„Veľká zmluva“ (tak sa jej patrí hovoriť) bola podpísaná 31. 5. 1997 prezidentom Ruska Borisom Jeľcinom a Ukrajiny Leonidom Kučmom. Účinná bola v roku 1999 a v roku 2008 bola predĺžená o ďalších 10 rokov. Ak niektorá zo strán nebude chcieť zmluvu ďalej predlžovať po 1. apríli 2019, tak do 1. 10. tohto roku musí o tom upovedomiť druhú stranu.

Dodajme, že niekoľko hodín pred Porošenkovým vyhlásením jeho „politický predstaviteľ na Kryme“ Boris Babin avizoval zrušenie aj ďalšej zmluvy s Ruskom – o Azovskom mori (túto zmluvu podpísali už L. Kučma a V. Putin v roku 2003) a zároveň aj dohodu z roku 1993 o rybolove v tomto mori.

Na prvý pohľad je pre Moskvu podobné sebazničujúce správanie Kyjeva výhodné – Rusko opäť získalo v otázke hraníc slobodu na manéver. Napríklad na úseku Donbasu, ako aj na vodnej ploche Azovského mora a Kerčského prielivu. Toto more okamžite prestáva byť vodnou plochou na slobodné spoločné hospodárenie a ukrajinskí rybári odteraz, napríklad strácajú právo loviť ryby, kde si zmyslia.

„Porošenko tak pokračuje v misii ničiteľa: oznámil začiatok roztrhnutia zmluvy o priateľstve s Ruskom. Kyjev opäť škodí sám sebe: v zmluve je priznaná územná celistvosť Ukrajiny,“ napísal senátor Alexej Puškov na Twitter – v prípade jej roztrhnutia sa Rusko oslobodzuje od všetkých záväzkov.

Pozoruhodné je, že ohľadne oboch bodov vzniklo na kyjevských chodbách rozdelenie. Nedávno námestníčka ministra zahraničia Jelena Zerkaľová vyhlásila, že „o denonsácii zmluvy s Ruskom o Azovskom mori nemôže byť ani reči, pretože to Rusku umožní vyhlásiť existenciu územného sporu – my využívame svoje nástroje, aby sme túto otázku vyriešili“.

Keď na začiatku roka radikáli vo Verchovnoj rade hlasno požadovali roztrhnutie „Veľkej zmluvy“, tak aj ministerstvo zahraničia a dokonca aj politický predstaviteľ Porošenka na Minských rokovaniach Irina Heraščenková sa postavila proti. Úplne im vyhovovalo, že v zmluve je priznané všetko bývalé územie Ukrajiny, vrátane Donbasu a Krymského polostrova. Na obranu zmluvy sa postavil aj Sergej Lavrov.

Noviny Vzgljad poznamenali, že sa tu vytvorila unikátna situácia, pri ktorej kyjevskí i moskovskí diplomati hovorili unisono. V tom momente sa Porošenko postavil na stranu Heraščenkovej a prestal sa ponáhľať s roztrhnutím.

„Zachovanie zmluvy im dovoľuje traktovať súčasný stav vecí na moment podpisu dokumentu ako „porušenie“ Ruskom povinnosti dodržiavania hraníc Ukrajiny,“ pripomenul novinám Vzgljad  logiku Heraščenkovej s jej stúpencami prvý podpredseda Štátnej Dumy pre štáty SNŠ Konstantin Zatulin. Podľa jeho názoru Moskva už sama mala dávno denonsovať zmluvu, minimálne tie jej články, ktoré sa týkajú hraníc. Zmluva má balíkový charakter – ak niet „priateľstva a spolupráce“, tak niet ani uznávania hraníc,“ vysvetlil Zatulin.  Zviazanie vzájomnej spolupráce a uznávanie hraníc bolo výhodné len pre Kyjev, zdôraznil.

„V Kyjeve chápali, že my nie sme pripravení priznať bez akýchkoľvek podmienok ľubovoľné hranice, ktoré boli relatívne nedávno len administratívnymi, vnútornými hranicami RSFSR a USSR, hranicami, ktoré  mali na mysli nachádzanie sa Krymu, Sevastopoľu a aj iných pochybných ukrajinských území v zostave Ukrajinskej SSR,“ tvrdí Zatulin.

Zatulin urobil prehľad príčin, pre ktoré si to Porošenko teraz rozmyslel a rozhodol sa, že zmluva sa už nehodí. Prvá je, že zostalo len pol roka do prezidentských volieb, v ktorých zrejme bude kandidovať. „Porošenko už vstúpil do tvrdej konkurencie s ďalšími „super vlastencami Ukrajiny“ za „super vlastenecký“ elektorát. Na tomto poli je už veľká tlačenica pretendentov na značku hlavného bojovníka s „ruskou agresiou“, pripomenul.

Druhou príčinou je, že v októbri sa končí termín na upovedomenie o vystúpení z tejto zmluvy. „Ak by sa to neurobilo, zmluva by sa automaticky predĺžila o 10 rokov.  Aj kvôli tomu sa Porošenko znepokojil.“

Mimochodom, v Moskve nevznikli škodoradostné vyjadrenia ohľadne masochistických pohybov Kyjeva. Na Moskvu podľa Zatulina nemajú momentálne predvolebné triky Porošenka žiadny vplyv.

„My sa v tomto prípade pozeráme ďalej, ako je čas Porošenka pri moci, nemáme sa prečo znepokojovať. Zamýšľame sa nad perspektívou: ako rozvíjať vzťahy s ľuďmi žijúcimi na Ukrajine. Z tohto pohľadu sme proti tomu aby sme trhali spojenia: železničné, letecké alebo iné formy. Chceme ich zachovať, no nie za každú cenu,“ povedal poslanec.

„Porošenko a jeho spoločníci si žijú vo svojom svete, osobitne od ostatnej Ukrajiny. Práve preto reže živé ako nekvalifikovaný chirurg: tam kde treba pracovať so svorkou a ihlou, aby zašil otvorenú ranu, on rúbe so sekerou a reže s pílou. Rusko nič nestratí od zrušenia zmluvy, okrem 300-ročných spoločných dejín a to sú pocity našich ľudí,“ povedal iný poslanec Štátnej Dumy, zvolený za Krym, Ruslan Baľbek. „Dejiny dvoch našich krajín poznajú hajtmanov-zradcov, hajtmanov-budovateľov, no Porošenko získa titul kárneho hajtmana.“

Zdá sa, že v samotnom Kyjeve vyhlásenia prezidenta už dávno očakávali, preto to nejaké osobitné emócie nevyvolalo ani medzi politológmi, ani medzi poslancami. Porošenko chcel predviesť aspoň aký-taký pohyb v čase nečinnosti,“ vysvetľuje predseda fondu „Ukrajinská politika“ Konstantin Bondarenko. „Je to veľmi hlučný, no v ničom záväzný krok. Urobený je nejaký krok, špeciálne na to, aby sa o tom týždeň hovorilo v médiách. Veď dnes táto zmluva v skutočnosti i tak nefunguje.“

Prvý zástupca frakcie Bloku Petra Porošenka vo Verchovnoj rade Alexej Heraščenko tiež prijal rozhodnutie svojho lídra pokojne. Pritom si nemyslí, že roztrhnutie zmluvy veští aj plné roztrhnutie diplomatických vzťahov s Moskvou. „Roztrhnutie zmluvy sa nijako neodrazí na úrovni diplomatických vzťahov. Vzťahy sú aj bez toho na minimálnej úrovni. Veľvyslanci nie sú ani v Kyjeve, ani v Moskve, vzťahy sa udržiavajú na tej úrovni, aby sa dali viesť rozhovory na úrovni normanského formátu.“

Večer na požiadavku prezidenta zareagovalo i ministerstvo zahraničia. Pričom na hlase Klimkina bolo badať, že nebol pripravený na Porošenkove rozhodnutie. Zdá sa, že minister do poslednej chvíle dúfal v predĺženie zmluvy.

„Prezident to oznámil dnes, pretože existujú časové limity, kedy to má byť urobené: do 30. septembra,“ dodal Klimkin pre „Ukrajinské novosti“. Priznal, že predtým sa táto otázka nerozoberala na najvyššej úrovni, pretože existovali nejaké „právnické otázky“. „No celkovo je to absolútne pochopiteľné, že nemôže existovať žiadna zmluva o družbe a spolupráci s Ruskom,“ riekol šéf ukrajinskej diplomacie.