Nersesov