Zástupcovia súdov z celého Slovenska jednali v stredu na Ministerstve spravodlivosti SR s ministerkou Máriou Kolíkovou. V tzv. rozporových konaniach s ňou prejednávali svoje pripomienky k návrhu novej „súdnej mapy“ – novému rozmiestneniu a štruktúre súdov na území Slovenska – ktorý ministerka plánuje predložiť na hlasovanie do Národnej rady.

V rovnakom čase, keď sa zástupcovia sudcov a zamestnancov súdov dožadovali u ministerky, aby zohľadnila ich námietky, prebiehal pred budovou ministerstva (dosť hlučný) protest ľudí z justície, ktorí aj týmto spôsobom chceli podporiť svojich vyjednávačov (písali sme o tom TU).

Situácia zatiaľ nie je vyriešená, ministerka je neoblomná a odmieta robiť akékoľvek kompromisy, ale pracovníci justície sú odhodlaní v protestoch pokračovať, ak nebudú ich hlasy vyslyšané. Sú v štrajkovej pohotovosti a sú pripravení v protestoch pokračovať. Či budú ostrejšie alebo budú opäť len vo forme nejakých protestných zhromaždení, to sa ešte rozhodne, ale sú pripravení prísť aj pred parlament a diskutovať s poslancami, aby títo dávali v pripomienkovom konaní pozmeňujúce návrhy.

Veľká časť ľudí z justície nesúhlasí s rušením súdov v jednotlivých mestách. Argumentujú tým, že sa navrhovanou reformou veľa neušetrí, naopak, niekde bude treba zaobstarať nové budovy, čo stojí obrovské sumy. Problémom bude aj dochádzanie ľudí na súdy do vzdialených miest. Argumentujú tiež tým, že odoberanie súdov mestám je pre tie mestá citeľná rana, je to cesta k ďalším hladovým dolinám: so zrušením súdu totiž klesá význam a atraktivita mesta, pretože na súdy sú naviazané ďalšie štátne inštitúcie, dajú sa následne očakávať zmeny v radoch prokuratúry, polície, samosprávy, na úradoch práce, sociálnych vecí a pod.

O kontroverznom návrhu novej súdnej mapy sme sa rozprávali s Ingrid Vrkočovou, predsedníčkou Odborového zväzu justície v SR, jednou z organizátoriek protestných zhromaždení.

Hlavné správy: Kto sa v stredu zúčastnil protestu pred Ministerstvom spravodlivosti?

Ingrid Vrkočová, predsedníčka Odborového zväzu justície v SR: Zastupujeme všetkých zamestnancov justície z celého Slovenska a v spolupráci so zamestnancami z dotknutých súdov sme na stredu dohodli podporné akcie nielen v Bratislave, ale aj v mestách po celom Slovensku.

Tieto dnešné rozporové konania sú špecifické, lebo sa týkajú jednotlivých súdov, ktoré majú byť zrušené. Jednotlivé základné odborové organizácie si na týchto jednaniach obhajujú svoje vlastné súdy, pretože ony najlepšie poznajú miestne podmienky a najlepšie vedia argumentovať, prečo má ten súd ostať zachovaný.

Pred týždňom sa pred Ministerstvom spravodlivosti pod našou záštitou konalo iné rozporové konanie, vtedy sa rozhodovalo o pripomienkach, ktoré sa týkali všetkých zamestnancov, za celé Slovensko.

Hlavné správy: Taká vec ako príprava novej súdnej mapy si zo všetkého najviac vyžaduje dôkladne premyslieť, rozanalyzovať a prekonzultovať so všetkými dotknutými stranami. Ako by ste hodnotili proces prípravy tohto návrhu novej súdnej mapy?

Ingrid Vrkočová: Ten proces vôbec nedodržal pravidlá pre legislatívny proces, tak ako sú nastavené. Takáto obrovská reforma, ktorá sa dotýka takého veľkého množstva ľudí a celej verejnosti, mala byť prerokovaná a pripravovaná s odborníkmi a s ľuďmi z praxe. Teda nemala byť „šitá horúcou ihlou“ len preto, aby sme vyčerpali peniaze z fondu obnovy a rozvoja.

Táto reforma sa viacmenej týka budov: ide na jednej strane o renováciu alebo dokonca postavenie nových budov, a na druhej strane ide o rušenie súdov, pričom my už teraz máme zrekonštruované budovy – mnohé súdy sú už dnes na európskej úrovni.

Hlavné správy: Podľa správ od vyjednávačov, ministerka Kolíková je na vyjednávaniach absolútne neprístupná dohode a kompromisu. Prečo podľa vás ministerka trvá tak veľmi práve teraz a práve na prijatí presne takejto súdnej mapy bez akýchkoľvek kompromisných riešení?

Ingrid Vrkočová: Už za bývalej vlády, keď bola pani ministerka štátnou tajomníčkou, bol jej sen vytvoriť v Bratislave mestský súd. Už vtedy sa v nej táto myšlienka rodila, ale nestretla sa s veľkým nadšením, a preto išla „do šuplíka“. Akonáhle sa však pani Kolíková stala ministerkou, začala sa snažiť toto svoje „zatiaľ nenarodené dieťa“ uviesť do života.

Prvý návrh zákona, s ktorým prišla do pripomienkového konania, bol jeden, ucelený. Stretol sa však s takým obrovským počtom pripomienok, ktoré sa samozrejme stali hromadnými, že ho stiahla, ani ho nepredložila do parlamentu. A teraz spravila to, že ho rozčlenila do štyroch samostatných zákonov a skúša ich presadiť postupne. Obávam sa, že tu nastúpi politikárčenie a dôjde k zobchodovaniu určitých ústupkov s koaličnými partnermi, aby jednotlivé časti prešli.

Hlavné správy: Vidíte aj vy nejaký priestor na ústupky?

Ingrid Vrkočová: Myslím si, že asi najmenší odpor novej súdnej mape budú klásť Košice, pretože tam už sídlia okresné súdy v jednej budove, takže aj z pohľadu zamestnancov to vidím ako najmenej bolestivé. Dokonca si myslím, že by možno aj bolo dobré vyskúšať na tomto jednom mieste, čo to urobí, ak to bude takto fungovať, a napríklad po roku-dvoch to vyhodnotiť. A ak by sa ukázalo, že je to dobré, tak potom by sa dalo do toho ísť aj inde. Ale prečo všetko ideme robiť hneď, naraz a v takom veľkom meradle? To občanovi iste nič dobré neprinesie.

Hlavné správy: Poradná rada európskych sudcov, Európska asociácia sudcov, Rada advokátskych komôr Európy, Európsky súd pre ľudské práva, Európsky výbor na zabránenie mučenia… viacero vážených európskych inštitúcií kritizovalo stav právneho štátu na Slovensku. Ako hodnotíte momentálny stav právneho štátu u nás vy? A je podľa vás v tejto chvíli vhodný čas na prijímanie nepripravenej súdnej mapy? Nebolo by lepšie sa radšej sústrediť na horúcejšie veci?

Ingrid Vrkočová: Aj ja si myslím, že určite by bolo dobré začať z iného konca. A okrem toho: aká je to reforma, ak sa bude robiť s tými istými ľuďmi? Nemeníme im právomoci, nemeníme právne predpisy, meníme iba budovy.

Ak niekoho presuniete o 60 alebo 100 kilometrov ďalej, to neznamená, že sa pretrhajú medziľudské vzťahy a väzby. Justičná obec je v porovnaní s inými rezortmi, napríklad školstvom, zdravotníctvom či obranou malá, je to jedna malá „rodina“, iba niekoľko tisíc ľudí. Stretajú sa pri práci, na školeniach, sú bývalí spolužiaci z vysokej školy… Naozaj si niekto myslí, že sa tí ľudia nepoznajú? Ak sa nezmenia ľudia ani systém práce, len sotva môže byť argumentom, že novú súdnu mapu treba preto, aby sa rozbili nejaké nekalé štruktúry.

Ivan Lehotský